O posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Hĺbka hladiny podzemnej vody pod terénom sa mení lokálne. Je závislá od nadmorskej výšky, ktorá sa v tejto oblasti skokovo mení, ako aj od skutočností, či v danom mieste má charakter voľnej alebo napätej hladiny.

Režim podzemnej vody je charakterizovaný súvislou hladinou, ktorej výška je priamo závislá na výške vodných stavov v horských oblastiach a čiastočnom povodí Váh.
Generálny smer prúdenia podzemnej vody je zhodný so smerom toku rieky Váh, t.j. od Z - JV. Podzemná voda je akumulovaná v štrkopiesčitých náplavoch (mezoických komplexov) Váhu, je s premenlivou hladinou, v miestach so slabou retenčnou schopnosťou je často napätá.

Počas nízkych úrovní hladín odteká podzemná voda z priestoru záujmovej lokality súbežne so smerom toku hlavného recipientu – Váhu do čiastkového povodia Malého Dunaja. Presakovanie podzemných vôd do ľavobrežných (protiľahlých) častí toku je vylúčené.

Za maximálnych stavov hladiny podzemnej vody, ktoré sa vyskytujú počas dlhotrvajúcich vysokých stavov je základný smer prúdenia podzemnej vody v skúmanej lokalite približne zhodný so smerom za nízkych stavov, jeho smer sa trochu stáča JV smerom vplyvom zvýšenej dotácie vody z recipienta.

V záujmovom území sú podzemné vody akumulované v kvartérnych sedimentoch dotované takmer výhradne vodou z povrchového toku Váhu. Dotácia podzemných vôd v skúmanej lokalite zrážkovými vodami je bezvýznamná.

www.vuvh.sk

www.svp.sk

Plán manažmentu čiastkového povodia Váhu a Dolného Dunaja

Hydrogeologická ročenka 2009


III.1.6. Pôda

Obr. 14 Charakteristika regionálnych pôdnych pomerov

F3 - fluvizeme kultizemné karbonátové, sprievodné fluvizeme glejové karbonátové a fluvizeme karbonátové ľahké; z karbonátových aluviálnych sedimentov

F5 - fluvizeme glejové, sprievodné gleje – G; z karbonátových a nekarbonátových aluviálnych sedimentov

G1

Hnedozeme

H1 - hnedozeme kultizemné, lokálne modálne a erodované a regozeme kultizemné a modálne karbonátové; zo spraší

H4 - hnedozeme luvizemné a luvizeme; zo sprašových hlín

H5 - hnedozeme pseudoglejové a pseudogleje; zo sprašových a polygenetických hlín

Kambizeme

K1 - kambizeme modálne a kultizemné nasýtené až kyslé, sprievodné rankre a kambizeme pseudoglejové; zo stredne ťažkých až ľahších skeletnatých zvetralín nekarbonátových hornín

K2 - kambizeme modálne a kultizemné nasýtené, sprievodné kambizeme pseudoglejové; zo zvetralín pieskovcovo-ílovcových hornín (flyš)

K6 - kambizeme modálne kyslé, sprievodné kultizemné a rankre; zo zvetralín kyslých až neutrálnych hornín

L2 - luvizeme modálne, kultizemné a pseudoglejové zo sprašových hlín, sprievodné rendziny zo zvetralín pevných karbonátových hornín

N2 - pararendziny kambizemné a kambizeme rendzinové; zo zvetralín pieskovcovo-slieňovcových hornín

R1 - rendziny a kambizeme rendzinové, sprievodné litozeme modálne karbonátové, lokálne rendziny sutinové; zo zvetralín pevných karbonátových hornín

T1 - čiernice kultizemné, sprievodné čiernice glejové, lokálne modálne; prevažne z nekarbonátových aluviálnych sedimentov

Horské a zalesnené oblasti sú zastúpené poľovnou zverou ako jeleň lesný, srna hôrna, diviak lesný a mnoho iných. Zriedkavo ale stane sa, že do oblasti zablúdi aj medveď hnedý (Ursus arctos).

Z drobnej fauny, menej viditeľných, ale o to exeplárnejších živočíchov sa tu vyskytuje fuzáč alpský (Rosalia alpina), fuzáč bukový (Cerambyx scopolii), požierajúci zväčša odumierajúce drevo.

Oblasť je ale charakteristická častým výskytom aj iných vzácnych druhov, pre ktoré slovenské názvoslovie doposiaľ nedeklaruje presné pomenovanie. Jedná sa prevažne o drobné živočíchy ako pavúk Anelossimus vittatus a Leptiphanthes zimmermanni, vzácny horský druh pavúka Saloca kulczinskyi, chrobák Harpalus marginellus, mucha Phaonaia czernyi.

V blízkosti lesných potôčikov a studničiek turisti často môžu pozorovať salamandru škvrnitú a kunka žltobruchá (Bombina variegata). Ak vzhliadneme ku korunám stromov môžeme zase zahliadnuť ďatľa bielochrbtého (Dendrocopos leucotos) a muchárika bielokrkého (Ficedula albicollis).


Obr. 15 Zastúpenie flóry v predmetnom regióne
sylvatica, Carpinus betulus, Acer platanoides,Carex pilosa, Dentaria bulbifera, Festuca drymeja, Galium odoratum). Priame okolie Dolného Srnia je známe zastúpením najmä Dubových a cerových spoločenstiev Qc (známe tiež ako Quercus cerris, Quercus petraea, Quercus dalechampii, Quercus pedunculiflora, Carex montana, Lembotropis nigricans, Vicia cassubica, Pulmonaria mollis, Poa angustifolia) , ktoré sa často premiešavajú so spoločenstvami Karpatsko dubovo-hrabových lesov (známych tiež ako Carici pilosae-Carpinetum, syn. Querco-Carpinetum medioeuropaeum Quercus petraea, Carpinus betulus, Tilia cordata, Acer campestre, Carex pilosa, Dentaria bulbifera, Tithymalus amygdaloides).

III.1.8. Žiarenie z prírodných zdrojov a mapa radónového rizika


Obr. 16 Mapa radonové rizika v regióne Trenčianskeho kraja
Z globálneho pohľadu zaraďujeme SR do oblasti s malým a stredným stupňom radónového rizika. Radónové riziko je charakterizované priamym a rozpýleným žiarením, ktoré je v značnej miere ovplyvňované dobou trvania slnečného svitu a oblačnosťou.

Oblasť Dolného Sŕnia je charakteristická hlavne strednou, až stredne veľkou oblačnosťou, preto merané hodnoty prirodzeného radónového rizika sa pohybujú v rozmedzí 1100 kWh.m-2. Širšie okolie je už charakterizované pomerne menšími inverziami čo má pochopiteľne nepriaznivý následok na zvýšenie radonového rizika v rozmedzí 1100 - 1250 kWh.m-2. Na základe týchto informácií je oblasť charakterizovaná stredným stupňom prirodzeného radónového rizika.