səhifə 4/10 tarix 25.06.2016 ölçüsü 0.55 Mb.
Špecifické alotypy protilátkových molekúl :
Km alotypové markery sú na kappa reťazci ľudských imunoglobulínov
Am alotypové markery sú na lambda-reťazci ľudských IgM
Alotypové markery sa dokázali na všetkých H reťazcoch ľudských imunoglobulínov
Gm alotypové markery sú na gamma reťazci ľudských imunoglobulínov
Medzi vlastnosti ľudských imunoglobulínov (Ig) patrí:
Prvý Ig tvorený plodom je IgA
Prvý Ig tvorený plodom je IgM
Cez placentu môže prechádzať len IgG a IgM
Imunoregulačné peptidy (tuftsín, rigín) sa môžu odštiepiť z H reťazca IgG
Medzi vlastnosti ľudských imunoglobulínov patrí:
IgG predstavuje hlavnú frakciu sérových imunoglobulínov
Protilátky proti niektorým polysacharidom, napr. dextránu, sú prítomné primárne v IgG2-triede
Reagínové protilátky patria k IgG4 podtriede
Sekrečný komponent sIgA sa tvorí odštiepením poly-Ig receptora epitelových buniek sliznice
Idiotyp molekuly protilátky je podmienený sekvenciou aminokyselín v:
konštantnej oblasti L reťazca
CH1 doméne
variabilných doménach H- a L-reťazcov
variabilných moduloch
Idiotyp molekuly protilátky je podmienený sekvenciou aminokyselín v
konštantných doménach H- a L-reťazcov
oblastiach určujúcich komplementárnosť
spojovacom mieste
pántovej oblasti
na intravenózne podanie sú známe ako IVIG
Označte, ktoré z nasledujúcich tvrdení je pravdivé (+)
Polyklonové protilátky sa tvoria in vivo, kým monoklonové protilátky in vitro
Väčšina monoklonových imunoglobulínov sú neprecipitujúce protilátky
V chimérových monoklonových protilátkach jedna časť ich molekuly pochádza z jedného biologického druhu a ďalšie časti z iného druhu
Imunotoxíny sú konjugáty monoklonových protilátok a cytotoxických zlúčenín
Označte, ktoré z nasledujúcich tvrdení je pravdivé (+):
Typická protilátková odpoveď na jeden antigén je heterogénna
Gény, ktoré kódujú špecifickosť väzbového miesta protilátky a tým regulujú imunitnú odpoveď na špecifické antigény, sú spojené s MHC-génmi
T-lymfocyty odlišujeme od B-lymfocytov podľa prítomnosti povrchových Ig znakov
Podľa klonovo-selekčnej teórie lymfocyty nesú multipotentné receptory, ktoré sa stanú špecifickými po kontakte s antigénom
Väzbové miesto Ig-molekuly:
je v 1. doméne N-konca L- a H-reťazcov
je vo variabilnom module
sa zničí odstránením oligosacharidových zvyškov
je v Fab-fragmente
Väzbové miesto Ig molekuly:
je v Fc-fragmente
je lokalizované v pántovej oblasti
tvoria oblasti určujúce komplementárnosť v L- a H-reťazcoch
tvoria kostrové (konštantné - FR) oblasti L- a H-reťazcov
V krvi zdravého novorodenca sa nachádzajú len protilátky triedy:
IgM
IgG
IgD
IgA
IgE
len sekrečného IgA
IgM + IgG
všetkých tried
Fyziologická úloha IgE spočíva v:
zabezpečení imunity proti červom a parazitom
anafylaktickej reakcii
zabezpečení spazmu hladkého svalstva
zabezpečení imunity proti vírusom
účasti na slizničnej imunite
väzbe štiepnych produktov komplementu
v antivírusovej imunite
je neznáma
Izohemaglutiníny sú:
protilátky proti A izoantigénom
protilátky proti B izoantigénom
prítomné aj bez senzibilizácie
prirodzené protilátky
vytvárané počas prvého roku života
protilátky proti HLA antigénom
vytvárané pri hyposenzibilizácii
IgM protilátky proti AB0 izoantigénom
Bence-Jonesove proteíny sú:
polyklonové ľahké reťazce Ig
monoklonové ľahké reťazce Ig
beta-2-mikroglobulíny
ťažké reťazce Ig
štiepne produkty Ig-molekúl
reagíny
protilátky proti reumatoidnému faktoru
sa vylučujú močom
Klasickú cestu aktivácie komplementu aktivujú protilátky triedy
IgG
IgM
IgA
IgD
IgE
IgG alebo IgM
sekrečný IgA
IgG alebo IgA
Ktoré z uvedených tvrdení je správne:
IgM je prvý imunoglobulín, ktorý sa tvorí v organizme fétu
prechod matkiných IgG cez placentu je aktívny proces
všetky matkine protilátky sa katabolizujú do 3 týždňov
novorodenec začne produkovať vlastné protilátky v 3. až 5. mes. života
prechodná hypogamaglobulinémia je spôsobená autoprotilátkami
intrauter. infek. plodu sa v pupočník. krvi prejaví protil. triedy IgG
antigénový receptor zrelých B-lymfocytov je IgG
novorodeneckú hypogamaglobulinémiu liečime podávaním gamaglobulínov
8. T-lymfocyty a transkripčné faktory
Pre cytotoxické T-lymfocyty platí:
sú zodpovedné za protilátkovú špecifickú imunitnú odpoveď
pomáhajú B-lymfocytom pri tvorbe IgG
sú účinné v boji proti helmintom
zodpovedajú za bunkovú špecifickú imunitnú odpoveď
exprimujú CD2, CD3, CD8, TCR, HLA-I
Aktivácia T-lymfocytov zahŕňa:
zvýšenie hladiny intracelulárneho kalcia v T-lymfocyte
aktiváciu génu pre interleukín 2
predošlú kooperáciu s dentritovou bunkou
zvýšenú expresiu adhezívnych a kostimulačných molekúl
Čo rozpoznáva TCR:
HLA-molekuly na antigén prezentujúcej bunke
CD80
peptidy v žliabku MHC-molekuly
naštiepené fragmenty vírusu chrípky opsonizované IgG
za určitých okolností aj antigén v žliabku CD1d
T-lymfocyty:
hlavnou funkciou cytotoxických T-lymfocytov je lýza terčových (infikovaných) buniek
TH 2 subpopulácia lymfocytov je zodpovedná najmä za protilátkovú imunitnú odpoveď
v periférnej krvi u zdravého dospelého jedinca máme nižšie zastúpenie CD4+ T-lymfocytov ako CD8+
pamäťové T-lymfocyty exprimujú molekulu CD3
sa diferencujú v kostnej dreni mechanizmom klonovej delécie
T-lymfocyty:
rozdeľujeme ich na pomocné a cytotoxické a to na základe rozdielnej expresie CD4 a CD8
dokážu fagocytovať baktérie a niektoré obalené vírusy
antigén rozpoznávajú pomocou protilátok naviazaných v membráne bunky
ich zastúpenie v periférnej krvi môžeme vyšetriť prietokovou cytometriou
ich zastúpenie v periférnej krvi môžeme vyšetriť ELISou
T-lymfocyty:
rozpoznávajú antigény viazané len v žliabku HLA-II
sú schopné lyzovať aj niektoré nádorové bunky
pomocných T-lymfocytov máme v periférnej krvi za fyziologických okolností menej ako cytotoxických
ich principiálnym diferenciačným antigénom je CD3
môžu mať fenotyp CD3+ CD4– CD8–
T-lymfocyty:
cytotoxické lymfocyty nemajú podobné funkcie ako NK-bunky
účinne zabíjajú vírusom napadnuté bunky
ich ntigénový receptor je CD3-molekula
ich funkcia je najmä boj proti extracelulárnym mikroorganizmom (baktériam)
ich znížený počet nájdeme v pariférnej krvi u pacienta s ťažkou kombinovanou imunodeficienciou (SCID)
Prirodzené regulačné T-lymfocyty:
sú subpopuláciou cytotoxických lymfocytov
produkujú TGF-β
na bunky imunitného systému pôsobia imunosupresívne
nikdy neexprimujú CD3
nevyžadujú maturáciu v týmuse
Lymfocyty – označte správne tvrdenie:
v periférnej krvi je menej B-lymfocytov ako NK-buniek
ich subpopulácie je možné stanoviť prietokovou cytometriou (FACS)
regulačné T-lymfocyty produkujú najmä TGF-β, apreto majú imunopotenciačné účinky
všetky cytotoxické lymfocyty exprimujú CD2, CD3 a CD8
môžeme ich z periférnej venóznej krvi vyizolovať 5% roztokom dextranu
T-lymfocyty:
TH 1 subpopulácia sa vyznačuje produkciou cytokínu IL-17
TH 12 subpopulácia produkciou IL-4, -5, -6 môžu ovplyvniť aj produkciu protilátok
všetky exprimujú diferenciačný znak CD8
dozrievajú v lymfatických uzlinách
dozrievajú v kostnej dreni
v periférnej krvi je ich viac ako B-lymfocytov
Pamäťové T-lymfocyty:
žijú niekoľko týždňov až mesiacov
zabezpečujú primárnu imunitnú odpoveď
od naivných T-lymfocytov sa vyznačujú zvýšenou expresiou niektorých adhezívnych molekúl, najmä LFA-3
pre svoje prežívanie už nevyžadujú rozpoznávanie vlastných HLA-molekúl
pre svoje prežívanie vyžadujú, aby ich stimuloval najmä cytokín IL-7
Transkripčné faktory:
AIRE je nevyhnutný pre transkripciu génov determinujúcich autoantigény počas procesu negatívnej selekcie tymocytov v týmuse
mutácia v géne AIRE sa najčastejsšie klinicky prejaví ako Hodgkinov lymfóm
FOXP3 je onkogén potrebný pre diferenciáciu folikulových dentritových buniek
mutácia vo FOXP3 sa klinicky prejaví chrobou IPEX
GATA3 je principiálnym transkripčným faktorom pri polarizácii TH 2-lymfocytov
Prirodzené regulačné T-lymfocyty (CD4+ ; CD25+ ):
vznikajú počas imunitnej odpovede
charakterizujú ich znaky CD4 a CD25
svoju tlmivú aktivitu uplatňujú prostredníctvom bezprostrednej kooperácie s efektorovou bunkou
svoju tlmivú aktivitu uplatňujú prostredníctvom imunosupresívnych cytokínov
neexprimujú CD3
Indukované regulačné T-lymfocyty:
vznikajú počas imunitnej odpovede
majú pôvod v týmuse a sú prítomné v organizme od narodenia
TH 3 pôsobia imunosupresívne prostredníctvom syntézy TNF
Tr-1 pôsobia imunosupresívne prostredníctvom syntézy IL-10
Rozdiel medzi pomocnými a cytotoxickými T-lymfocytmi je:
cytotoxické T-lymfocty netvoria IL-2
funkcia je cytotoxických T-lymfocytov je obmedzená I. triedou MHC
cytotoxické T-lymfocyty sú potrebné pre aktiváciu B-buniek
pomocné T-lymfocyty exprimujú CD19 a CD21
pomocné T-lymfocyty exprimujú alfa/beta T-bunkový receptor, cytotoxické nie
pomocné T-lymfocyty na rozdiel od cytotoxických netvoria molekuly perforínov
T-lymfocyty rozpoznávajú:
solubilný antigén
imunogénny fragment antigénu nadviazaný na vlastné HLA-molekuly
peptid predkladaný HLA-molekulou v membráne bunky prezentujúcej antigén
glykolipidy
haptén
HLA-antigény na povrchu alogénnych buniek
monomérny IgM
natívny antigén nadviazaný na HLA-molekuly
Ktorá vlastnosť patrí TH -lymfocytom a ktorá TC -lymfocytom ?
TC môžu produkovať IL-2
TH proliferujú v MLC-teste
TH sú obmedzené antigénmi HLA-II
TH usmrcujú terčové bunky prostredníctvom perforínu a granzýmov
TH môžu exprimovať receptor pre IL-2
TC sú potrebné na aktiváciu B-lymfocytov
T-lymfocyty v lymfatických uzlinách:
sa vyskytujú predovšetkým v dreňovej oblasti
bývajú aj pamäťové
sú len pri infekčnom zápale
sa vyskytujú predovšetkým v parakortikálnej oblasti
Transkripčné faktory:
RORγt je transkripčný faktor pre T H 3 lymfocyty
FOXP3 je onkogén potrebný pre diferenciáciu proredzených regulačných T-lymfocytov
T-bet je transkripčný faktor pre TH 17 lymfocyty
GATA3 je transkripčný faktor pre TH 1 lymfocyty
T-bet je principiálny transkripčný faktor pri polarizácii TH 2-lymfocytov
9. NK a NKT-bunky a B-lymfocyty
B-lymfocyty:
exprimujú na svojom povrchu CD8
v lymfocytotransformačnom teste (LTT) ich nie je možné blasticky transformovať
dokážu prezentovať antigén T-lymfocytom
v membráne nemajú imunoglobulíny
ich počet u zdravého dospelého jedinca v periférnej krvi je približne rovnaký ako počet T-lymfocytov
B-lymfocyty:
v periférnej krvi je ich viac ako T-lymfocytov
ich konečné diferenciačné štádium sú plazmatické bunky
exprimujú HLA-II
nie je ich možné vyizolovať (oddeliť od neutrofilov a erytrocytov) spolu s T-lymfocytmi z heparinizovanej krvi pomocou izolačného roztoku lymfocytov (Ficol-HypeAque, LymphoSep)
okrem receptora majú aj koreceptor, ktorý dokáže rozpoznať C3d viazaný na antigén
B-lymfocyty:
antigén rozpoznávajú pomocou TCR
nie sú zodpovedné za protilátkovú špecifickú odpoveď
exprimujú na svojom povrchu CD19
v periférnej krvi je ich viac ako NK-buniek
ich počet (percentuálne zastúpenie) môžeme vyšetriť ELISou
B-lymfocyty:
ich konečné vývojové štádium sú plazmatické bunky
dokážu prezentovať antigén v žliabku HLA-molekúl druhej triedy
exprimujú na bunkovej membráne CD3
rozpoznávajú antigén membranovými protilátkami triedy IgD a IgM
v periférnej krvi je ich menej ako T-lymfocytov, ale viac ako NK-buniek
majú výrazné cytotoxické funkcie
Lymfocyty delíme na základné populácie:
T-pomocné, T-cytotoxické, T-regulačné
K-bunky, NK-bunky a T-lymfocyty
B-lymfocyty, T-lymfocyty, NK-bunky a NKT bunky
NKT-bunky, T-lymfocyty a B-lymfocyty
T-lymfocyty, B-lymfocyty a K-bunky
T-pomocné, T-cytotoxické, T-supresorové
T-lymfocyty, B-lymfocyty, LAK-bunky
NK-bunky:
dokážu lyzovať aj nádorové bunky
exprimujú v membráne CD56
v periférnej krvi je ich viac ako B-lymfocytov
patria k lymfocytom, ale väčšinou ich zaraďujeme do prirodzenej imunity
bez pomoci zo strany pomocných T-lymfocytov nie sú schopné lyzovať vírusom infikované bunky
NK-bunky:
zaraďujeme ich k lymfocytom, preto majú v membráne vždy CD3
nezúčastňujú sa mechanizmov „od protilátky závislej cytotoxicity“ - ADCC
rozpoznávajú terčové bunky prostredníctvom aktivačných a inhibičných receptorov
dokážu fagocytovať aj jednobunkové parazity (Plasmodium malarie)
exprimujú nízkoafinitný receptor pre IgG (FcγRIIIa)
NKT-bunky:
majú podobné znaky ako B-lymfocyty
exprimujú aj TCR aj receptory NK-buniek
antigén rozpoznávajú výlučne v žliabku HLA antigén prezentujúcej bunky
antigén rozpoznávajú v žliabku CD1-molekuly bunky prezentujúcej antigén
exprimujú v bunkovej membráne aj znaky CD16 a CD56
NKT-bunky:
zaraďujeme ich medzi pomocné T-lymfocyty
za fyziologických okolností neprodukujú cytkoíny
majú znaky NK-buniek, preto ich hlavným mechanizmom usmrcovania terčových buniek je ADCC
interakcia medzi TCR a CD1 je nevyhnutná pri prezentácii lipidových antigénov
neexprimujú v bunkovej membráne znaky CD19 a CD21
Ktoré z tvrdení platí o NK-bunkách?
dokážu lyzovať nádorové bunky
exprimujú v bunkovej membráne znaky CD16 a CD56
v periférnej krvi je ich viac ako neutrofilov
patria k lymfocytom, ale podľa funkcie ich zaraďujeme k prirodzenej imunite
nezúčastňujú sa reakcií ADCC
NK-bunky:
ich počet v periférnej krvi je nižší ako počet B-lymfocytov
tvoria až 40% z celových lymfocytov periférnej krvi
majú vysokú fagocytárnu aktivitu
terčové bunky rozpoznávajú inhibičnými a aktivačnými receptormi
nádorové bunky lyzujú exocytózou perforínu a granzýmov
produkujú protilátky typu IgG
exprimujú na svojom povrchu TCR
NK-bunky:
v hematológii sa označujú názvom LGL
dokážu lyzovať len alogénne bunky, ale nie nádorové
z protilátok produkujú len IgA
antigén nerozpoznávajú pomocou TCR
majú podobné funkcie ako cytotoxické T-lymfocyty
majú aj receptory pre protilátky (Fc)
NKT-bunky:
od NK-buniek sa odlišujú prítomnosťou TCR
s NK-bunkami majú spoločné napríklad receptory KIR
rozpoznávajú antigény prezentované HLA-molekulami prvej triedy.
rozpoznávajú antigény prezentované HLA-molekulami
rozpoznávajú najmä lipidové antigény na antigén prezentujúcich bunkách
NK-bunky a cytotoxické T-bunky rozpoznávajú a zabíjajú vírusom infikované bunky:
za určitých okolností aj prostredníctvom inteakcie medzi Fas a Fas-ligandom
rozpoznávajú rôznymi mechanizmami
pomocou produkcie perforínu a gtranzýmov
vírusom infikované bunky zabíjajú len cytotoxické T-lymfocyty
NK-bunky aj cytotoxické T-lymfocyty rozpoznávajú infikované bunky prostredníctvom TCR
K-bunky môžu byť:
NK-bunky
pomocné T-lymfocyty
neutrofily
folikulové dentritové bunky
eozinofily
bazofily
NKT-bunky:
majú diferenciačné antuigény CD4 alebo nemajú ani CD45 ani CD8
ždy exprimujú aj NK-bunkové aktivačné receptory
antigén rozpoznávajú v žliabku HLA-I
ich hlavná biologická funkcia je rozpoznávaie proteínových antigénov
neexprimujú TCR, ale len variant TCRγδ
C29. Pod vplyvom ktorého cytokínu dochádza k diferenciácii NK na LAK bunky ?
IL-2
IFN-gama
IL-3
IL-10
IL-8
IL-1
Ktoré z tvrdení o NK-bunkách neplatí ?
dokážu lyzovať nádorové bunky
exprimujú v bunkovej membráne znaky CD16 a CD56
v periférnej krvi je ich viac ako neutrofilov
patria k lymfocytom, ale podľa funkcie ich zaraďujeme k prirodzenej imunite
nedokážu lyzovať bunky infikované vírsom
Spolupráca medzi makrofágmi a TH (pomocnými) lymfocytmi zahŕňa interakciu medzi nasledujúcimi molekulami:
II. trieda HLA a CD4
I. trieda HLA a CD8
CD80 a CD28
CD40 a CD40L
CD2 (LFA-2) a CD58 (LFA-3)
Spolupráca medzi cytotoxickými T-lymfocytmi a terčovými bunkami zahŕňa interakciu medzi nasledujúcimi molekulami:
I. trieda HLA a CD4
II. trieda HLA a CD8
CD80 a CD28
I. trieda HLA a CD8
IgG a CD4
10. Receptory buniek špecifickej imunity, prezentácia Ag
Exogénna cesta prezentácie antigénu je sprostredkovaná:
HLA antigénmi I. triedy
HLA antigénmi II. triedy
TAP molekulami
LMP molekulami
Endogénna cesta prezentácie antigénu je sprostredkovaná:
HLA antigénmi I. triedy
HLA antigénmi II. triedy
TAP molekulami
LMP molekulami
Ktoré z nasledujúcich tvrdení o interleukíne 2 je pravdivé:
IL-2 receptor sa skladá z dvoch transmembránových proteínov
komplikáciou liečby rekombinantným IL-2 môže byť vaskulárny únikový syndróm
TH -bunky začnú po aktivácii produkovať IL-2 a exprimovať vysokoafinitný IL-2 receptor
expresia alfa podjednotky IL-2 receptora (CD25) poukazuje na aktiváciu TH -bunky
IL_2 sa označuje aj ako rastovýc faktor T-lymfocytov
Ktoré tvrdenie o prezentácii antigénu neplatí:
T-lymfocyt rozpoznáva antigén pomocou TCR (receptor T-ly), len ak je naviazaný v žliabku HLA
molekula CD1 dokáže taktiež prezentovať antigén (napr. NK-bunkám)
vírusové antigény sa prezentujú v infikovaných bunkách najmä v žliabku HLA molekúl II. triedy
pomocný T-lymfocyt rozpoznáva prezentovaný (exogénny) antigén napr. na dentritovej bunke