Ana səhifə

Imunológia testové otázky, šk r. 2014/2015


Yüklə 0.55 Mb.
səhifə9/10
tarix25.06.2016
ölçüsü0.55 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10

Ťažká kombinovaná imunodeficiencia:

    1. postihuje výlučne T-lymfocyty

    2. ide o poruchu na úrovni vývoja kmeňových buniek lymfoidného radu

    3. jej prognóza je vcelku priaznivá

    4. v popredí stojí defekt nešpecifickej imunity

    5. pri forme SCID viazanej na pohlavie (XSCID) dochádza k mutácii génu pre gama-reťazec receptora pre IL-2 (CD132)

  • Ku kombinovaným imunodeficienciám patrí:

      1. SCID

      2. deficiencia C3

      3. hereditárny angioneurotický edém

      4. syndróm lenivých leukocytov

      5. deficiencia adenozíndeaminázy (ADA)

      6. bežná variabilná imunodeficiencia

      7. chronická ganulomatózna choroba

  • DiGeorgeov syndróm:

      1. patrí k protilátkovým imunodeficienciám

      2. prítomná býva ťažká porucha vývoja týmusu, niektorých vnútorných orgánov a tváre

      3. patrí k deficienciám zložiek komplementu

      4. patrí k k sekundárnym imunodeficienciám

  • Pre imunodeficiencie fagocytózy platí:

      1. patrí k ním syndróm LAD1 a LAD2 (porucha expresie niektorých adhezívnych molekúl)

      2. pacienti trpia častejšie bakteriovými infekciami

      3. niektoré môžeme vyšetriť stanovením fagocytárnej aktivity, indexu a metódou CH50

      4. chronická granulomatózna choroba (CGD) nepatrí medzi imunodeficiencie fagocytózy

      5. Ťažká kongenitálna neutropénia sa klinicky prejavuje najmä chronickými vírusovými infekciami

  • Selektívna imunodeficiencia IgA:

      1. príčina je v mutácii génu, ktorý determinuje CD40L (= CD154)

      2. príčina je v mutácii génu, ktorý determinuje CD40

      3. prejavuje sa zníženou vnímavosťou k bakteriovým infekciám a aj výskytom autoimunitných chorôb

      4. patrí k zriedkavejším primárnym imunodeficienciám

      5. neliečime ju podávaním gamaglobulínov pre možnú senzibilizáciu, ktorá často vedie k anafylaktickým reakciám

      6. niekedy sa klinicky nemusí vôbec prejaviť

      7. patrí k najčastejšie sa vyskytujúcim imunodefiecienciám vôbec

  • Primárny defekt pri chronickej granulomatóznej chorobe je:

      1. v chemotaxii neutrofilov

      2. v poruche cytotoxickej aktivity T-lymfocytov

      3. v intracelulárnom usmrcovaní mikroorganizmov v neutrofiloch

      4. nedostatočná aktivita NADPH-oxidázy

      5. nedostatočná aktivita myeloperoxidázy

      6. nedostatočná aktivita superoxidysmutázy

      7. doposiaľ sa nepozorovala nijaká mutácia v géne, ktorý determinuje túto chorobu

  • Sekundárne imunodeficiencie sa vyskytujú pri:

      1. proteínová malnutrícia

      2. mnohopočetnom myelóme

      3. Hodgkinov lymfóm

      4. non-Hodgkinove lymfómy

      5. infekcia vírusmi HIV

      6. hypovitaminóza C

      7. nedostatok zinku v potrave

      8. hypovitaminóza D

  • Aké sú klinické prejavy pri primárnych imunodeficienciách komplementu:

      1. deficiencia C1, C2, C4 sa prejavuje najmä častými neisseriovými infekciami

      2. deficiencia C3 sa klinicky prejavuje syndrómom podobným SLE

      3. deficiencia C5, C6, C7, C8 sa prejavuje pyogénnymi infekciami kože a slizníc

      4. deficiencia inhibítora C1-esterázy sa prejavuje ako paroxyzmálna nočná hemoglobinúria

      5. deficiencia DAF sa prejavuje ako hereditárny angioneurotický edém

  • Sekundárne imunodeficientné stavy môžu vznikať v dôsledku:

      1. nadmernej fyzickej záťaže

      2. porúch výživy (bielkoviny, stopové prvky)

      3. rádioaktívneho žiarenia

      4. toxických účinkov xenobiotík, vrátane liekov

      5. nadmerného príjmu bielkovín

      6. ťažkých infekcií, najmä vírusových

      7. dlhodobého zvýšenia telesnej teploty

  • Prechodná (fyziologická) hypogamaglobulinémia u detí:

      1. kulminuje v 4 až 6 mesiaci života

      2. vždy vyžaduje dočasnú substitučnú liečbu gamaglobulínom

      3. u dieťaťa je v cirkulácii počet B-lymfocytov znížený

      4. nie je kontraindikáciou očkovania

      5. je dôsledkom katabolizmu prenatálne získaných protilátok

      6. je závislá od opsonínovej aktivity komplementu

      7. má za následok časté infekcie dieťaťa

      8. lieči sa podávaním intravenóznych gamaglobulínov

  • Pre defekt T-bunkovej imunity u pacienta svedčia:

      1. časté baktériové ochorenia

      2. časté vírusové ochorenia

      3. opakované protozoárne a mykotické infekcie

      4. porucha odpovede na „in vitro“ stimuláciu PHA (fytohemaglutinínom)

      5. negativnosť intradermálnych kožných testov (BCG, kandida)

      6. variabilné poruchy tvorby protilátok

      7. poruchy fagocytózy

  • Syndróm nahých lymfocytov patrí medzi:

      1. primárne imunodeficiencie

      2. sekundárne imunodeficiencie

      3. autoimunitné choroby

      4. kombinované imunodeficiencie

      5. lymfoproliferačné choroby

      6. poruchy expresie antigénov HLA-komplexu

      7. poruchy expresie diferenciačných antigénov

  • Medzi primárne imunodeficiencie protilátkami sprostredkovanej imunity patrí:

      1. selektívna deficiencia IgA

      2. imunoglobulínová deficiencia so zvýšeným IgM (hyper-IgM-syndróm)

      3. selektívna imunodeficiencia podtried IgG

      4. deficiencia kappa-reťazcov

      5. selektívna deficiencia podtried IgE

      6. DiGeorgeov syndróm

      7. Syndróm nahých lymfocytov

      8. Bežná variabilná imunodeficiencia

  • Medzi primárne kombinované imunodeficiencie patrí:

      1. ťažká kombinovaná imunodeficiencia (SCID)

      2. deficiencia adenozín-deaminázy

      3. bežná variabilná imunodeficiencia

      4. prechodná detská hypogamaglobulinémia

      5. deficiencia transkobalamínu

      6. Waldenströmova makroglobulinémia

      7. LAD-syndróm

  • Medzi primárne poruchy fagocytózy patrí:

      1. chronická granulomatózna choroba

      2. deficiencia adhézie leukocytov (LAD-syndróm)

      3. ťažká kongenitálna neutropénia

      4. deficiencia myeloperoxidázy

      5. deficiencia tvorby leukotriénov

      6. Wikottov-Aldrichov syndrom

  • Príslušné imunodeficiencie sú zapríčinené:

      1. AIDS - vírusom HIV

      2. SCID - mutáciou génu pre gama-reťazec receptora pre IL-2

      3. Chronická garanulomatózna choroba - poruchou expresie HLA-antigénov

      4. Syndróm LAD - poruchou adhezívnosti leukocytov

      5. Brutonova agamaglobulinémia - mutáciou génu Brutonovej tyrozínkinázy (btk)

      6. Imunodeficiencia asociovaná s hyper-IgM - mutáciou génu pre CD40L (CD154)

      7. Hereditárny angioedém  chýbaním C1-inhibítora

  • Sekundárne imunodeficiencie:

      1. môžu vzniknúť v dôsledku dlhodobej liekovej terapie

      2. môžu vzniknúť v dôsledku chronicej vírusovej infekcie

      3. vznikajú aj pri podvýžive

      4. môžu ich častejšie sprevádzať infekcie vyvolávané Pneumocystis carinii, EBV, CMV

      5. patrí k nim napríklad aj LAD- syndróm

      6. vznikajú v dôsledku deficiencie C1-inhibítora

  • Pacienti s DiGeorgeovým syndrómom nedokážu:

      1. odpovedať špecifickou bunkovou imunitnou reakciou

      2. brániť sa proti intracelulárnym parazitom

      3. vytvárať protiláty proti T-nezávislým antigénom

      4. reagovať protilátkovou odpoveďou na T-závislé antigény

      5. tvoriť B-lymfocyty

      6. bežná variabilná imunodeficiencia

  • Prechodná hypogamaglobulinémia u detí:

      1. vyskytuje sa v 3.-6. mesiaci života

      2. je viac zvýraznená u predčasne narodených detí

      3. nie je asociovaná s vývojom autoimunity v neskoršom veku

      4. týka sa všetkých troch hlavných tried imunoglobulínov

      5. v neskoršom veku je asociovaná s vývojom maligného procesu

      6. nevyžaduje substitučnú terapiu

      7. prejaví sa hneď po narodení

      8. postihuje častejšie dievčatá

  • Selektívna deficiencia IgA môže byť asociovaná:

      1. s autoimunitnými chorobami

      2. nemusia byť prítomné žiadne klinické príznaky

      3. s alergickými prejavmi

      4. je nezlučiteľná so životom

      5. sa lieči sa substitučnou terapiou

  • Ktorá z nasledujúcich imunodeficiencií je spojená výlučne s poruchou v humorálnej imunitnej odpovedi

      1. Brutonova agamaglobulinémia

      2. Di Georgov syndróm

      3. Imunodeficiencia asociovaná s hyper-IgM

      4. Bežná variabilná imunodeficiencia

      5. Agamaglobulinémia viazaná na pohlavie

    21. HIV, AIDS

    1. Infekcia HIV:

        1. postihuje najmä cytotoxické T-lymfocyty (HIV sa viaže na CD4)

        2. môžeme ju laboratórne dokázať prítomnosťou anti-p24 protilátok v sére ELISA- metódou

        3. sa nemôže preniesť z infikovanej matky na plod (horizontálny prenos)

        4. postihuje najmä pomocné T-lymfocyty (HIV sa viaže na CD4)

    2. AIDS:

        1. zaraďujeme k primárnym imunodeficienciám

        2. prejavuje sa najmä infekciami spôsobenými oportunistickými mikroorganizmami.

        3. je výsledkom poklesu najmä pomocných T-lymfocytov

        4. prejavuje sa najmä baktériovými infekciami

    3. V diagnostike HIV-infekcie sa používa:

        1. aglutinácia

        2. ELISA

        3. mikrolymfocytotoxický test

        4. CH50

        5. Western-blot

        6. PCR

        7. FACS

    4. Ktoré z tvrdení o víruse HIV platí:

        1. spôsobuje primárnu imunodeficienciu

        2. v jeho genóme je DNA

        3. napáda B-lymfocyty

        4. patrí k retrovírusom

    5. O priebehu infekcie vírusom HIV platí:

        1. Po infikovaní sa objavia nešpecifické prejavy – zvýšenie teploty, potenie, malátnosť, bolesti kĺbov a svalov, bolesti hlavy, nauzea a pod.

        2. Virémia je prítomná až v konečných fázach choroby

        3. Dlhú asymptomatickú fázu charakterizuje prítomnosť protilátok proti vírusu HIV

        4. Po období nešpecifických príznakov sa objavia klinické príznaky s rýchlym vývojom ochorenia




    1. Pre HIV infekciu platí:

        1. HIV makrofágy nenapáda

        2. HIV sa viaže na molekulu DC-SIGN dendritových buniek

        3. AIDS je konečným štádiom HIV-infekcie

        4. Protilátky proti HIV dokazujeme už počas lag-fázy

        5. Počas infekcie dochádza k postupnému zvyšovaniu pomeru lymfocytov CD4+/CD8+

        6. HIV-infikované lymfocyty preferenčne migrujú do čreva

        7. HIV prenáša Plasmodium malariae

        8. HIV-2 je virulentnejší jako HIV-1

    2. AIDS (označ správne tvrdenie):

        1. Receptor a koreceptory pre HIV-1 sú CD4, CCR5, CXCR4

        2. Hlavné bunky, ktoré sú infikované HIV vírusom sú pomocné T-lymfocyty, DC a makrofágy.

        3. Hlavné oportunistické infekcie u AIDS pacientov sú vyvolané Pneumocystis carinii, mykobaktériami, kandidami

        4. Hlavné bunky, ktoré HIV infikuje sú neutrofily a bazofily

    3. Označte, ktoré z nasledujúcich tvrdení je správne:

        1. ARC je klinické štádium AIDS, v ktorom má pacient plne rozvinuté symptómy choroby.

        2. Pacienti s AIDS umierajú hlavne na oportuistické infekcie a malignity

        3. U pacientov s AIDS je zvyčajne pozorovaná hypergamaglobulinémia, najmä tried IgG a IgA.

        4. HIV antigén p24 môžeme určiť v sére HIV pacientov len v asymptomatickej fáze ochorenia

    4. Označte, ktoré z nasledujúcich tvrdení je správne:

        1. Integrovaná DNA-forma vírusu HIV sa označuje provírus

        2. HIV patrí do skupiny vírusov, ktoré majú v jadre dsRNA.

        3. Pri HIV infekcii reaguje molekula CD4 cytotoxického T- lymfocytu s gp41 HIV

        4. Pri HIV infekcii reaguje molekula CD4 pomocného T- lymfocytu s gp120 HIV

    5. Označ, ktoré z nasledujúcich tvrdení o HIV je správne:

        1. Aktivácia T-lymfocytov zvyšuje transkripciu provírusového genómu

        2. HIV typicky napáda bunky imuniztného systému, ktoré majú v membráne CD4

        3. Na rozdiel od dospelých, pri pediatrickom AIDS sa v klinickom obraze vyskytuje parotitída neznámeho pôvodu

        4. Polymerázová reťazová reakcia (PCR) je test použivaný na detekciu protilátok proti HIV

    6. Koreceptory pre vstup HIV do bunky sú

        1. CXCR4

        2. CCR5

        3. gp41

        4. IL-8R

        5. CD4

        6. CXR5

        7. CCR4

        8. CD26

    7. Dokázané možnosti prenosu HIV-infekcie sú:

        1. sexuálnym stykom

        2. infikovanými injekčnými ihlami

        3. podaním ruky s infikovanou osobou

        4. transfúziou infikovanej krvi

        5. transplacentárne a materským mliekom

        6. transplantovanými orgánmi

        7. vektormi

        8. kvapôčkovou infekciou

    8. Označte správne tvrdenie:

        1. Sérokonverzia u HIV-infikovaných pacientov je keď z krvi vymizne antigén p24 a vystrieda ho tvorba protilátok anti-p24.

        2. Sérokonverzia u HIV-infikovaných pacientov je keď z krvi vymiznú protilátky anti-p24 a vystrieda ich antigén p24.

        3. HIV-vírusovú záťaž (tj. množstvo vírusov v krvi) zisťujeme v lag-fáze infekcie

        4. Pri diagnostike HIV-infekcie používame testy ELISA a Western blot až po prebehnutí sérokonverzie

        5. Lag-fáza HIV infekcie je časové obdobie od infekcie po sérokonverziu


    22. Protinádorová a protiinfekčná imunita

    1. Určite, ktoré z nasledujúcich tvrdení platí pre vírusy:

        1. Vírusy sú obligatórne intracelulárne parazitujúce mikroorganizmy, ktoré sa rozmnožujú vnútri napadnutej bunky a využívajú jej aparát na vlastnú replikáciu

        2. Prirodzenú imunitu proti vírusom zabezpečujú najmä interferóny, NK-bunky a cytotoxické T-lymfocyty

        3. Špecifická imunita proti vírusom predstavuje kombináciu protilátkových a bunkových efektorových mechanizmov.

        4. Prirodzenú imunitu proti vírusom zabezpečujú dva efektorové mechanizmy -

    interferóny a B-lymfocyty

    1. V boji proti bunkám napadnutým vírusom sa zúčastňujú najmä:

        1. neutrofily

        2. B-lymfocyty

        3. eozinofily

        4. CD8+ T-lymfocyty

        5. bazofily

        6. NKT-bunky, najmä proti herpetickým vírusom

        7. Makrofágy

        8. Interferóny aj prvej aj tretej triedy

    2. K biologickým karcinogénom patria:

        1. Nitráty

        2. UV-žiarenie

        3. onkogénne vírusy

        4. vírus chrípky typu A

        5. EBV



    1. Pre translokácie (výmeny chromozómových segmentov) platí:

        1. môžu viesť k aktivácii protoonkogénov a vzniku malígneho bujnenia

        2. v procese karcinogenézy nezohrávajú žiadnu úlohu

        3. sú najčastejšou príčinou vzniku autoimunitných chorôb

        4. vždy vedú k vzniku atopie

    2. K antigénom nádorov nepatrí:

        1. karcinoembryonálny antigén (CEA)

        2. alfa-fetoproteín (AFP)

        3. onkofetálne antigény

        4. RhD antigén

        5. ABO antigény

        6. HLA antigény

        7. PSA

        8. CA-125

    3. Najvýznamnejšiu úlohu v protinádorovej imunite plnia:

        1. NK- a NKT-bunky

        2. neutrofily

        3. komplement a protilátky

        4. lyzozým

        5. eozinofily

    4. K mechanizmom úniku malígnych buniek pred imunitným dohľadom patrí:

        1. zníženie expresie HLA-molekúl v membránach nádorových buniek

        2. antigénová modulácia

        3. mechanizmus negatívnej a pozitívnej selekcie

        4. imunologický enhancement

        5. produkcia imunosupresívnych cytokínov nádorovými bunkami

    5. Pre malígne nádory platí:

        1. rastú nekontrolovaným spôsobom a prenikajú do zdravých tkanív

        2. po odstránení stimulačného podnetu sa malígna transformácia a proliferácia buniek vracia do fyziologickej normy

        3. príčiny malígnej transformácie buniek sú vždy známe

        4. metastázovanie vzniká len vo výnimočných prípadoch

    6. Pre metastázovanie platí:

        1. predstavuje najzávažnejšiu komplikáciu malíhneho procesu

        2. nádorové bunky sa uvoľňujú z materského ložiska, dostávajú sa do cirkulácie a nakoniec sa uchytia v sekundárnom orgáne

        3. je eliminované pôsobením eozinofilov

        4. pohyblivosť malígnych buniek zvyšujú cytokíny

        5. metastazujúce bunky sa uvoľňujú z materského ložiska stiahnutím E-kadherínov zo svojich membrán

        6. metastazujúce bunky sa do svojich terčových orgánov dostávajú náhodne, bezvýberovo

        7. metastazujúce bunky v krvi môžu zotrvať maximálne 30 minút, ináč ich zlikvidujú protilátky v súčinnosti s komplementom

        8. v boji proti nádorom sú najúčinnejšie protilátky




    1. Označte správnu odpoveď pre vlastnosti nádorov:

        1. V imunoterapii niektorých nádorov sa používajú najmä cytokíny IFN-gama, IL-2 a IFN-alfa

        2. Pri vzniku metastáz nádorové bunky zvyšujú v svojich membránach adhezívnu molekulu E-kadherín

        3. znížená expresia nádorových a histokompatibilných antigénov na nádorových bunkách môže spôsobiť únik nádorových buniek z imunitného dohľadu

        4. TIL-bunky (tumor infiltrating lymphocytes) patria k NK-bukám alebo k T-lymfocytom

        5. imunosupresia má pozitívny vplyv v terapii maligných chorôb

        6. V protinádorovej imunite najdôležitejšiu úlohu hrajú nasledovné bunky imunitného systému: Tc-lymfocyty, NK-bunky a LAK-bunky

        7. transfekcia nádorových buniek cytokínovými génmi a ich spätná aplikácia pacientovi je jedná z možností imunoterpie

        8. imunologický enhancement je možným mechanizmom úniku nádorových buniek z imunologického dohľadu

    2. Označte, ktoré z nasledujúcich tvrdení je pravdivé

        1. Nádorové bunky sa delia oveľa rýchlejšie ako normálne bunky

        2. LAK-bunky sú nádorovo špecifické

        3. v nádorových bunkách sa niekedy pozorujú mnohonásobné kópie bunkových onkogénov

        4. Integrácia vírusu do bunkového genómu môže premeniť protoonkogén na transformujúci onkogén

        5. Všetky onkogénne retrovírusy nesú vírusové onkogény

        6. Imunitná odpoveď proti nádoru, ktorý podmienili vírusy, chráni pred ďalším nádorom vyvolaným tými istými vírusmi

    3. Rozdiel medzi v-onc a c-onc

        1. Všetky v-onc kódujú receptory pre rastové faktory, kým c-onc kódujú rastové faktory

        2. Všetky v-onc kódujú rastové faktory, kým c-onc kódujú receptory pre rastové faktory

        3. c-onc sú normálne bunkové gény, kým v-onc sa nachádzajú v akútne transformujúcich retrovírusoch

        4. akútne transformujúce retrovírusy nesú c-onc, kým neakútne transformujúce retrovírusy nesú v-onc.

    4. Rast nádorov podporujú

        1. cytotoxické T lymfocyty

        2. supresorové faktory syntetizované nádorovými bunkami, napr. IL-10, TGF-beta

        3. syntéza interferónu-gama nádorovými bunkami

        4. prítomnosť „blokujúcich“ protilátok

        5. syntéza IL-2 nádorovými bunkami

    5. Ktoré z nasledujúcich mechanizmov sa podieľajú na rejekcii nádoru?

        1. T-bunkami sprostredkovaná cytotoxicita

        2. B-bunkami sprostredkovaná cytotoxicita

        3. ADCC

        4. Cytotoxicita závislá od komplementu

        5. Deštrukcia nádorových buniek fagocytujúcimi bunkami

        6. NK-bunky

    6. Ktorá z nasledujúcich infekcií bola celosvetovo eradikovaná vďaka očkovaniu?

        1. variola

        2. diftéria

        3. poliomyelitída

        4. pertusis

        5. hepatitída

    7. Pneumokoková polysacharidová vakcína by sa mala podávať všetkým okrem:

        1. jedincov s chronickými kardiorespiračnými chorobami

        2. starých ľudí (nad 70 rokov)

        3. detí pod 2 roky

        4. jedincov s chronickým renálnym zlyhaním

    8. Podanie vakcín nie je bez rizika. Ktoré z nasledujúcich má najmenšiu pravdepodobnosť, že nepriaznivo ovplyvní imunokompromitovaného hostiteľa?

        1. vakcína osýpok

        2. pneumokoková vakcína

        3. BCG

        4. vakcína mumpsu

        5. Sabinova vakcína poliomyelitídy

    9. Antigénny “shift” poukazuje na

        1. sériu spontánnych mutácií vedúcich k malým zmenám v antigénnosti proteínov vírusov

        2. sériu spontánnych mutácií, ktorých výsledkom je zmenšená protilátková odpoveď na antigény vírusov

        3. veľkú antigénnu zmenu spôsobenú genetickou prestavbou po ko-infekcii buniek vírusom chrípky odlišného druhu

        4. veľkú antigénnu zmenu spôsobenú genetickou prestavbou po ko-infekcii buniek vírusom chrípky rovnakého druhu

    10. Pri imunodiagnostike nádorov a leukémií sa u pacienta stanovujú:

        1. alfa-fetoproteín

        2. karcinoembryonálny antigén

        3. kyslá fosfatáza

        4. lyzozým

        5. C3-zložka komplementu

        6. C-reaktívny proteín (CRP)

        7. IL-6

        8. diferenciačné antigény

        9. translokované onkogény

        10. PSA

        11. CA-125
    • 1   2   3   4   5   6   7   8   9   10

    Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©atelim.com 2016
    rəhbərliyinə müraciət