Náboženstvo vo vzťahoch Rímskej ríše a Perzskej ríše v období christologických konfliktov
|
|  Yüklə 499.5 Kb.
|
ZáverNajvýznamnejšia úloha náboženstva vo vzťahoch medzi Rímskou (neskôr Byzantskou) a Perzskou ríšou v 4.-6. storočí spočívala v stanovení ideologického postavenia dvoch veľkých ríš. Obdobie christologických konfliktov bolo kľúčovým obdobím prechodu dvoch veľmocí od ideologického antagonizmu, ktorý badať v ich vzťahoch v 4. storočí, k diplomatickému zbližovaniu a hľadaniu iných ako vojenských riešení sporných otázok 6. storočia. Posun vo vzťahoch medzi dvoma rivalmi súvisel na jednej strane s problémami oboch veľmocí na iných miestach ako na spoločnej hranici, jednak so silnejúcou pozíciou kresťanov v Perzskej ríši. Napriek tomu, že v 6. storočí dochádzalo k vojenským stretom medzi Byzantskou a Perzskou ríšou, obe mocnosti si uvedomovali, že obmedzenie vojenských stretov je pre nich prospešné, v súlade s čím sa zbližovali aj ideologicky. Vo všeobecnosti možno povedať, že zahranično-politické vzťahy dvoch mocností Levanty diktoval pragmatizmus ako náboženstvo. K výnimkám z tohto pravidla dochádzalo iba u niekoľkých panovníkov, napríklad u Theodosia II., ktorého politické postoje ovplyvňovalo jeho kresťanské presvedčenie. Príklad Arménie i Arábie dokazuje, do akej miery náboženstvo sprevádzalo politické ciele oboch mocností v pohraničných oblastiach. V jednom i druhom regióne sa usilovali dve ríše najprv o získanie a potom o upevnenie politickej pozície. Náboženstvo pritom vytváralo väzby medzi vazalskými vládcami pohraničných kráľovstiev a dvoma mocenskými centrami neskoroantického sveta. Pokiaľ dochádzalo v niektorej oblasti k politickej nestabilite, ako sa to dialo v prípade Arménie, odzrkadľovalo sa to, mimo iné, v náboženskom tlaku na túto oblasť. Zvyšovanie nátlaku Peržanov súviselo so zvyšovaním nestability Arménie, pritom ale upokojovanie kaukazského regiónu neprinášalo opačný efekt. Dôvodom bolo, že náboženský tlak perzských vládcov na Arménov nesúvisel iba so začleňovaním Arménie do perzskej sféry vplyvu, ale i s príčinami v jadre Perzskej ríše, kde zoroastriánske kňazstvo tlačilo na sasánovských panovníkov, aby mu vynahradzovali stratu prestížneho postavenia v perzskom štáte, kde zažívali vzostup kresťanské skupiny, otvorením kresťanskej Arménie jeho vplyvu. Pokiaľ politické väzby medzi centrom a perifériou nič nenarušovalo, ako v prípade Arábie, ustupovali náboženské otázky do pozadia a obe mocnosti v nich tolerovali veľkú voľnosť. PrameneRímske a grécke pramene Agathiás. The Histories. prel. J.D. Frendo. Corpus Fontium Historiae Byzantinae, vol. 2A. Berlin: Walter De Gruyter, 1975 [online]. 2007 [19. Decembra 2007]. Dostupné z: Ammiani Marcellini, Rerum gestarum libri qui supersunt, ed. Victor Gardthausen, Lipsiae 1874-1875. Ammianus Marcellinus. Rímske dejiny. prel. D. Škoviera. Bratislava: Tatran, 1988.
Euagrius Scholastikus. Ecclesiastical History. prel. E. Walford. Londýn: Samuel Bagster and Sons, 1846 [online]. 2002 [22. Február 2008]. Dostupné z: Hérodotos. Dějiny. prel. J. Šonka. Praha: Academia, 2004. Herodotus. Historiae. vol. I. ed. H.B.Rosén, Leipzig 1987. Procopius. Bella I-IV. vol I. ed. J. Haury, Leipzig 1963. Prokopios. Válka s Peršany a Vandaly. prel. A. Hartmann a K. Rubešová. Praha: Odeon, 1985.
Sókrates Scholasticus, Sózomenos. Socrates and Sozomenus Ecclesiastical Histories. ed. P. Schaff. New York: Christian Literature Publishing, 1886 [online]. 2005 [21. Februára 2008]. Dostupné z: Quintus Aurelius Symmachus. Q. Aurelii Symmachi Opera. ed. Otto Seeck, Berolini 1883. Theodórétos. The Ecclesiastical History. prel. B. Jackson. Londýn: King’s College, 1892 [online]. 2005 [21. Februára 2008]. Dostupné z: Novum testamentum graece et latine. ed. D.E.Nestle, Stuttgart 1928. Arménske, sýrske, perzské a arabské pramene Eghiše Vardapet. History of Vardan and the Armenian War. prel. Robert W. Thomson. Cambridge: Harvard University Press, 1982 [online]. 2007 [19. Decembra 2007]. Dostupné z: < http://www.humanities.uci.edu/sasanika/index.php>. Faustus Byzantýnsky. History of Armenians. prel. R. Bedrosian. New York: 1985 [online]. 1996 [29. Februára 2008]. Dostupné z: < http://rbedrosian.com/hsrces.html >. Ghazar Pharpeci. History of Armenians. prel. R. Bedrosian. New York: 1985 [online]. 1996 [29. Februára 2008]. Dostupné z:< http://rbedrosian.com/hsrces.html >.
Joannés Stylita. A History of the Time of Afflection at Edessa and Amida and throughout all Mesopotamia. prel. W. Wright [online]. 2002 [22. Februára 2008]. Dostupné z: < http://www.tertullian.org/fathers/joshua_the_stylite_02_trans.htm>. Kerdir’s inscription. prel. D.N. MacKenzie [online]. 2007 [18. Decembra 2007]. Dostupné z: < http://www.humanities.uci.edu/sasanika/index.php>. Klíma, O. Nápis Šáhpuhra I. v Ka´Ba-je Zardošt. In Oběti ohňům: výběr z památek staroíránské a středoíránské literatury. Praha: Odeon, 1985, s. 165-169. Mas’Údí, Abu L-Hasan Alí ibn Al-Husain Al. Rýžoviště zlata a doly drahokamů. prel. I. Hrbek. Praha: Odeon, 1983.
Zachariáš z Mytilény. The Syriac Chronicle. prel. F.J. Hamilton. Londýn: 1899 [online]. 2002 [22. Februára 2008]. Dostupné z:< http://www.tertullian.org/fathers/zachariah00.htm>. |