Ana səhifə

Imunológia testové otázky, šk r. 2014/2015


Yüklə 0.55 Mb.
səhifə8/10
tarix25.06.2016
ölçüsü0.55 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10

Arthusova reakcia:

    1. je lokálna anafylaktická reakcia

    2. je lokálna imunokomplexová reakcia

    3. patrí k II. typu imunopatol. reakcií podľa Coombsa a Gella

    4. sa prejavuje ako erytém a edém, pokračujúci do nekrózy

    5. vzniká v dôsledku aktivácie komplementu imunokomplexami

    6. vzniká po intradermálnom podaní antigénu

    7. vzniká u geneticky predisponovaných jedincov

    8. je prejavom atopie

  • Vznik cirkulujúcich imunokomplexov je etiologickým faktorom pri:

      1. reumatická horúčka

      2. postreptokoková glomerulonefritída

      3. reumatoidná artritída

      4. kontaktná dermatitída

      5. anafylaktický šok

      6. fetálna erytroblastóza

      7. systémový lupus erythematosus

      8. sérový šok

  • III. typ imunopatologickej reakcie zahŕňa:

      1. vznik cirkulujúceho komplexu antigénu s protilátkou

      2. uvoľnenie proteolytických enzýmov z aktivovaných leukocytov

      3. aktiváciu trombocytov, vznik mikrotrombov a rozvoj zápalu a ischémie v ložisku

      4. zvýšenie cievnej permeability a vznik edému

      5. vycestovanie neutrofilov v dôsledku chemotaxie

      6. aktiváciu cytotoxických T-lymfocytov a uvoľnením IFN-gama

      7. vznik edému, erytému a nekrózy

      8. vaskulitidu, bolesti kĺbov, teplotou

  • Sérová choroba vzniká:

      1. U pacientov, ktorý už vyvinuli na daný antigén sérový šok

      2. Keď majú pacienti nadbytok protilátok

      3. Ak sa zvýšene produkujú IgE-protilátky

      4. U pacientov, ktorí majú zvýšené hladiny C3, C4 v plazme

      5. v nadbytku antigénu

      6. vzniká za 2 dni po podaní antigénu

      7. za pár sekúnd až minút po podaní antigénu

      8. má genetickú predispozíciu k chorobe

  • Poškodenie ciev pri imunokomplexovej artritíde spôsobujú:

      1. Lymfokíny, ktoré produkujú T-lymfocyty

      2. histamín a SRS-A

      3. MAC-komplexom komplementu

      4. lyzozómovými enzýmami polymorfonukleárnych leukocytov

      5. cytotoxickými T-bunkami

      6. NK-bunkami

      7. Frustrovanou fagocytózou

      8. eozinofilmi

  • III. typ imunopatologických mechanizmov (imunokomplexový):

      1. antigénovo-protilátkové komplexy obsahujú nadbytok antigénu

      2. miestny zápal spôsobuje aktivácia komplementu

      3. prejavy sa obmedzujú na kožu

      4. typickým prejavom je sérový šok

      5. často dochádza k depozícii imunokomplexov v obličkách

      6. sprevádza deficiencie včasných zložiek klasickej dráhy aktivácie komplementu

      7. na jeho patogenéze sa zúčastňujú IgG4-protilátky

      8. lokálne sa prejaví ako Artusova reakcia, celkovo ako sérový šok

  • Pri kožnom teste na zisťovanie 3. typu imunopatologickej reakcie

      1. reakciu odčítame za 15 minút

      2. patologicky sa prejavuje ako nekrotizujúca vaskulitída

      3. reakciu odčítame za 6 až 8 hodín

      4. patologicky sa prejavuje ako granulóm

      5. reakciu odčítame za 24 hodín

      6. v imunopatogenéze sa zúčastňujú protilátky triedy IgG

      7. 3. typ imunopatol. reakcie sa nedá zisťovať kožným testom

      8. v imunopatogenéze sa zúčastňujú T-lymfocyty


    18. Autoimunita

    1. U pacienta s autoimunitnou chorobou sú pri laboratórnom vyšetrení takmer vždy:

        1. prevažujú CD8+ nad CD4+ T-lymfocytmi

        2. v sére nenajdeme nijaké autoprotilátky

        3. zvýšené hladiny niektorých proteínov akútnej zápalovej fázy – najmä CRP

        4. zvýšené protilátky najmä triedy IgE

    2. Pre autoimunitné ochorenia platí:

        1. liečia sa najčastejšie imunostimulanciami

        2. vyskytujú sa častejšie u žien

        3. sú často asociované s určitými HLA-molekulami

        4. imunopatogeneticky vznikajú často mechanizmom molekulového mimikri

    3. Autoimunitné choroby:

        1. delíme na dve hlavné skupiny: orgánovo-špecifické a systémové autoimunitné choroby

        2. sú asociované najmä s HLA-DR znakmi: DR2, DR3, DR4.

        3. principiálna porucha je v bunkovej imunite

        4. častejšie sú postihnuté ženy jako muži

        5. tehotenstvo zlepšuje priebeh reumatoidnej artritídy

        6. tehotenstvo zhoršuje priebeh reumatoidnej artritídy

        7. orgánovo-špecifické autoprotilátky nemajú diagnostický význam

    4. Juvenilný diabetes mellitus ja asociovaný s antigénmi:

        1. HLA-DR3

        2. HLA-A24

        3. HLA-Cw3

        4. HLA-DR4

        5. HLA-DR3, -DR4

        6. HLA-DQ8

        7. HLA-DQ1

    5. Hemolytická choroba novorodencov HCHN:

        1. vzniká v dôsledku Rh-inkompatibility medzi matkou a plodom

        2. vzniká častejšie pri opakovaných graviditách

        3. vzniká často už pri prvej gravidite

        4. lieči sa výmennou transfúziou krvi u novorodencov

        5. lieči sa hemodialýzou novorodenca

        6. môže vzniknúť aj pri ABO inkompatibilite medzi matkou a plodom

        7. vzniká pri imunizácii matky erytrocytmi plodu

        8. najdôležitejší Rh-antigén, ktorý indukuje HCHN je RhE

    6. Systémovy lupus erythematosus

        1. patrí k autoimunitným orgánovo-nešpecifickým chorobám

        2. syndrómy podobné SLE sa spájajú s deficienciou zložiek komplementu C1q, C2, C4

        3. Syndrómy podobné SLE sa spájajú s deficienciou zložiek komplementu C9

        4. dochádza pri ňom k ukladaniu autoprotilátok do tkanív a orgánov

        5. je charakteristický prítomnosťou protilátok proti DNA

        6. je charakteristický prítomnosťou protilátok proti komplementu

        7. Pri SLE časť autoprotilátok vzniká nešpecifickou aktiváciou viacerých klonov B-lymfocytov

        8. je asociovaných s HLA antigénom HLA-DR3

        9. u mužov je 9-krát častejší jako u žien

    7. Ktoré z tvrdení o C3-nefritickom faktore je správne:

        1. je to autoprotilátka proti neoantigénu C3bBb

        2. tvorí sa v obličkách

        3. vyvoláva membránovo-proliferačnú glomerulonefritídu

        4. je to faktor ovplyvňujúci aktivitu komplementového systému

        5. je to protilátka proti nefritogénnym kmeňom S. pyogenes

        6. je to protilátka proti bazálnej membráne glomerulov

        7. je to autoprotilátka proti C3-zložke komplementového systému

    8. Gravesova choroba (M. Basedow) je spôsobená autoprotilátkami proti:

        1. thyreoglobulínu

        2. TSH

        3. receptorom pre TSH

        4. mikrozómom buniek štítnej žľazy

        5. antigénom cytoplazmy buniek štítnej žľazy

        6. jadrovým antigénom

        7. je asociovaná so znakom HLA- DR3

        8. patrí k 5. typu hypersenzitívnych reakcií

    9. Diabetes mellitus závislý od inzulínu (DM 1A)

        1. je asociovaný s prítomnosťou autoprotilátok proti bunkám Langerhansových ostrovčekov

        2. vedie k tvorbe autoprotilátok proti dekarboxyláze kyseliny glutámovej

        3. vedie k tvorbe autoprotilátok proti inzulínu

        4. v imunopatogenéze primárnu úlohu majú imunokomplexy

        5. je asociovaný so znakom HLA-DR3, -DR4 a HLA-DQ8

        6. má rovnakú etiopatogenézu ako diabetes dospelých

        7. v imunopatogenéze hrajú úlohu aj Tc-lymfocyty

        8. spája sa s infekciami vyvolávanými vírusmi Coxackie

    10. Na imunodiagnostiku sa používajú testy:

        1. pre výber páru darca-príjemca pre TKD: NBT

        2. pri chronickej granulomatóznej chorobe: MLC

        3. pri atopii: RIA, ELISA

        4. pri tbc: aglutinačná reakcia

        5. pri alergickej kontaktnej dermatitíde: kožný náplasťový test

        6. pri atopickej dermatitíde: kožný i.d. test

        7. pri chronickej granulomatóznej chorobe: Mantoux

        8. pri Di Georgovaom syndróme: FACS na zistenie počtu B-lymfocytov

        9. pri autoimunitných chorobách spôsobovaných imunokompleximi: nefelometria




    1. Autoimunitná reakcia spojená s poškodzovaním vlastného tkaniva:

        1. vzniká v dôsledku porušenia imunitnej tolerancie

        2. jej vznik podmieňuje imunogenetická výbava jedinca

        3. je stav zvyčajne spontánne reverzibilný

        4. vznikajú autoreaktívne protilátky a Tc-lymfocyty

        5. pre vznik choroby je väčšinou nutná účasť T-lymfocytov

        6. porucha rovnováhy v sexuálnych hormónoch prispieva k rozvoju chroroby

        7. leptín podporuje autoimunitné procesy

        8. nTreg-lymfocyty sa na regulácii autorekatívnych bunikek imunitného systému nezúčastňujú, lebo u pacientov úplne chýbajú

    2. Polyklonová aktivácia self-reaktívnych lymfocytov

        1. môže ju indukovať superantigén

        2. môže ju indukovať EBV, CMV

        3. môže ju indukovať LPS-gramnegatívnych baktérií

        4. dochádza k nej len in vitro v laboratórnych podmienkach

    3. Na vzniku autoimunitnej choroby sa podieľajú:

        1. genetická predispozícia k chorobe

        2. faktory prostredia

        3. nerovnováha v hormonálnej výbave jedinca

        4. porucha v cytokínovej sieti

        5. stačí mať HLA-alelu predisponujúcu k chorobe

        6. autoimuntiné choroby môžu vznikať iba v staršom veku

    4. K typickým orgánovo-špecifickým autoimunitným chorobám, patrí:

        1. SLE

        2. DM-1A (diabetes mellitus 1)

        3. Sklerodermia

        4. Celiakia

        5. Morbus Graves/Basedow

        6. Myastenia gravis

        7. Reumatoidná artritída

    5. K typickým orgánovo-nešpecifickým autoimunitným chorobám, patrí:

        1. SLE

        2. DM-1A (diabetes mellitus 1)

        3. Sklerodermia

        4. Celiakia

        5. Morbus Graves/Basedow

        6. Myastenia gravis

        7. Reumatoidná artritída

    6. Cirkulujúce imunokomplexy sú prítomné pri nasledujúcich ochoreniach:

        1. Systémový lupus erythmatosus

        2. Hyper IgM syndróm

        3. Anafylaktický šok

        4. Poststreptokoková glomerulonefritída

    7. Autoimunitné choroby spôsobené protilátkami sa môžu vyskytovať ako

        1. následok tvorby antigén-protilátkových komplexov

        2. výsledok blokády bunkového receptora protilátkou

        3. výsledok protilátkou-vyvolanej lýzy sprostredkovanej komplementom

        4. následok deficiencie C1-inhibítora

    8. Reumatoidný faktor, nachádzajúci sa v synoviovej tekutine pacientov s reumatoidnou artritídou je najčastejšie:

        1. protilátka proti DNA

        2. protilátka proti kolagénu

        3. IgE reagujúce s bakteriálnymi antigénmi

        4. IgM-protilátka, ktorá reaguje s determinantmi H-reťazca IgG

    9. Hemolytická anémia môže byť výsledkom

        1. pasívneho prechodu matkiných anti RhD-protilátok do plodu

        2. tvorby chladových aglutinínov po infekciách, ktoré spôsobuje Mycoplasma pneumoniae

        3. tvorby protilátok proti určitým liekom

        4. transfúzie uskladnených autológnych erytrocytov




    1. Systémový lupus erythematosus

        1. u chorých sú často prítomné protilátky proti DNA

        2. má množstvo symptómov a postihuje veľa orgánov

        3. u pacientov sa často pozoruje deficiencia C2 alebo C4 zložky komplementu

        4. o.i. je výsledkom tvorby imunoagregátov

    2. Príkladom na sekvestrované antigény sú:

        1. spermie, šošovka

        2. T-lymfocyty, B-lymfocyty

        3. NK-bunky

        4. neutrofily, dendritové bunky

    3. Fenomén molekulového mimikri znamená:

        1. tolerovanie antigénov mikroorganizmov

        2. zhodu nosičov antigénov pri rôznych antigénových determinantoch

        3. zhodu determinantov vlastných antigénov s epitopmi antigénov mikroorganizmov

        4. nezhodu determinantov vlastných antigénov s epitopmi antigénov mikroorganizmov

    4. Vo všeobecnosti o autoimunitných chorobách platí:

        1. sú častejšie u mužov

        2. sú častejšie u žien

        3. tehotenstvo neovplyvňuje priebeh autoimunitného ochorenia

        4. antikoncepčné preparáty s vysokým obsahom estrogénov zlepšujú ich priebeh

    5. Ak sa u jedného z dvojčiat vyskytne autoimunitná choroba, pravdepodobnosť, že ju bude mať aj druhé je:

        1. 100%, ak sú monozygotné

        2. 100%, ak sú dizygotné

        3. väčšia (ale nie 100%), ak sú monozygotné, než jako keby boli dizygotné

        4. väčšia (ale nie 100%), ak sú dizygotné, než keby boli monozygotné

    6. Pre primárny antifosfolipidový syndróm platí:

        1. Je príčinou habituálnych potratov s účasťou imunitného systému.

        2. Ide o autoimunitnú chorobu, pri ktorej sa vytvárajú protilátky proti fosfolipidom.

        3. Tvoria sa pri ňom protilátky proti bunkám plodu.

        4. V klinickej praxi sa vytvárané protilátky označujú ako antikardiolipínové protilátky

    7. Asociované HLA-antigény s nasledujúcimi autoimunitnými chorobami sú:

        1. M. Bechterev a HLA-B27

        2. Juvenilny diabetes mellitus a HLA-DR2

        3. M. Reiter: HLA-B27

        4. Narkolepsia:HLA-DQ6

        5. M. Addison HLA-DR3

        6. Celiakia HLA-DQ2

        7. Idiopatická hemochromatóza: HLA-A3

    8. Predstaviteľom systémových autoimunitných chorôb je:

        1. M. Bechterev

        2. Juvenilny diabetes mellitus

        3. M. Reiter

        4. Narkolepsia

        5. M. Addison

        6. Celiakia

        7. Idiopatická hemochromatóza

        8. Sjögrenov syndróm

        9. Systémový lupus erythematosus

        10. Reumotoidná artritída

    9. Predstaviteľom orgánových autoimunitných chorôb

        1. M. Bechterev

        2. Juvenilny diabetes mellitus

        3. M. Reiter

        4. Narkolepsia

        5. M. Addison

        6. Celiakia

        7. Idiopatická hemochromatóza

        8. Sjögrenov syndróm

        9. Systémový lupus erythematosus

        10. Reumotoidná artritída


    19., 20.Imunodeficiencie I + II


    1. Najčastejší(ie) klinický(é) následok(ky) C3 deficiencie je (sú):

        1. zvýšený výskyt nádorov

        2. zvýšená účinnosť vírusových infekcií

        3. zvýšená výskyt infekcií spôsobovaných aj Candida albicans

        4. zvýšený výskyt bakteriových infekcií

    2. Ktorá z nasledujúcich imunodeficiencií je spojená výlučne s poruchou v humorálnej imunitnej odpovedi:

        1. Brutonova choroba

        2. Di Georgov syndróm

        3. Hereditárny angioneurotický edém

        4. Bežná variabilná imunodeficiencia

        5. Chronická granulomatózna choroba

        6. LAD-syndróm

    3. Granulocyty od pacientov s deficienciou adhézie leukocytov (LAD) exprimujú výrazne znížené množstvo troch integrínov: LFA-1, Mac-1, CR4:

        1. je to dôsledok ich abnormálnej diferenciácie v týmuse

        2. je to dôsledok mutácie génu, ktorý determinuje β-reťazec (CD18) týchto adhezívnych molekúl

        3. dôsledkom je znížené intracelulárne zabíjanie neutrofilných leukocytov

        4. LAD-syndróm sa laboratórne diagnostikuje INT testom

        5. dôsledok je nedostatočná migrácia neutrofilných leukocyov do zápalového ložiska

    4. 9-mesačné dieťa bolo očkované atenuovanou živou vakcínou vírusom kiahní (variolizácia). Vyvinula sa u neho progresívna nekrotická lézia kože, svalov a podkožného tkaniva v mieste inokulácie. Reakcia na očkovanie je pravdepodobne výsledkom:

        1. deficiencie B-lymfocytov

        2. reakcie na adjuvantnú látku

        3. deficiencie komplementu

        4. deficiencie T-lymfocytov

        5. deficiencie mechanizmov fagocytózy

    5. Ktorá z nasledujúcich primárnych imunodeficiencií je spojená s abnormalitami v humorálnej aj v bunkami sprostredkovanej špecifickej imunitnej odpovedi ?

        1. SCID - ťažká kombinovaná imunodeficiencia

        2. AIDS

        3. chronická granulomatózna choroba

        4. deficiencia adenozín deaminázy

    6. Označte správne tvrdenie o primárnych imunodeficienciách:

        1. Syndróm hyper-IgM je vrodená abnormalita v tvorbe protilátok

        2. Syndróm LAD-1 je vrodená abnormalita len vo funkcii neutrofilov

        3. Brutonova agamaglobulinémia je vrodená abnormalita v aktivite komplementu

        4. DiGeorgeov syndróm je vrodenou abnormalitou vo funkcii granulocytov

        5. AIDS je vrodenou abnormalitou vo funkcii T-lymfocytov

        6. deficiencia faktora DAF je vrodená abnormalita v aktivite komplementu

    7. Ťažká kombinovaná imunodeficiencia (SCID):

        1. bez transplantácie krvotvorných buniek pacient prakticky nemá šancu na prežitie

        2. patrí ku kombinovaným primárnym imunodeficienciám

        3. môžeme ju diagnostikovať vyšetrením fagocytárnej aktivity a f. indexu

        4. je pri nej porucha špecifickej (T-lymfocyty) aj nešpecifickej imunity (fagocytóza)

        5. patrí medzi najčastejšie primárne imunodeficiencie

    8. Imunodeficiencia C3-zložky komplementového systému sa klinicky prejaví:

        1. vznikom syndrómu podobnému SLE

        2. vznikom hereditárneho angioneurotického edému

        3. opakovanými neisseriovými infekciami

        4. väčšou vnímavosťou k niektorým baktériovým pyogénnym infekciám

        5. vznikom paroxyzmálnej nočnej hemoglobinúrie

    9. Ktoré z tvrdení o imunodeficienciách neplatí:

        1. sú to stavy spôsobené kvalitatívnym alebo kvantitatívnym defektom určitej zložky imunitného systému

        2. môžu byť primárne (vrodené) alebo sekundárne (získané)

        3. najčastejšie sú imunodeficiencie nešpecifickej imunity

        4. patrí k nim aj AIDS

        5. sa môžu prejaviť infekciami oportunistickými mikroorganizmami

    10. Primárne imunodeficiencie:

        1. vznikajú často ako následok imunosupresívnej liečby

        2. nie sú spôsobené infekciou vírusom HIV

        3. sú spôsobené génovými defektami

        4. v detstve sa prakticky neprejavujú

        5. sa s nimi takmer vždy stretávame po prekonaní infekčnej mononukleózy (EBV infekcia)

    11. Ktoré z tvrdení o sekundárnych imunodeficienciách platí:

        1. vznikajú často ako následok imunosupresívnej liečby

        2. môžu byť spôsobené infekciou vírusom HIV

        3. sú spôsobené génovými defektami

        4. vznikajú často ako následok chronických infekcií

        5. v populácií sú zriedkavejšie ako primárne imunodeficiencie

    12. K prejavom imunodeficiencií patrí:

        1. častejšie a opakované infekcie

        2. znížený výskyt malignít kože

        3. zvýšený výskyt malignít lymfatického systému

        4. kandidové infekcie

        5. časté pneumónie

    13. Ktoré z tvrdení o deficienciách zložiek komplementu neplatí:

        1. niektoré deficiencie komplementu sa môžu prejaviť vznikom syndrómu podobnému SLE

        2. deficiencia C1-inhibítora sa prejaví vznikom paroxyzmálnej nočnej hemoglobinúrie

        3. k prejavom deficiencií niektorých zložiek komplementu patria aj opakované neisseriové infekcie

        4. patria k primárnym imunodeficienciám

        5. deficiencia C3-zložky sa väčšinou klinicky neprejavuje

    14. Hereditárny angioneurotický edém:

        1. je spôsobený chýbaním DAF

        2. je spôsobený chýbaním C1-inhibítora

        3. je spôsobený chýbaním C3-zložky komplemetu

        4. prejavuje sa opakovanými atakmi nočnej hemoglobinúrie

        5. je spôsobený chýbaním MBL

        6. je spôsobený nadmerným nekontrolovaným štiepením C4 a C2 a tým aj vznikom veľkého množstva vazoaktívnych peptidov (kinínov)

    15. K poruchám fagocytózy nepatrí:

        1. chronická granulomatózna choroba

        2. deficiencia myeloperoxidázy

        3. Brutonova hypogamaglobulinémia

        4. di Georgeov syndróm

        5. LAD-syndróm

    16. K poruchám fagocytózy patrí:

        1. di Georgeov syndróm

        2. chronická granulomatózna choroba

        3. chronická granulomatózna choroba

        4. Crohnova choroba

        5. SCID

    17. Chronická granulomatózna choroba:

        1. patrí k imunodeficienciám s prevahou chýbania protilátok

        2. je spôsobená enzymaticky podmieneným defektom tvorby radikálov kyslíka

        3. prejavuje sa častejším výskytom autoimunitných chorôb

        4. prejavuje sa až v 4. – 5. dekáde života

        5. je ju možné laboratórne diagnostikovať INT-testom

    18. Imunodeficiencie protilátkového typu:

        1. sa často prejavujú opakovanými baktériovými infekciami

        2. sú najmenej častým typom imunodeficiencií

        3. patrí k nim aj AIDS

        4. paroxyzmálna nočná hemoglobinúria je ich najčastejším typom

        5. zaraďujeme k nim aj Bežnú variabilnú imunodeficienciu (CVID)

    19. Ktoré z tvrdení o imunodeficienciách protilátkového typu neplatí:

        1. patrí k nim aj vrodená detská hypogamaglobulinémia

        2. postihujú vždy všetky triedy Ig zároveň

        3. časté sú selektívne deficiencie jednotlivých tried a podtried Ig

        4. selektívna imunodeficiencia IgA je v populácií menej častá ako syndróm hyper-IgM
    • 1   2   3   4   5   6   7   8   9   10

    Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©atelim.com 2016
    rəhbərliyinə müraciət