Náboženstvo vo vzťahoch Rímskej ríše a Perzskej ríše v období christologických konfliktov

Náboženstvo v Perzskej ríši

Náboženstvo a politika Perzskej ríše

Významný rozdiel oproti rímskemu modelu badať v tom, že presadzovanie jedného, zoroastriánskeho náboženstva, ktoré bolo v niektorých obdobiach uplatňované v Perzii a jej klientských oblastiach, nevychádzalo od panovníka, ale od zoroastriánskych kňazov, mágov⁵³, prípadne od časti perzskej elity, ktorá s nimi úzko spolupracovala, ako v prípade vysokého dvorského hodnostára Mihra Narséa, ktorý bol hlavným agentom násilnej zoroastrianizácie v Arménii počas vlády Jazdkarta II.⁵⁴. Mágovia tvorili v rámci Perzie samostatnú politickú i spoločenskú kategóriu⁵⁵, ktorej vzťah so sasánovskou dynastiou nie je presne pochopený. Išlo o komunitu založenú na rodovej príslušnosti⁵⁶, o ktorej sa zmieňuje už Hérodotos⁵⁷. Ich vzostup v ríši Sasánovcov súvisel pravdepodobne s rodovou spriaznenosťou tejto náboženskej skupiny so sasánovským rodom⁵⁸.

To, čo vieme o zoroastriánskych kňazoch a ich postavení v Perzskej ríši, pochádza predovšetkým z rímskych, byzantských, sýrskych a arménskych zdrojov, teda z prameňov, ktoré nie sú perzské. Vyplýva z nich, že mágovia patrili medzi dvorských hodnostárov⁵⁹, že sa na nich králi obracali ako na svojich poradcov⁶⁰ a že mohli rozhodovať o politike, ktorá sa v ríši uskutočňovala⁶¹. Kronika z Arbely sa zmieňuje o mágoch, ktorí mali v rukách správu niektorých provincii⁶². Najvýznamnejší perzský prameň týkajúci sa problematiky mágov v ríši Sasánovcov, nápis magupata (t.j. najvyššieho náboženského hodnostára) Kartíra z 3. storočia, tvrdí, že jeho meno bolo uvádzané popri kráľovskom mene na všetkých perzských panovníckych dekrétoch⁶³, čo dokladá, že jeho náboženské povinnosti sa spájali s vysokým postavením aj v rámci štátnej administratívy. Kartír dosiahol za Bahráma II. postavenie rovnajúce sa magnátom a funkciu najvyššieho sudcu v Perzii⁶⁴. Žiaľ, chýbajú nám pramene, ktoré by jasnejšie odhalili, či niektoré administratívne oblasti spadali úplne pod právomoci mágov (napríklad súdnictvo, lokálna správa niektorých oblastí).

Podobne ako iné politické zložky perzského štátu, zoroastriánski kňazi boli ako skupina vo veľkej miere samostatní. Mohli jednať nezávisle na kráľových rozkazoch⁶⁵ a dokonca sa proti kráľovským nariadeniam postaviť⁶⁶. Kronika z Arbely sa zmieňuje o povstaní magupata Guprašnaspa, ktorý sa pokúšal ustanoviť za nezávislého vládcu niektorých provincii sasánovskej ríše⁶⁷. Mágovia sa podieľali na dosadzovaní nových panovníkov a na ich zosadzovaní spolu s perzskými magnátmi⁶⁸. Podľa Joanna Stylitu Valgaša I. zosadili po štyroch rokoch vlády práve mágovia, a to preto, že sa pokúšal obmedziť ich moc v štáte⁶⁹. Na Narséovom oslavnom nápise v Paikuli figuruje kňaz Bahnám ako dôležitá osobnosť podporujúca nástupníctvo Narsésovho brata Hormizda proti jeho bratovi⁷⁰, čo potvrdzuje význam mágov v následníckych sporoch. Kartírov príklad dokazuje, akú politickú prominenciu mohli zoroastriánski kňazi dosiahnuť v ríši. Z jeho popudu dochádzalo v 3. storočí v Perzii k prenasledovaniu kresťanov a ďalších menšinových náboženstiev a potláčaniu miestnych kultov mezopotámskeho pôvodu na úkor zoroastrizmu⁷¹. Je možné, že Kartír stál i za popravením Máního⁷² a za perzekúciou zoroastriánov menšinového zmýšľania⁷³. Napokon, už len samotný fakt, že vysokému náboženskému hodnostárovi sa dostalo zvečnenia v oslavnom nápise, čo bola pocta vyhradená pre panovníkov, dokazuje moc a nezávislosť mágov v Perzskej ríši.

Iný výrazný rozdiel medzi postavením náboženstva v Perzskej ríši a Rímskej ríši bol, že pre Sasánovcov predstavovalo zoroastrizmus v prvom rade rodový kult, s ktorým súvisela existencia dynastie, nie však existencia celého štátu⁷⁴. Prví panovníci z línie Sasánovcov, Ardašír I. a Šáhpuhr I., sa síce označovali za ochrancov zoroastriánskej viery⁷⁵, zároveň ale pokračovali v partskej náboženskej politike a dovoľovali v svojej ríši prekvitať iným, menším vierovyznaniam⁷⁶. Viacerí perzskí vládcovia sa stavajú voči kresťanom sympateticky (Jazdkart I., Valgaš I., Husrav I.). Tendencia tolerovať pluralitu vyznaní v ríši sa opakovane prejavuje u všetkých perzských panovníkov⁷⁷. Protichodná tendencia presadzovať zoroastrizmus súvisí so vzrastom politického vplyvu pro-zoroastriánskych, kňazských skupín na perzskom dvore a ich tlakom na sasánovských panovníkov⁷⁸. Dva protichodné postoje opakovane spôsobovali vnútropolitické napätie v Perzii súčasne s tým, ako v niektorých obdobiach mágovia a im naklonená šľachta získavajú v štáte veľký vplyv. Náhly odklon od náboženskej tolerancie v ríši v niektorých kritických obdobiach (napr. v súvislosti s pokusom Kaváda I. získať trón, z ktorého bol magnátmi a mágmi zosadený) možno pripísať pragmatickému úsiliu sasánovských panovníkov upevniť svoju kráľovskú moc aj za cenu nanútenej spolupráce s mágmi.

Záujem mágov na šírení zoroastrizmu nesúvisel len s ich ideologickými cieľmi, ale i s posilňovaním prestížneho postavenia v ríši, ktoré iné náboženstvá ohrozovali⁷⁹. Tolerančná politika Sasánovcov súvisela vo veľkej miere so snahami perzských kráľov vymaniť sa zo starých rodových väzieb, oslobodiť sa od zväzujúceho vplyvu tejto skupiny a s pokusmi postaviť svoju politickú moc na základoch iných, akým boli väzby na triedu zoroastriánskych kňazov⁸⁰. Predovšetkým v prípade kresťanských obcí vo vlastnom zázemí, kde sa cirkev od 3. storočia rýchlo rozrastala, a v oblastiach spadajúcich pod perzský vplyv, kde malo kresťanstvo dlhú tradíciu, sa usilovali títo panovníci vytvoriť si vlastné, na mágoch nezávislé náboženské zázemie, ktoré by vyrovnalo vplyv zoroastriánskej kňazskej vrstvy v štáte⁸¹.