Ana səhifə

Imunológia testové otázky, šk r. 2014/2015


Yüklə 0.55 Mb.
səhifə4/10
tarix25.06.2016
ölçüsü0.55 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10

Špecifické alotypy protilátkových molekúl :

    1. Km alotypové markery sú na kappa reťazci ľudských imunoglobulínov

    2. Am alotypové markery sú na lambda-reťazci ľudských IgM

    3. Alotypové markery sa dokázali na všetkých H reťazcoch ľudských imunoglobulínov

    4. Gm alotypové markery sú na gamma reťazci ľudských imunoglobulínov

  • Medzi vlastnosti ľudských imunoglobulínov (Ig) patrí:

      1. Prvý Ig tvorený plodom je IgA

      2. Prvý Ig tvorený plodom je IgM

      3. Cez placentu môže prechádzať len IgG a IgM

      4. Imunoregulačné peptidy (tuftsín, rigín) sa môžu odštiepiť z H reťazca IgG

  • Medzi vlastnosti ľudských imunoglobulínov patrí:

      1. IgG predstavuje hlavnú frakciu sérových imunoglobulínov

      2. Protilátky proti niektorým polysacharidom, napr. dextránu, sú prítomné primárne v IgG2-triede

      3. Reagínové protilátky patria k IgG4 podtriede

      4. Sekrečný komponent sIgA sa tvorí odštiepením poly-Ig receptora epitelových buniek sliznice

  • Idiotyp molekuly protilátky je podmienený sekvenciou aminokyselín v:

      1. konštantnej oblasti L reťazca

      2. CH1 doméne

      3. variabilných doménach H- a L-reťazcov

      4. variabilných moduloch

  • Idiotyp molekuly protilátky je podmienený sekvenciou aminokyselín v

      1. konštantných doménach H- a L-reťazcov

      2. oblastiach určujúcich komplementárnosť

      3. spojovacom mieste

      4. pántovej oblasti

      5. na intravenózne podanie sú známe ako IVIG

  • Označte, ktoré z nasledujúcich tvrdení je pravdivé (+)

      1. Polyklonové protilátky sa tvoria in vivo, kým monoklonové protilátky in vitro

      2. Väčšina monoklonových imunoglobulínov sú neprecipitujúce protilátky

      3. V chimérových monoklonových protilátkach jedna časť ich molekuly pochádza z jedného biologického druhu a ďalšie časti z iného druhu

      4. Imunotoxíny sú konjugáty monoklonových protilátok a cytotoxických zlúčenín

  • Označte, ktoré z nasledujúcich tvrdení je pravdivé (+):

      1. Typická protilátková odpoveď na jeden antigén je heterogénna

      2. Gény, ktoré kódujú špecifickosť väzbového miesta protilátky a tým regulujú imunitnú odpoveď na špecifické antigény, sú spojené s MHC-génmi

      3. T-lymfocyty odlišujeme od B-lymfocytov podľa prítomnosti povrchových Ig znakov

      4. Podľa klonovo-selekčnej teórie lymfocyty nesú multipotentné receptory, ktoré sa stanú špecifickými po kontakte s antigénom




    1. Väzbové miesto Ig-molekuly:

        1. je v 1. doméne N-konca L- a H-reťazcov

        2. je vo variabilnom module

        3. sa zničí odstránením oligosacharidových zvyškov

        4. je v Fab-fragmente

    2. Väzbové miesto Ig molekuly:

        1. je v Fc-fragmente

        2. je lokalizované v pántovej oblasti

        3. tvoria oblasti určujúce komplementárnosť v L- a H-reťazcoch

        4. tvoria kostrové (konštantné - FR) oblasti L- a H-reťazcov

    3. V krvi zdravého novorodenca sa nachádzajú len protilátky triedy:

        1. IgM

        2. IgG

        3. IgD

        4. IgA

        5. IgE

        6. len sekrečného IgA

        7. IgM + IgG

        8. všetkých tried

    4. Fyziologická úloha IgE spočíva v:

        1. zabezpečení imunity proti červom a parazitom

        2. anafylaktickej reakcii

        3. zabezpečení spazmu hladkého svalstva

        4. zabezpečení imunity proti vírusom

        5. účasti na slizničnej imunite

        6. väzbe štiepnych produktov komplementu

        7. v antivírusovej imunite

        8. je neznáma

    5. Izohemaglutiníny sú:

        1. protilátky proti A izoantigénom

        2. protilátky proti B izoantigénom

        3. prítomné aj bez senzibilizácie

        4. prirodzené protilátky

        5. vytvárané počas prvého roku života

        6. protilátky proti HLA antigénom

        7. vytvárané pri hyposenzibilizácii

        8. IgM protilátky proti AB0 izoantigénom

    6. Bence-Jonesove proteíny sú:

        1. polyklonové ľahké reťazce Ig

        2. monoklonové ľahké reťazce Ig

        3. beta-2-mikroglobulíny

        4. ťažké reťazce Ig

        5. štiepne produkty Ig-molekúl

        6. reagíny

        7. protilátky proti reumatoidnému faktoru

        8. sa vylučujú močom

    7. Klasickú cestu aktivácie komplementu aktivujú protilátky triedy

        1. IgG

        2. IgM

        3. IgA

        4. IgD

        5. IgE

        6. IgG alebo IgM

        7. sekrečný IgA

        8. IgG alebo IgA

    8. Ktoré z uvedených tvrdení je správne:

        1. IgM je prvý imunoglobulín, ktorý sa tvorí v organizme fétu

        2. prechod matkiných IgG cez placentu je aktívny proces

        3. všetky matkine protilátky sa katabolizujú do 3 týždňov

        4. novorodenec začne produkovať vlastné protilátky v 3. až 5. mes. života

        5. prechodná hypogamaglobulinémia je spôsobená autoprotilátkami

        6. intrauter. infek. plodu sa v pupočník. krvi prejaví protil. triedy IgG

        7. antigénový receptor zrelých B-lymfocytov je IgG

        8. novorodeneckú hypogamaglobulinémiu liečime podávaním gamaglobulínov

    8. T-lymfocyty a transkripčné faktory

    1. Pre cytotoxické T-lymfocyty platí:

        1. sú zodpovedné za protilátkovú špecifickú imunitnú odpoveď

        2. pomáhajú B-lymfocytom pri tvorbe IgG

        3. sú účinné v boji proti helmintom

        4. zodpovedajú za bunkovú špecifickú imunitnú odpoveď

        5. exprimujú CD2, CD3, CD8, TCR, HLA-I

    2. Aktivácia T-lymfocytov zahŕňa:

        1. zvýšenie hladiny intracelulárneho kalcia v T-lymfocyte

        2. aktiváciu génu pre interleukín 2

        3. predošlú kooperáciu s dentritovou bunkou

        4. zvýšenú expresiu adhezívnych a kostimulačných molekúl

    3. Čo rozpoznáva TCR:

        1. HLA-molekuly na antigén prezentujúcej bunke

        2. CD80

        3. peptidy v žliabku MHC-molekuly

        4. naštiepené fragmenty vírusu chrípky opsonizované IgG

        5. za určitých okolností aj antigén v žliabku CD1d

    4. T-lymfocyty:

        1. hlavnou funkciou cytotoxických T-lymfocytov je lýza terčových (infikovaných) buniek

        2. TH2 subpopulácia lymfocytov je zodpovedná najmä za protilátkovú imunitnú odpoveď

        3. v periférnej krvi u zdravého dospelého jedinca máme nižšie zastúpenie CD4+ T-lymfocytov ako CD8+

        4. pamäťové T-lymfocyty exprimujú molekulu CD3

        5. sa diferencujú v kostnej dreni mechanizmom klonovej delécie

    5. T-lymfocyty:

        1. rozdeľujeme ich na pomocné a cytotoxické a to na základe rozdielnej expresie CD4 a CD8

        2. dokážu fagocytovať baktérie a niektoré obalené vírusy

        3. antigén rozpoznávajú pomocou protilátok naviazaných v membráne bunky

        4. ich zastúpenie v periférnej krvi môžeme vyšetriť prietokovou cytometriou

        5. ich zastúpenie v periférnej krvi môžeme vyšetriť ELISou

    6. T-lymfocyty:

        1. rozpoznávajú antigény viazané len v žliabku HLA-II

        2. sú schopné lyzovať aj niektoré nádorové bunky

        3. pomocných T-lymfocytov máme v periférnej krvi za fyziologických okolností menej ako cytotoxických

        4. ich principiálnym diferenciačným antigénom je CD3

        5. môžu mať fenotyp CD3+CD4CD8

    7. T-lymfocyty:

        1. cytotoxické lymfocyty nemajú podobné funkcie ako NK-bunky

        2. účinne zabíjajú vírusom napadnuté bunky

        3. ich ntigénový receptor je CD3-molekula

        4. ich funkcia je najmä boj proti extracelulárnym mikroorganizmom (baktériam)

        5. ich znížený počet nájdeme v pariférnej krvi u pacienta s ťažkou kombinovanou imunodeficienciou (SCID)

    8. Prirodzené regulačné T-lymfocyty:

        1. sú subpopuláciou cytotoxických lymfocytov

        2. produkujú TGF-β

        3. na bunky imunitného systému pôsobia imunosupresívne

        4. nikdy neexprimujú CD3

        5. nevyžadujú maturáciu v týmuse

    9. Lymfocyty – označte správne tvrdenie:

        1. v periférnej krvi je menej B-lymfocytov ako NK-buniek

        2. ich subpopulácie je možné stanoviť prietokovou cytometriou (FACS)

        3. regulačné T-lymfocyty produkujú najmä TGF-β, apreto majú imunopotenciačné účinky

        4. všetky cytotoxické lymfocyty exprimujú CD2, CD3 a CD8

        5. môžeme ich z periférnej venóznej krvi vyizolovať 5% roztokom dextranu

    10. T-lymfocyty:

        1. TH1 subpopulácia sa vyznačuje produkciou cytokínu IL-17

        2. TH12 subpopulácia produkciou IL-4, -5, -6 môžu ovplyvniť aj produkciu protilátok

        3. všetky exprimujú diferenciačný znak CD8

        4. dozrievajú v lymfatických uzlinách

        5. dozrievajú v kostnej dreni

        6. v periférnej krvi je ich viac ako B-lymfocytov

    11. Pamäťové T-lymfocyty:

        1. žijú niekoľko týždňov až mesiacov

        2. zabezpečujú primárnu imunitnú odpoveď

        3. od naivných T-lymfocytov sa vyznačujú zvýšenou expresiou niektorých adhezívnych molekúl, najmä LFA-3

        4. pre svoje prežívanie už nevyžadujú rozpoznávanie vlastných HLA-molekúl

        5. pre svoje prežívanie vyžadujú, aby ich stimuloval najmä cytokín IL-7

    12. Transkripčné faktory:

        1. AIRE je nevyhnutný pre transkripciu génov determinujúcich autoantigény počas procesu negatívnej selekcie tymocytov v týmuse

        2. mutácia v géne AIRE sa najčastejsšie klinicky prejaví ako Hodgkinov lymfóm

        3. FOXP3 je onkogén potrebný pre diferenciáciu folikulových dentritových buniek

        4. mutácia vo FOXP3 sa klinicky prejaví chrobou IPEX

        5. GATA3 je principiálnym transkripčným faktorom pri polarizácii TH2-lymfocytov

    13. Prirodzené regulačné T-lymfocyty (CD4+; CD25+):

        1. vznikajú počas imunitnej odpovede

        2. charakterizujú ich znaky CD4 a CD25

        3. svoju tlmivú aktivitu uplatňujú prostredníctvom bezprostrednej kooperácie s efektorovou bunkou

        4. svoju tlmivú aktivitu uplatňujú prostredníctvom imunosupresívnych cytokínov

        5. neexprimujú CD3

    14. Indukované regulačné T-lymfocyty:

        1. vznikajú počas imunitnej odpovede

        2. majú pôvod v týmuse a sú prítomné v organizme od narodenia

        3. TH3 pôsobia imunosupresívne prostredníctvom syntézy TNF

        4. Tr-1 pôsobia imunosupresívne prostredníctvom syntézy IL-10

    15. Rozdiel medzi pomocnými a cytotoxickými T-lymfocytmi je:

        1. cytotoxické T-lymfocty netvoria IL-2

        2. funkcia je cytotoxických T-lymfocytov je obmedzená I. triedou MHC

        3. cytotoxické T-lymfocyty sú potrebné pre aktiváciu B-buniek

        4. pomocné T-lymfocyty exprimujú CD19 a CD21

        5. pomocné T-lymfocyty exprimujú alfa/beta T-bunkový receptor, cytotoxické nie

        6. pomocné T-lymfocyty na rozdiel od cytotoxických netvoria molekuly perforínov

    16. T-lymfocyty rozpoznávajú:

        1. solubilný antigén

        2. imunogénny fragment antigénu nadviazaný na vlastné HLA-molekuly

        3. peptid predkladaný HLA-molekulou v membráne bunky prezentujúcej antigén

        4. glykolipidy

        5. haptén

        6. HLA-antigény na povrchu alogénnych buniek

        7. monomérny IgM

        8. natívny antigén nadviazaný na HLA-molekuly

    17. Ktorá vlastnosť patrí TH-lymfocytom a ktorá TC-lymfocytom ?

        1. TC môžu produkovať IL-2

        2. TH proliferujú v MLC-teste

        3. TH sú obmedzené antigénmi HLA-II

        4. TH usmrcujú terčové bunky prostredníctvom perforínu a granzýmov

        5. TH môžu exprimovať receptor pre IL-2

        6. TC sú potrebné na aktiváciu B-lymfocytov

    18. T-lymfocyty v lymfatických uzlinách:

        1. sa vyskytujú predovšetkým v dreňovej oblasti

        2. bývajú aj pamäťové

        3. sú len pri infekčnom zápale

        4. sa vyskytujú predovšetkým v parakortikálnej oblasti

    19. Transkripčné faktory:

        1. RORγt je transkripčný faktor pre TH3 lymfocyty

        2. FOXP3 je onkogén potrebný pre diferenciáciu proredzených regulačných T-lymfocytov

        3. T-bet je transkripčný faktor pre TH17 lymfocyty

        4. GATA3 je transkripčný faktor pre TH1 lymfocyty

        5. T-bet je principiálny transkripčný faktor pri polarizácii TH2-lymfocytov


    9. NK a NKT-bunky a B-lymfocyty


    1. B-lymfocyty:

        1. exprimujú na svojom povrchu CD8

        2. v lymfocytotransformačnom teste (LTT) ich nie je možné blasticky transformovať

        3. dokážu prezentovať antigén T-lymfocytom

        4. v membráne nemajú imunoglobulíny

        5. ich počet u zdravého dospelého jedinca v periférnej krvi je približne rovnaký ako počet T-lymfocytov

    2. B-lymfocyty:

        1. v periférnej krvi je ich viac ako T-lymfocytov

        2. ich konečné diferenciačné štádium sú plazmatické bunky

        3. exprimujú HLA-II

        4. nie je ich možné vyizolovať (oddeliť od neutrofilov a erytrocytov) spolu s T-lymfocytmi z heparinizovanej krvi pomocou izolačného roztoku lymfocytov (Ficol-HypeAque, LymphoSep)

        5. okrem receptora majú aj koreceptor, ktorý dokáže rozpoznať C3d viazaný na antigén

    3. B-lymfocyty:

        1. antigén rozpoznávajú pomocou TCR

        2. nie sú zodpovedné za protilátkovú špecifickú odpoveď

        3. exprimujú na svojom povrchu CD19

        4. v periférnej krvi je ich viac ako NK-buniek

        5. ich počet (percentuálne zastúpenie) môžeme vyšetriť ELISou

    4. B-lymfocyty:

        1. ich konečné vývojové štádium sú plazmatické bunky

        2. dokážu prezentovať antigén v žliabku HLA-molekúl druhej triedy

        3. exprimujú na bunkovej membráne CD3

        4. rozpoznávajú antigén membranovými protilátkami triedy IgD a IgM

        5. v periférnej krvi je ich menej ako T-lymfocytov, ale viac ako NK-buniek

        6. majú výrazné cytotoxické funkcie



    1. Lymfocyty delíme na základné populácie:

        1. T-pomocné, T-cytotoxické, T-regulačné

        2. K-bunky, NK-bunky a T-lymfocyty

        3. B-lymfocyty, T-lymfocyty, NK-bunky a NKT bunky

        4. NKT-bunky, T-lymfocyty a B-lymfocyty

        5. T-lymfocyty, B-lymfocyty a K-bunky

        6. T-pomocné, T-cytotoxické, T-supresorové

        7. T-lymfocyty, B-lymfocyty, LAK-bunky

    2. NK-bunky:

        1. dokážu lyzovať aj nádorové bunky

        2. exprimujú v membráne CD56

        3. v periférnej krvi je ich viac ako B-lymfocytov

        4. patria k lymfocytom, ale väčšinou ich zaraďujeme do prirodzenej imunity

        5. bez pomoci zo strany pomocných T-lymfocytov nie sú schopné lyzovať vírusom infikované bunky

    3. NK-bunky:

        1. zaraďujeme ich k lymfocytom, preto majú v membráne vždy CD3

        2. nezúčastňujú sa mechanizmov „od protilátky závislej cytotoxicity“ - ADCC

        3. rozpoznávajú terčové bunky prostredníctvom aktivačných a inhibičných receptorov

        4. dokážu fagocytovať aj jednobunkové parazity (Plasmodium malarie)

        5. exprimujú nízkoafinitný receptor pre IgG (FcγRIIIa)

    4. NKT-bunky:

        1. majú podobné znaky ako B-lymfocyty

        2. exprimujú aj TCR aj receptory NK-buniek

        3. antigén rozpoznávajú výlučne v žliabku HLA antigén prezentujúcej bunky

        4. antigén rozpoznávajú v žliabku CD1-molekuly bunky prezentujúcej antigén

        5. exprimujú v bunkovej membráne aj znaky CD16 a CD56

    5. NKT-bunky:

        1. zaraďujeme ich medzi pomocné T-lymfocyty

        2. za fyziologických okolností neprodukujú cytkoíny

        3. majú znaky NK-buniek, preto ich hlavným mechanizmom usmrcovania terčových buniek je ADCC

        4. interakcia medzi TCR a CD1 je nevyhnutná pri prezentácii lipidových antigénov

        5. neexprimujú v bunkovej membráne znaky CD19 a CD21

    6. Ktoré z tvrdení platí o NK-bunkách?

        1. dokážu lyzovať nádorové bunky

        2. exprimujú v bunkovej membráne znaky CD16 a CD56

        3. v periférnej krvi je ich viac ako neutrofilov

        4. patria k lymfocytom, ale podľa funkcie ich zaraďujeme k prirodzenej imunite

        5. nezúčastňujú sa reakcií ADCC

    7. NK-bunky:

        1. ich počet v periférnej krvi je nižší ako počet B-lymfocytov

        2. tvoria až 40% z celových lymfocytov periférnej krvi

        3. majú vysokú fagocytárnu aktivitu

        4. terčové bunky rozpoznávajú inhibičnými a aktivačnými receptormi

        5. nádorové bunky lyzujú exocytózou perforínu a granzýmov

        6. produkujú protilátky typu IgG

        7. exprimujú na svojom povrchu TCR




    1. NK-bunky:

        1. v hematológii sa označujú názvom LGL

        2. dokážu lyzovať len alogénne bunky, ale nie nádorové

        3. z protilátok produkujú len IgA

        4. antigén nerozpoznávajú pomocou TCR

        5. majú podobné funkcie ako cytotoxické T-lymfocyty

        6. majú aj receptory pre protilátky (Fc)

    2. NKT-bunky:

        1. od NK-buniek sa odlišujú prítomnosťou TCR

        2. s NK-bunkami majú spoločné napríklad receptory KIR

        3. rozpoznávajú antigény prezentované HLA-molekulami prvej triedy.

        4. rozpoznávajú antigény prezentované HLA-molekulami

        5. rozpoznávajú najmä lipidové antigény na antigén prezentujúcich bunkách

    3. NK-bunky a cytotoxické T-bunky rozpoznávajú a zabíjajú vírusom infikované bunky:

        1. za určitých okolností aj prostredníctvom inteakcie medzi Fas a Fas-ligandom

        2. rozpoznávajú rôznymi mechanizmami

        3. pomocou produkcie perforínu a gtranzýmov

        4. vírusom infikované bunky zabíjajú len cytotoxické T-lymfocyty

        5. NK-bunky aj cytotoxické T-lymfocyty rozpoznávajú infikované bunky prostredníctvom TCR

    4. K-bunky môžu byť:

        1. NK-bunky

        2. pomocné T-lymfocyty

        3. neutrofily

        4. folikulové dentritové bunky

        5. eozinofily

        6. bazofily

    5. NKT-bunky:

        1. majú diferenciačné antuigény CD4 alebo nemajú ani CD45 ani CD8

        2. ždy exprimujú aj NK-bunkové aktivačné receptory

        3. antigén rozpoznávajú v žliabku HLA-I

        4. ich hlavná biologická funkcia je rozpoznávaie proteínových antigénov

        5. neexprimujú TCR, ale len variant TCRγδ

    6. C29. Pod vplyvom ktorého cytokínu dochádza k diferenciácii NK na LAK bunky ?

        1. IL-2

        2. IFN-gama

        3. IL-3

        4. IL-10

        5. IL-8

        6. IL-1

    7. Ktoré z tvrdení o NK-bunkách neplatí ?

        1. dokážu lyzovať nádorové bunky

        2. exprimujú v bunkovej membráne znaky CD16 a CD56

        3. v periférnej krvi je ich viac ako neutrofilov

        4. patria k lymfocytom, ale podľa funkcie ich zaraďujeme k prirodzenej imunite

        5. nedokážu lyzovať bunky infikované vírsom

    8. Spolupráca medzi makrofágmi a TH (pomocnými) lymfocytmi zahŕňa interakciu medzi nasledujúcimi molekulami:

        1. II. trieda HLA a CD4

        2. I. trieda HLA a CD8

        3. CD80 a CD28

        4. CD40 a CD40L

        5. CD2 (LFA-2) a CD58 (LFA-3)

    9. Spolupráca medzi cytotoxickými T-lymfocytmi a terčovými bunkami zahŕňa interakciu medzi nasledujúcimi molekulami:

        1. I. trieda HLA a CD4

        2. II. trieda HLA a CD8

        3. CD80 a CD28

        4. I. trieda HLA a CD8

        5. IgG a CD4


    10. Receptory buniek špecifickej imunity, prezentácia Ag

    1. Exogénna cesta prezentácie antigénu je sprostredkovaná:

        1. HLA antigénmi I. triedy

        2. HLA antigénmi II. triedy

        3. TAP molekulami

        4. LMP molekulami

    2. Endogénna cesta prezentácie antigénu je sprostredkovaná:

        1. HLA antigénmi I. triedy

        2. HLA antigénmi II. triedy

        3. TAP molekulami

        4. LMP molekulami

    3. Ktoré z nasledujúcich tvrdení o interleukíne 2 je pravdivé:

        1. IL-2 receptor sa skladá z dvoch transmembránových proteínov

        2. komplikáciou liečby rekombinantným IL-2 môže byť vaskulárny únikový syndróm

        3. TH-bunky začnú po aktivácii produkovať IL-2 a exprimovať vysokoafinitný IL-2 receptor

        4. expresia alfa podjednotky IL-2 receptora (CD25) poukazuje na aktiváciu TH-bunky

        5. IL_2 sa označuje aj ako rastovýc faktor T-lymfocytov

    4. Ktoré tvrdenie o prezentácii antigénu neplatí:

        1. T-lymfocyt rozpoznáva antigén pomocou TCR (receptor T-ly), len ak je naviazaný v žliabku HLA

        2. molekula CD1 dokáže taktiež prezentovať antigén (napr. NK-bunkám)

        3. vírusové antigény sa prezentujú v infikovaných bunkách najmä v žliabku HLA molekúl II. triedy

        4. pomocný T-lymfocyt rozpoznáva prezentovaný (exogénny) antigén napr. na dentritovej bunke
  • 1   2   3   4   5   6   7   8   9   10


    Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©atelim.com 2016
    rəhbərliyinə müraciət