Ana səhifə

Imunológia testové otázky, šk r. 2014/2015


Yüklə 0.55 Mb.
səhifə10/10
tarix25.06.2016
ölçüsü0.55 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10

Hladina alfa-proteínu (AFP) stúpa

    1. pri rakovine čriev

    2. pri rakovine pankreasu

    3. pri rakovine prsníka

    4. pri rakovine testes

    5. pri rakovine ovárií

    6. v prvom trimestri gravidity

    7. pri rakovine pečene

  • Onkogény:

      1. determinujú rastové faktory bunky

      2. determinujú diferenciačné antigény

      3. determinujú receptory pre rastové faktory

      4. determinujú regulačné proteíny

      5. zodpovedajú za expresiu histokompatibilných antigénov

      6. sú v svojej aktivite kontrolované supresorovými génmi

      7. c-onc a v-onc sú totožné

      8. v-onc má vo vzťahu k c-onc dominantné postavenie

  • Aké vzorky odoberieme pri podozrení na mnohopočetný myelóm?

      1. heparinizovaná krv

      2. zrazená krv

      3. moč

      4. žalúdková šťava

      5. plazma

      6. sérum

      7. likvor

      8. lymfa

  • Rekurentné alebo ťažké baktériové pneumónie môžu komplikovať:

      1. deficiencie C3-zložky komplementu

      2. splenektómiu

      3. prolongovanú imunosupresiu

      4. hypogamaglobulinémiu

      5. hypovitaminózu C

      6. neutropéniu

      7. deficienciu C1-inhibítora

      8. LAD-syndróm

  • Infekčné choroby:

      1. pri pyogénnej infekcii má hlavnú protektívnu úlohu fagocytóza

      2. antitoxínová imunita má protilátkový charakter

      3. adherenciu baktérií na epitel blokujú najmä IgG-protilátky

      4. defekty celulárnej imunity sprevádzajú hlavne pyogénne infekcie

      5. pri intracelulárnych parazitoch je protilátková imunita účinná

      6. predpokladom vzniku oportunistickej infekcie je porucha imunity

      7. reakcia ADCC sa uplatňuje najmä pri obrane proti vírusom

      8. vďaka očkovaniu bola celosvetovo eradikovaná poliomyelitída

  • V obrane proti vírusom sa predovšetkým uplatňujú:

      1. eozinofily

      2. protilátky

      3. cytotoxické T-lymfocyty

      4. NK- a NKT-bunky

      5. K-bunky

      6. neutrofily

      7. interferóny I a III

      8. IL-2

  • V obrane proti extracelulárne-parazitujúcim baktériám sa uplatňujú:

      1. eozinofily

      2. protilátky

      3. cytotoxické T-lymfocyty

      4. neutrofily

      5. cytokíny


    23.Transplantačná imunológia

    1. Syngénna transplantácia znamená prenos štepu:

        1. z jedného miesta na druhé u toho istého jedinca

        2. medzi HLA-identickými dvojvaječnými súrodencami

        3. medzi jedincami rôznych druhov

        4. medzi jednovaječnými dvojčatami

        5. medzi geneticky identickými jedincami

        6. medzi dvojvaječnými dvojčatami

        7. medzi geneticky rôznymi jedincami toho istého druhu

        8. medzi príslušníkmi inbrédnej línie zvierat, napr. myší.

    2. Alogénna transplantácia znamená prenos štepu:

        1. medzi geneticky odlišnými jedincami jedného druhu

        2. medzi geneticky identickými jedincami

        3. z jedného miesta na druhé u toho istého jedinca

        4. medzi jednovaječnými dvojčatami

        5. medzi dvojvaječnými dvojčatami

        6. medzi súrodencami s rôznymi HLA-antigénmi

        7. medzi jedincami rôznych druhov

    3. Xenogénna transplantácia znamená prenos štepu medzi:

        1. geneticky odlišnými jedincami toho istého druhu

        2. geneticky odlišnými jedincami rôznych druhov

        3. medzi jednovaječnými súrodencami

        4. medzi dvojvaječnými súrodencami

        5. súrodencami s rôznymi HLA-antigénmi

        6. medzi geneticky identickými súrodencami

        7. ošípanou a človekom

    4. Pri transplantáciách rozlišujeme prenos:

        1. syngénny - medzi nepríbuznými jedincami v rámci druhu

        2. alogénny - medzi nepríbuznými jedincami v rámci druhu

        3. autológny - medzi jednovaječnými dvojčatami

        4. xenogénny - medzi príslušníkmi dvoch odlišných druhov

        5. syngénny - medzi geneticky identickými jedincami

        6. xenogénny - medzi nepríbuznými jedincami v rámci druhu

        7. alogénny - medzi príslušníkmi dvoch odlišných druhov

    5. Transplantácia hematopoetických buniek medzi dvomi HLA-rozdielnymi jedincami má za následok:

        1. GvH-reakciu

        2. HvG-reakciu

        3. toleranciu

        4. inkompatibilitu

        5. chimérizmus

        6. GvL-reakciu

    6. Hyperakútna rejekcia je spôsobená:

        1. indukciou klonov cytotoxických T-lymfocytov

        2. navodením tvorby anti-HLA protilátok

        3. prirodzenými izohemaglutinínmi pri ABO inkompatibilite

        4. Rh-inkompatibilitou

        5. uvoľnenými cytokínmi pri reakcii T-lymfocytov príjemcu s HLA-Ag darcu

        6. rozdielnym pohlavím darcu a príjemcu

        7. vopred vytvorenými lymfocytotoxickými (anti-HLA) protilátkami

        8. HLA-inkompatibilitou medzi darcom a príjemcom

    7. GvH-reakcia (štepu darcu proti príjemcovi)

        1. nastáva v prvom rade po transplantácii hematopoetických buniek

        2. chronická forma GvH je plynulým prechodom akútnej formy alebo nastupuje samostatne

        3. ťažké formy sú pre príjemcu smrteľné

        4. nemá význam pre prognózu

        5. postihuje len hematopoetický systém príjemcu

        6. je podmienená reakciou T-lymfocytov a NK-bunike štepu darcu voči antigénom príjemcu

    8. Pre HvG (host versus graft)-reakciu platí:

        1. poznáme: hyperakútnu rejekciu, akútnu a chronickú rejekciu

        2. liečbu zabezpečujeme imunosupresívami

        3. na imunopatogenéze sa zúčastňuje najmä reakcia T-lymfocytov príjemcu proti HLA-molekulám darcu

        4. často vzniká pri transplantácii krvotvorných (hematopoetických) buniek

    9. Z nasledujúcich transplantácií k rejekcii štepu najčastejšie dochádza pri:

        1. autológnej transplantácii

        2. syngénnej transplantácii

        3. transplantácii tkanív, ktoré neexprimujú HLA-antigény (kosti, šľachy, chrupka)

        4. alogénnej transplantácii krvotvorných (hematopoetických) buniek

    10. Platí, že:

        1. pojem TRNASPLANTÁT sa vyhradzuje pre transplantovaný orgán bez obnovy cievneho riečiska

        2. pojem ŠTEP sa vyhradzuje pre transplantovaný orgán s obnovou cievneho riečiska

        3. ORTOTOPICKÁ transplantácia znamená, že štep (resp. transplantát) sa prenesie na to isté miesto ako bol pôvodný orgán

        4. HETEROTOPICKÁ transplantácia znamená, že štep (resp. transplantát) sa prenesie na to isté miesto ako bol pôvodný orgán

    11. Rejekcia transplantátu môže byť:

        1. hyperakútna, akútna, chronická

        2. len akútna alebo chronická

        3. len akútna

        4. len chronická

    12. K základným požiadavkám pre úspešnú transplantáciu obličiek patrí:

        1. identita alebo kompatibilnosť v ABO-systéme

        2. negatívny cross-match (t.j. sérum od príjemcu nesmie obsahovať protilátky proti darcovým lymfocytom)

        3. zhoda v pohlaví

        4. zhoda v najimunogénnejších HLA-antigénoch

    13. Najlepšie výsledky transplantácie obličky sa dosahujú, ak je darcom:

        1. rodič

        2. HLA-rozdielny haploidentický darca

        3. HLA-identický súrodenec

        4. kadáver

    14. Hlavnou výhodou ALOGÉNNEJ transplantácie krvotvorných buniek u pacientov s leukémiou oproti autológnej transplantácii je:

        1. HLA-identita

        2. GvL-reakcia

        3. neprítomnosť GvH

        4. vyššia účinnosť prijatia štepu

    15. Transplantácia medzi HLA-identickými súrodencami patrí k

        1. alogénnym transplantáciám

        2. syngénnym transplantáciám

        3. autológnym transplantáciám

        4. xenogénnym transplantáciám

    16. Transplantácia kostnej drene medzi HLA-odlišnými súrodencami môže vyústiť do:

        1. GvH-reakcie

        2. HvG-reakcie

        3. choroby, ktorá sa prejabuje postihnutím kože, pečene a gastrointestinálneho traktu

        4. tolerancie

    17. Ktoré HLA-molekuly a v akom poradí sú najdôležitejšie pre klinický transplantačný program?

        1. HLA-DP, HLA-DQ, HLA-C

        2. HLA-DR, HLA-B, HLA-A

        3. MIC-A, MIC-B

        4. HLA-A, HLA-B, HLA-C

    18. Pre transplantáciu obličiek platí:

        1. pre úspech transplantácie je potrebná zhoda alebo kompatibilita v ABO-systéme.

        2. po transplantácii sa môže vyvinúť HvG-reakcia

        3. po transplantácii sa môže vyvinúť GvH reakcia

        4. pre úspech transplantácie nie je potrebná zhoda alebo kompatibilita v Rh-systéme.

    19. Cross-match:

        1. sa robí sa mikrolymfocytotoxickým testom alebo modernejšou prietokovou cytofluorometriou

        2. zisťuje sa ním, či sérum príjemcu neobsahuje antilymfocytotoxické protilátky proti HLA-antigénom darcu

        3. pre úspešnú transplantáciu obličiek musí byť negatívny

        4. zisťuje sa ním, či sérum darcu neobsahuje antilymfocytotoxické protilátky proti HLA-antigénom príjemcu

        5. je nevyhnutné urobiť ho pred transplantáciou krvotvorných buniek.

    20. Pre transplantáciu krvotvorných buniek platí:

        1. je nevyhnutná zhoda alebo kompatibilita v ABO-systéme.

        2. je snaha dodržať identitu vo všetkých HLA-antigénoch aj prvej aj druhej triedy.

        3. pri nezhode HLA-antigénov sa vyvíja choroba z reakcie štepu proti hostiteľovi (GvHD).

        4. po transplantácii sa typicky vyvíja HvG reakcia


    24. Laboratórna diagnostika

    1. Určite, ktoré laboratórne diagnostické metódy sa používajú na zistenie stavu špecifickej bunkovej imunity

        1. Izolácia lymfocytov pomocou magnetických častíc

        2. Testy stimulácie lymfocytov mitogénmi

        3. INT test na vyšetrenie metabolickej aktivácie

        4. Kožné testy

    2. Určite, ktoré laboratórne metódy sa používajú na vyšetrenie autoprotilátok:

        1. RIA

        2. ELISA

        3. INT-test

        4. Imunofluorescencia

        5. MLC-test

        6. Ouchterlonyho test

        7. PCR

        8. Western blot

    3. Ktorá laboratórna vyšetrovacia metóda sa používa na stanovenie reumatoidného faktora?

        1. RIST

        2. MLC test

        3. Komplement viažúca reakcia

        4. Latexová aglutinácia

    4. Alergické procesy prebiehajúce u pacienta môžme dokázať:

        1. kožnými testami

        2. dôkazom hladín IgA-protilátok v sére od pacienta

        3. vyšetrením pomeru CD4+ a CD8+ T-lymfocytov (IRI)

        4. aj expozičnými a eliminačnými testami

        5. metódou RIST

        6. metódou ELISA

        7. PCR-metódou

        8. precipitačnou reakciou

    5. Na dôkaz špecifických IgE-protilátok využívame metódu:

        1. latexová aglutinácia

        2. MLC (test zmiešaných lamfocytových kultúr)

        3. ELISA

        4. komplement viažuca reakcia

        5. RIA

        6. CAP-systém

        7. Imunofluorescenciu

        8. Degranulačný test bazofilov

    6. K in vivo testom na zistenie hypersenzitivity I. typu patria

        1. ELISA

        2. RIST

        3. kožné testy - prick test

        4. RAST

    7. Pri teste ELISA pozitívna reakcia na prítomnosť špecifických protilátok sa prejaví:

        1. silnejšou intenzitou fluorescencie

        2. zvýšenou radioaktivitou

        3. zníženou radioaktivitou

        4. farebnou zmenou roztoku, v ktorom reakcia prebieha

    8. Coombsov test sa používa v diagnostike:

        1. hemolytickej choroby novorodenca

        2. porúch fagocytózy

        3. porúch komplementu

        4. alergií

        5. RhD-izoimunizácii

        6. na určenie inkompletných protilátok

        7. na určenie IgE-protilátok u pacientov trpiacich na astma bronchiale

    9. Určite, ktorá laboratórna vyšetrovacia metóda sa používa na stanovenie reumatoidného faktora:

        1. RIST

        2. MLC-test

        3. Komplement-viažúca reakcia

        4. latexová aglutinácia

    10. Lymfocytotransformačným testom (LTT) vyšetríme:

        1. odpoveď T-lymfocytov na stimuláciu mitogénmi a tým aj ich „funčknú aktivitu”

        2. odpoveď T-lymfocytov na alergény, a tým aj odhalenie reaktivity na daný alergén

        3. odpoveď B-lymfocytov na stimuláciu mitogénmi a tým aj ich „funčknú aktivitu”

        4. odpoveď eozinofilov na alergény, a tým aj odhalenie reaktivity na daný alergén

    11. Na získanie lymfocytov z periférnej venóznej krvi sa dá použiť:

        1. lymfocytotransformačný test

        2. magnetický triedič buniek využívajúci monoklonové protilátky

        3. nefelometer

        4. roztok Ficoll-Verografín alebo HYPAQUE

    12. Dvojrozmernú dvojitá imunodifúzia podľa Ouchterlonyho, ktorá sa používa napríklad na kvalitatívny dôkaz bakteriových antigénov, zaraďujeme medzi:

        1. aglutinačné sérologické metódy

        2. precipitačné sérologické metódy

        3. imunoelektroforetické serologické metódy

        4. imunodifúzne sérologické metódy

        5. imunodifúzne sérologické metódy v elektrickom poli

    13. Ktoré tvrdenie platí pre Coombsov test

        1. je to test na dôkaz neaglutinujúcich protilátok, ktoré sa často viažu napr. na povrch erytrocytov bez tvorby siete nevyhnutnej pre aglutináciu

        2. Patrí do skupiny imunodifúznych sérologických reakcií

        3. V praxi sa využíva na na dôkaz, či si matka po prvej Rh-inkompatibilnej gravidite vytvorila protilátky proti RhD pozitívnym erytrocytom plodu.

        4. Coombsov test je sérologická reakcia, ktorú zaraďujeme do skupiny „nepriama aglutinácia“

    14. Napíšte, ktoré tvrdenie je správne:

        1. Radiálna imunodifúzna metóda Manciniovej patrí medzi kvantitatívne imunodifúzne sérologické reakcie

        2. Nefelometria a turbidimetria sa využívajú na kvantitatívnu analýzu plazmatických bielkovín

        3. Turbidimetria je citlivejšia metóda jako nefelometria

        4. Koncentráciu IgE v sére možno stanoviť niektorou z aglutinačných alebo imunodifúznych sérologických reakcií.

    15. Napíšte, ktoré tvrdenie je správne:

        1. Koncentráciu C3 môžeme stanoviť nefelometriou

        2. CRP v sére môžeme stanoviť z kapilárnej krvi refraktometriou (napr. Test NycoCard)

        3. Aglutinačné reakcie sú vhodné na stanovenie stopových množstiev liečiv alebo hormónov

        4. Immunoblotting je metóda vhodná pre analýzu enzýmov, liečiv a proteínov plazmy, ktoré sú prítomné v nízkych koncentráciách

        5. Špecifické IgE-protilátky v sére určujeme metódou RIST

        6. Špecifické IgE-protilátky v sére od pacienta určujeme metódou RAST

        7. Špecifické IgE-protilátky v sére od pacienta určujeme metódou ELISA

        8. Špecifické IgE-protilátky v sére od pacienta určujeme automatickým CAP-systémom

    16. Napíšte, ktoré tvrdenie je správne:

        1. Časový interval od infekcie vírusom HIV po objavenie sa protilátok v sére sa označuje lag fáza a počas nej možno infekciu diagnostikovať pomocou metód ELISA a Western blot

        2. Laboratórna diagnostika HIV sa zakladá iba na dôkaze protilátok v sére po sérokonverzii, ktoré sa tvoria proti HIV-proteínom

        3. Vyšetrovaný jedinec je HIV-pozitívny, ak pri laboratórnej diagnostike HIV-infekcie dostaneme jednoznačne pozitívne dva ELISA testy od rôznych firiem potvrdené jednoznačne pozitívnym western blotom

        4. Vyšetrovaný človek je HIV-pozitívny, ak pri laboratórnej diagnostike HIV-infekcie dostaneme jednoznačne pozitívne dva ELISA-testy od rôznych firiem, alebo jednoznačne pozitívny western blot

        5. Sérokonverzia pri HIV-infekcii znamená zabudovanie DNA-formy vírusu HIV (provírusu) do genómu infikovanej bunky



    1. Označte, ktoré tvrdenie platí pre diagnostiku alergických chorôb vyvolaných hypersenzitívnymi reakciami IV. typu:

        1. Na stanovenie hladiny protilátok v krvi pacienta môžeme použiť metodiky ELISA a RIA (RIST, RAST).

        2. Môžeme využiť intradermálny kožný test alebo častejšie epikutánny (náplasťový) test

        3. Pri kožných testoch reakciu na koži odčítavame najskôr o 24 hod

        4. Intradermálny test sa odčítava po 48 hod

        5. Možeme použiť aj modifikovaný LTT, v ktorom k izolovaným lymfocytom pacienta pridávame namiesto mitogénov alergény.

    2. Ktoré testy sa používajú na detekciu protilátok:

        1. ELISA

        2. RIA

        3. nepriama imunofluorescencia

        4. imunoprecipitácia

        5. mikrolymfocytotoxický test

        6. aglutinácia

        7. LTT

        8. MLC

    3. Na zisťovanie celkovej hladiny IgG sa používa metóda:

        1. radiálna imunodifúzia

        2. nefelometria

        3. imunoelektroforéza

        4. nepriama imunofluorescencia

        5. RIST

        6. LTT

        7. MLC

        8. ELISA

    4. Ako konfirmačné vyšetrenie na dôkaz protilátok proti HIV sa používa

        1. Western blot

        2. PCR

        3. rádioimunoanalýza

        4. radiálna imunodifúzia

        5. ELISA

    5. Pri ELISA teste na určenie protilátok proti HIV-vírusu potrebujeme

        1. sérum od pacienta, enzymaticky značený HIV-antigén, protilátky proti ľudským Ig, substrát pre enzým

        2. sérum pacienta, antigény HIV-vírusu, enzýmovo-značené protilátky proti ľudským Ig, substrát pre enzým

        3. sérum od pacienta, protilátky proti HIV, enzým, substrát pre enzým

        4. sérum od pacienta, nefelometer

    6. Na detekciu orgánovo-špecifických autoprotilátok sa najviac využíva

        1. radiálna imunodifúzia

        2. ELISA

        3. nepriama imunofluorescencia

        4. turbidimetria a nefelometria

    7. Ani-RhD protilátky dokazujeme technikou s názvom

        1. Ouchtelonyho test

        2. lymfocytotransformačný test

        3. Coombsov test

        4. Manciniovej test


    25. Otázky pre ZL


    1. Obranné mechanizmy v ústnej dutine zabezpečujú

        1. lyzozým

        2. IgA-protilátky

        3. IgD-protilátky

        4. IgG-protilátky

        5. defenzíny

        6. deskvamácia orálneho epitelu

        7. T-lymfocyty

        8. Laktoferín

    2. Na imunopatogenéze gingivitis a periodontidis sa podieľajú

        1. IgG a IgM-protilátky

        2. IgA a IgD-protilátky

        3. lyzozým

        4. komplement

        5. neutrofily

        6. prostaglandín E

        7. T-lymfocyty

        8. NK-bunky

    3. Na imunopatogenéze aftóznej stomatidídy sa podieľajú

        1. IgG a IgM-protilátky

        2. IgA a IgD-protilátky

        3. lyzozým

        4. komplement

        5. neutrofily

        6. prostaglandín E

        7. T-lymfocyty

        8. Faktor nekrotizujúci nádory (TNF)

    4. Sjögrenov syndróm

        1. Ide o systémovú autoimunitnú chorobu

        2. Postihuje prevažne mužov

        3. Na patogenéze sa podieľajú najmä T-lymfocyty

        4. Na patogenéze sa podieľajú porušené mechanizmy apoptotického procesu

        5. V plazme pacientov sa vyskytujú patognomické anti-La protilátky

        6. Na epitelových bunkách slzných a slinných žliaž sa aberantne exsprimujú HLA-molekuly druhej triedy

        7. Na epitelových bunkách slzných a slinných žliaž sa aberantne exprimujú HLA-molekuly prvej triedy

        8. Pozroruje sa zvýšený výskyt haplotypu HLA-B8, -DR3, -DQ2
    • 1   2   3   4   5   6   7   8   9   10

    Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©atelim.com 2016
    rəhbərliyinə müraciət