O posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov
|
|  Yüklə 13.48 Mb.
|
Legenda ku Končekov-mu indexu zavlaženia: R (mm) – priemerný úhn zrážok vo vegetačnom období (Apríl až September) r (mm) - úhrn zrážok prevyšujúci v priemere 105 mm za zimu (December až Február) t (0C) - priemer teploty vzduchu za vegetačné obdobie v (m.s-1) - priemer rýchlosti vetra meranej v klimatickom termíne o 14.00 h vo vegetačnom období
Obr. 9 Výskyt hmiel v regióne Trenčianskeho kraja Hmly sa v danej oblasti vyskytujú najmä v jesennom a zimnom období. V priemere sa vyskytuje 32 dní s hmlou. K tvorbe hmiel dochádza najčastejšie v priebehu noci a k ich rozrušovaniu zväčša v neskorých dopoludňajších hodinách. V horských oblastiach je výskyt hmiel o pomerne väčší a v priemere sa hmly vyskytujú 150 dní v roku. V letnom polroku v nížinách trvajú zväčša 1 - 3 hodín, v zimnom polroku 5 - 7 hodín. V horských oblastiach v letnom polroku trvajú priemerne 5-7 hodín, v zimnom období to môže byť 9-11 hodín. Počas roka je to priemere 422 hodín. TEPLOTY
Tab. 1 Charakteristika teplotných hodnôt v regióne
Tab. 2 Charakteristika mesačných úhrnov zrážiek VETERNOSŤ 
Klimatické pomery oblasti ovplyvňuje usporiadanie pohorí. Z východu zasahuje do oblasti masív Považského Inovca, Strážovské vrchy a Súľovské vrchy. Na západe sa rozkladá zase masív Bielych Karpát, juhovýchod kraja ohraničuje pohorie Vtáčnik a z juhu Malé Karpaty, Myjavská Pahorkatina a časť Podunajskej nížiny. Medzi týmito pohoriami sa rozkladá Trenčianska kotlina. Prevládajúce prúdenie zo severu sa vyznačuje relatívne vyššími rýchlosťami, ktoré v priemere dosahujú hodnotu 7,9 m.s-1. Priemerná rýchlosť v roku o všetkých smerov je 5,6 m.s-1. Oblasť je veterná pri prevládajúcich smeroch vetra. Prevládajúci smer vetrov je od S až SSZ (75 %). Druhý najvýznamnejší smer je od J (20 %). Bezvetrie sa vyskytuje 5 %. Priemerné rýchlosti vetra pri severnom a severozápadnom prúdení sú 10 - 15 m.s-1. Slabá veternosť s priemernými rýchlosťami vetra do 5 m.s-1 sa vyskytujú s 11 % zastúpením. Pri týchto rýchlostiach má vietor už dobrú unášaciu silu, ale ešte slabú rozptyľovaciu schopnosť. III.1.5. Voda Z hydrogeologického hľadiska región Dolného Sŕnia a Trenčianskeho kraja zaraďujeme do čiastkového povodia Váhu. Povodie ako môžeme vidieť na nasledujúcom obrázku je pomerne komplexné. Predmetný kvartér povrchových vôd je tvorený nasledovnými povodiami:
Obr. 10 Komplexné povodie Váhu vrátane vodomerných staníc Nakoľko povodie Váhu spôsobovalo v minulosti mnohé zo evidovaných záplav, je nutné monitorovať dlhodobú hydrogeologickú bilanciu, ktorej hodnoty týchto charakteristík môžeme vidieť aj na nasledujúcom obrázku a tabuľke.
Tab. 3 Hydrogeologická bilancia v čiastkovom povodí 1961-2010 Bilancia charakteristík povrchovej vody Priemerné mesačné prietoky sú základnou režimovou charakteristikou vodnosti v priebehu roka. Poznanie rozdelenia odtoku v priebehu roka je podkladom pre klasifikáciu odtokové ho režimu a aj pre mnohé vodohospodárske výpočty. Do úvahy sa musí brať geografia regiónu, štruktúra hornín a ich priepustnosť, vegetačný stupeň a typ lesnatosti. Pre predmetnú oblasť Trenčianskeho kraja, obec Dolné Sŕnie, zaujimové čiastkové povodie Váh, uvádzame nasledujúce bilančné charakteristiky: 
Tab. 4 M-denné prietoky
Tab. 5 Priemerné mesačné prietoky 
Obr. 12 Maximálne dosiahnuté prietoky N-ročnosťou na území SR VODné toky a plochy Z hľadiska významu vodných tokov a plôch je dôležité spomenúť tie, ktoré sú významné pre ochranu a zachovania rastlín, či živých druhov. Jedná sa o nasledujúce toky a plochy:
Tab. 6 Významné vodné plochy: L-pásmo lososovitých rýb K-pásmo kaprovitých rýb
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
