Okrem praktických potrieb pre život mal človek už od paleolitu potrebu kontaktu s duchovným svetom. Duchovno prestupovalo takmer všetky činnosti pravekého človeka

2.4. Doba halštatská

2.4.1. Postavenie duchovných v spoločnosti doby halštatskej

V staršej dobe železnej sa situácia oproti dobe bronzovej výrazne nezmenila, aspoň v rámci postavenia duchovných, resp. nijak výrazne sa nezvýšil počet nálezov dokladajúcich ich konkrétnejšie činnosti a vôbec dokladajúcich ich existenciu, aj keď tá je nepopierateľná.

V prvom rade sa v dobe halštatskej začínajú objavovať bohaté hroby, ktoré v západohalštatskom svete obsahujú okrem pozostatkov evidentne vysoko postaveného zomrelého a jeho bohatej výbavy, tiež pohrebné vozy (Eberdingen-Hochdorf,...). Tieto hroby by mohli dokladať aj existenciu samotných hlavných kňazov, ktorých funkciu (ako máme doložené z analogických gréckych prameňov) zlučovali v sebe vládcovia.

Okrem vplyvov hmotnej kultúry existovali aj sociálne a duchovné impulzy, ktoré z Grécka (800-500 pred n. l.) prenikali do vnútra Európy a halštatské kniežatá v snahe vyrovnať sa gréckym kráľom mestských štátov, prijímali životný štýl gréckej aristokracie a s ním aj prvky vyspelého polyteistického náboženstva (PODBORSKÝ 2006, 303).

Ak teda predpokladáme, že už od doby bronzovej sa vytvárala vrstva duchovných (kap. 2.3.1.), tak v rámci tejto vrstvy boli najvyššie postavení tzv. kňazovládci. U nich je možné predpokladať, že išlo viac-menej o formálny titul, ktorým si zabezpečovali svoju moc ako vo sfére svetskej tak vo sfére duchovnej, a že v podstate sa funkcii kňaza nijak zvlášť nevenovali, okrem obradov, kde sa asi ich reprezentatívna účasť vyžadovala.

2.4.2. Výzor duchovných doby halštatskej

Doloženie odevu ľudí doby halštatskej z nášho prostredia je dosť obtiažne. Oprieť sa ale môžeme jednak o analógie z gréckej oblasti a jednak obraz vtedajšieho odevu nám približujú niektoré dochované nálezy z kniežacích mohýl z kultúrnych oblastí, ktoré zasahovali, alebo aspoň mali vplyvy aj na naše územie. Tým existuje predstava aspoň o odeve kňazokráľov, ktorí boli do týchto mohýl pochovávaní.

Na samotnej eponymnej lokalite doby halštatskej sa našli, okrem evidentne pracovných odevov vyrobených z kože a nájdených v oblasti soľných baní, aj odevy zhotovené z iných materiálov. Ide hlavne o vlnené a ľanové textílie (FURMÁNEK – PIETA 1985, 45-46), ktoré mohla nosiť vyššia vrstva obyvateľstva.

V kniežacích mohylách sa našli textílie, ktoré sú dokladom importu. Ide o hodváb z mohyly Hochmichele vo Württembersku importovaný z Grécka alebo gréckych kolónií. Okrem hodvábu tu boli opäť nájdené aj vlnené súčasti odevu (FURMÁNEK – PIETA 1985, 46). Ako tento odev vyzeral je už ľahšie vypozorovať zo zobrazení celých scén na nádobách. U nás ide skôr o zobrazenia na hlinených nádobách, zatiaľ čo v iných halštatských oblastiach sa zobrazenia vyskytujú na nádobách bronzových. Vo všeobecnosti sa na bronzových nádobách objavujú postavy oblečené v košeľových úboroch s trojštvrťovými rukávmi. Súčasťou odevu bola pláštenka a rôzne tvarovaná prikrývka hlavy, ktorá asi bola znakom spoločenskej príslušnosti. Plochý klobúk so širokou strechou nosili členovia vyššej spoločenskej vrstvy a tanierovitú čapicu zasa príslušníci nižšej spoločenskej vrstvy (FURMÁNEK – PIETA 1985, 46). V našom prostredí sú postavy na hlinených nádobách skôr schématizované a ako oblečenie sa na nich vyskytujú skôr iba široké suknice (Dunajská Lužná, Janíky,...). Z južnejších oblastí situlového umenia poznáme celé scény obetujúcich ľudí (Certossa v Taliansku), je však otázne v koľkých prípadoch ide o zobrazenia duchovných. Títo ľudia mali na sebe dlhé suknice, rôzne typy dlhých plášťov a pokrývky hláv. Samozrejme prípadný odev kňazov sa minimálne pri obradoch líšil pridaním záveskov v podobe amuletov, či možno práve konkrétnou pokrývkou hlavy.

2.4.3. Kultová funkcia duchovných doby halštatskej

Obrady vykonávajúce kňazmi doby halštatskej sa podľa predpokladaných pretrvávajúcich kultov a pretrvávajúceho polyteizmu asi nijak výrazne od doby bronzovej nezmenili. Určitú vypovedaciu hodnotu v tomto smere by mohli mať zobrazenia situlového umenia, ktorého analógie sú aplikovateľné aj na naše územie. Na týchto nádobách sa objavujú v početnej miere scény z bežného života ľudí. Scény kultového charakteru tu zastupujú hlavne obetujúce sprievody ľudí a jedna taká sa objavuje aj na situle z talianskej Certossy (SCHLETTE 1984, 62): Sprievod vedie jeden muž, ktorý podobne ako ostatní muži v tomto rade, má široký klobúk a za oprátku vedie silného býka. Nasledujú ho traja muži, ktorí držia v rukách nádoby a iné drobnosti, a tri ženy s dosť objemnými nákladmi na hlavách. Prvá nádoba pripomína tvarom domkovitú urnu, druhá bronzovú cistu a tretím nákladom bude zväzok dreva. Tri ženy nasledujú ďalej dvaja muži nesúci na nosičoch veľký kráter. Po nich kráčajú traja holohlaví muži, ktorí ako jediní nemajú dlhý šat ako ostatní muži. Dvaja z nich vlečú veľkú nádobu a tretí vedie barana. Ďalej znova nasledujú traja muži, tento krát nič nenesúci a tri ženy s veľkými nádobami na hlavách. Sprievod uzatvárajú dvaja muži, jeden s nádobou v ruke a druhý so širokým bodcom a psom (obr. 89). Scéna býva interpretovaná rôzne, ale je pravdepodobné, že ide o pohrebný alebo obetný sprievod. Podľa autora tomu napovedá zobrazenie dreva s domkovitou urnou, ktoré by jasne dokladali kremáciu. Ďalej tiež zvieratá, ktoré mali byť obetované a samotné vodcovské postavenie mužov, ktorých privilegované postavenie dokladá zvláštny široký klobúk (SCHLETTE 1984, 63). Možno teda ide o príslušníkov kňažskej vrstvy, ktorí nesú nejaké nádoby a bližšie neinterpretovateľné predmety, ktoré k svojej činnosti pri týchto obradoch využívali. Holohlaví muži by potom mohli predstavovať ich pomocníkov.

Táto scéna dokazuje minimálne prítomnosť kňazov v pohrebnom sprievode, pričom ďalší priebeh si môžeme iba domyslieť, aj keď na základe zobrazeného sprievodu je obrad trochu jasnejší. Podľa zobrazenia dreva na hlave jednej ženy, bola pravdepodobne zapálená hranica, na ktorej zomrelého spálili a popol nasypali do domkovitej urny, ktorú následne uložili do zeme. Súčasťou bolo aj rituálne obetovanie zvierat (býka a barana) a určite ďalšie dielčie úseky, ktoré sa zo scény dajú ťažko vyčítať. Zobrazené viaceré nádoby by mohli naznačovať následnú pohrebnú hostinu.

Na ostatných scénach bývajú zobrazovaní aj hudobníci s rôznymi hudobnými nástrojmi (obr. 45 b), a preto sa ich účasť môže predpokladať aj v pohrebných sprievodoch či na samotných obradoch. V tomto období je doložených už viacero typov hudobných nástrojov, z čoho môžeme usudzovať, že hudobníci vytvorili samostatnú skupinu v rámci spoločenstva a hudobnú zložku na obradoch už nezabezpečovali duchovní ako doteraz.

Ostatné funkcie kňazov pravdepodobne plynule prechádzali vývojom z doby bronzovej (kap. 2.3.4.) do doby halštatskej bez väčších zmien.
2.4.3.1. Domkovité urny

Istou zaujímavosťou doby halštatskej a konkrétnych regiónov (stredné Taliansko, severná časť strednej Európy) bol výskyt domkovitých urien (obr. 90). Ide o rôzne typy urien v podobe domov, resp. chát s oddeliteľnou alebo fixovanou strechou, ktorých zmysel ako pohrebných urien uniká a preto sa skôr uvažuje, že spodobňujú sýpky a boli teda využívané ku kultu plodnosti (PODBORSKÝ 2006, 327). Podrobne sa venoval domkovitým urnám Schlette (1984, 105-108), ktorý ich zasa interpretuje skôr ako pohrebné urny, kde sa cez otvor v podobe dvierok nasype dovnútra popol a dvierka sa potom uzavrú kolíkom.

Jednoznačne nejde o bežné urny. Vyskytujú sa v dlhých časových úsekoch a minimálne výtvarné prevedenie niektorých z nich by mohlo naznačovať ich kultové využitie.