J a n u á r január 215. výročie narodenia Gašpara Fejérpataky-Belopotockého

Michal Rázus (3. mája 1894 – 9. decembra 1957); kníhtlačiar, vydavateľ, v r.1927 -1932 spolu s bratom Matejom nájomca tlačiarne, vydavateľstva a kníhkupectva F. Klimeša v L. Mikuláši, 1933 -1949 spolumajiteľ firmy Bratia Rázusovci, tlačili predovšetkým náboženské periodiká sa náboženskú literatúru, menej osvetové príručky a umelecké diela

Mesto: Liptovský Mikuláš
4. máj

60. výročie narodenia Blaženy Kostolnej-Stalderovej

Blažena Kostolná-Stalderová (4. mája 1949 ); umelecká fotografka, poetka, výtvarníčka, vyštudovala odbor umeleckej fotografie na Umeleckej škole priemyslu v Bratislave, r. 1968 emigrovala do Švajčiarska, pracovala ako portrétna fotografka, neskôr v reklamnej grafike a grafickom designe, venuje sa aj  maľbe, ilustráciám, píše poéziu, autorka básnických zbierok Biele záchvevy (1980) a Omrvinky (1983), v Liptovskom Mikuláši prezentovala svoju tvorbu na výstavách Zmierenie a Pokušenie (1995), Spirit of Colours (2005).

Milan Florián(8. mája 1884 – 5. marca 1945); maliar, pedagóg, profesor kreslenia, zakladajúci člen Slovenského zväzu výtvarných umelcov, popri pedagogickým povinnostiam venoval sa i výtvarnej tvorbe, jeho olejomaľby a hlavne akvarely boli žánrovo zamerané predovšetkým na štúdium typov dedinských ľudí, dedinské etudy a krajinky.

Milan Pišút, pseudonym Hájezor (16. februára 1908 – 8.mája 1984), literárny kritik, literárny historik, literárny vedec, vysokoškolský pedagóg, básnik, znalec slovenských literárnych dejín, hlavne štúrovského romantizmu, osobitnú pozornosť venoval životu a dielu Janka Kráľa, autor popularizačných Dejín slovenskej literatúry (1960), editor diel slovenských a českých spisovateľov, spolutvorca učebníc literatúry, vychoval celé generácie literárnych vedcov.

Karol Weiss (9.mája 1914 – 21.8. 1968); novinár, športový publicista, antifašista, účastník SNP, počas druhej svetovej vojny väznený v koncentračnom tábore Sanchsenhausen a Schwarzheid, r. 1945 redaktor denníka Tatran v Liptovskom Mikuláši, spoluzakladateľ a šéfredaktor týždenníka Šport, popredný športový publicista.

Ľudovít Reiter (10. októbra 1915 – 10. mája 1999); filmový a divadelný herec, osvetový pracovník, v r. 1950 -1953 pôsobil ako herec v žilinskom Krajovom divadle pracujúcich, od r. 1953 príležitostný herec v štátnom filme a televízii, zahral do 100 drobných charakterových postáv roľníkov, majstrov, partizánov, poštárov, drotárov, pustovníkov, bubeníkov, pod režijným vedením Vl. Bahnu, A. Lettricha, Š. Uhra, M. Ťapáka, J. Medveďa, J. Jakubiska.

Aurel Stodola (11. mája 1859 – 25. decembra1942); strojný inžinier, univerzitný profesor a vedúci Katedry stavby strojov na VŠT v Zürichu, vedec svetového mena, zaoberal sa otázkami automatického riadenia strojov, položil vedecký základ projekcie a stavby parných a spaľovacích turbín, spolu s chirurgom F. Sauerbruchom r. 1915 skonštruoval pohyblivú umelú ruku, princíp tohto vynálezu bol využitý aj pri zhotovení protéz chodidla a nohy.

Ján Laurenci (22. decembra 1775 – 11. mája 1819); osvietenský filozof, evanjelický kňaz, pedagóg, člen Učenej spoločnosti malohontskej, v r.1811 -1819 jej knihovník, v rozprave o idoloch vo filozofii sa predstavil ako jeden z najprogresívnejších slovenských osvietencov, viedol systematický boj proti myšlienkovému formalizmu a nekritickosti v oblasti filozofie, pedagogiky, etiky, samostatnosť v myslení pokladal za predpoklad vedy, zodpovednosť v konaní za podmienku etiky.

František Kráľ (12. mája 1919 – 15. novembra 2008); akademický maliar, grafik, monumentalista; v začiatkoch svojej tvorivej činnosti maľoval obrazy s vidieckou tematikou, s idylickou pastorálnou náladou, hlboký vplyv na neho mal M.A. Bazovský, postupom času prechádza k vlastnému štýlu inšpirovanému poetizmom, abstrakciou, surrealizmom, renesanciou a literárnymi podnetmi, v poslednom období sa prepracoval k surrealisticko-symbolickej maľbe.

Ivan Laučík (4. júla 1944 – 12. mája 2004); básnik, stredoškolský učiteľ, prekladateľ, pedagóg, esejista, príslušník básnickej skupiny Osamelí bežci (Štrpka – Repka – Laučík), jeho prvé zbierky Pohyblivý v pohyblivom (1968) a Sme príbuzní na začiatku (1970), v období normalizácie mal zákaz publikovania, po takmer dvadsaťročnej odmlke vydal básnické zbierky Na prahu počuteľnosti (1991) a Havránok (1998), autor esejí Liptovský Mikuláš – príbeh mesta (2000).

Kamil Gross ( 15. mája 1899 – 11. novembra 1971); architekt, venoval sa najmä urbanizmu, vypracoval pásmový plán, zastavovací plán horských oblastí a Smerný územný plán Bratislavy, spájal praktické otázky s teoretickými, o čom aj publikoval. Štúdie o plánovanom hospodárstve, o vývine architektonickej tvorby, urbanizácii krajiny, typovom projektovaní, progresívnych stavebných metódach, autor evanjelického kultúrneho domu a farského úradu v Liptovskom Mikuláši.

Arpád Gálocsy (15. mája 1864 – 26. novembra 1934); hutník, vynálezca, zaoberal sa teóriou valcovania a plynárenskými zariadeniami, ako prvý zostrojil a použil valcovací formovací stroj, od r. 1921 vedúci činiteľ Združenia baní a hút.

Janko Silan (24. novembra 1914 – 16. mája 1984); básnik katolíckej moderny, katolícky kňaz, prekladateľ, zakladateľ vydavateľstva a časopisu Verbum, redigoval edíciu „Lux“, autor básnických zbierok (Rebrík do neba, Kuvici, Kým nebudeme doma, Triptych, Tri balady), prekladateľ (Rilke), redaktor a vydavateľ knihy Rekviem za A. Hlinku.

Imrich Majerský (6. októbra 1903 – 17. mája 1974); spisovateľ, ochranca prírody, autor veršovaných rozprávok pre deti s výchovným zameraním (Maroško a Medko, Maroško vo Vtáčikove, Maľované vajíčko, Zlatý domček), venoval sa aj ochrane prírody, zakladateľ a prvý predseda Slovenského zväzu ochrancov prírody (1969), stredobodom jeho záujmu bola najmä ochrana jaskýň, ako prírodných podzemných múzeí.

Jan Hála ( 19. januára 1890 – 17. mája 1959); český maliar, grafik, kresliar, ilustrátor, od r. 1923 žil vo Važci, kde rozvíjal vidiecko-žánrovú tvorbu, v ktorej výtvarne dokumentoval a oslavoval svojráz podtatranskej dediny (figurálne kresby a olejomaľby Pastierik, Tkáčka, Uspávanka v poli, Bača, portrétne štúdie a žánrové kompozície Priadky, Pred večerom, Starý v perinách, Tanec do krutu, realistickým prístupom sa vyznačujú i krajinomaľby a obrazy ľudových typov (Važecká nevesta, Zima vo Važci, Mišo muzikant, Važecká svadba), známe sú jeho ilustrácie detských kníh a učebníc, v slovenskom výtvarnom kontexte bol ojedinelý, pretože tvoril výtvarnú monografiu o jedinej téme o Važci.

Gašpar Fejérpataky-Belopotocký (1. januára 1794 – 18. mája 1874); kultúrno-osvetový pracovník, knihár, kníhkupec, vydavateľ, divadelník, župný úradník, založil prvú slovenskú ľudovú požičovňu kníh, jeden zo zakladateľov spolku Tatrín, spoluzakladateľ prvého slovenského obrodenského ochotníckeho divadla v Liptovskom Mikuláši.

Ján Brezina (13. septembra 1907 – 2. mája 1999); učiteľ, básnik, redaktor, ako učiteľ pôsobil v Žaškove, Trnave a Bratislave, od mladosti osvetovo a literárne činný, prvú báseň Zhliadni, Bože na náš uverejnil v Evanjelickom posle spod Tatier r. 1928, redigoval časopisy Posol dietok, Prameň a Žiačik, venoval sa básnickej tvorbe pre deti.

Rudolf Brezina (24. mája 1924 - r. 1998); lekár a virológ, dramatik, zameraný na štruktúru a imunológiu rickettsií, autor monografie Vlastnosti kmeňov Coxiella bumeti, tiež autor televíznych a rozhlasových hier, poviedok a literatúry pre deti a mládež.

Ladislav Lehotský ( 25.mája 1914 – 15. apríla 1997); lesný inžinier, výskumník, robil pokusy so zaklíčovaním semien pomocou stimulátorov a s dlhodobým skladovaním smrekového semena, vydal publikácie Vrúbľovanie a vegetatívne rozmnožovanie lesných drevín, Šľachtenie lesných drevín, z ruštiny preložil publikácie Pestovanie lesov a Lesné kultúry,

Martin Pazúrik, pseudonym Pltník (26. mája 1859 -16. marca 1936); spisovateľ, publicista, osvetový pracovník, politik, ako katolícky kňaz pôsobil v Stankovanoch a v Liskovej, od r. 1906 dekan ružomberského dištriktu, politicky sa angažoval v Zičiho uhorskej Krajinskej katolíckej ľudovej strane, postupne zaujímal protislovenské a protihlinkovské postoje, stal sa kritikom národniarov i českoslovakistických hlasistov, bol jedným z hlavných vinníkov Černovskej tragédie, lebo na posviacku kostola v Černovej si vyžiadal ozbrojený sprievod, na čo nemal povolenie od biskupa Párvyho, po tejto udalosti sa z politického života stiahol, ako náboženský spisovateľ a publicista napísal množstvo článkov, čŕt, besedníc, epigramov, krátkych próz, polemík a úvah, ktoré publikoval v cirkevných periodikách.

Martin Šuňavec (11. novembra 1873 – 27. mája 1949); organizátor robotníckeho hnutia, ako murár sa zdržiaval do r.1915 v Budapešti, kde pôsobil ako organizátor podujatí tamojších stavebných robotníkov, od. r. 1896 člen Sociálnej demokratickej strany Uhorska, r. 1904 spoluzakladateľ a člen vedenia Slovenskej sociálnej demokracie v Uhorsku, neskôr organizátor spolkov slovenských stavebných robotníkov v Nitre, Trenčíne, Žiline, Liptovskom Mikuláši a v Zlatých Moravciach, agitačne pôsobil i medzi slovenskými poľnohospodárskymi robotníkmi na Dolnej zemi.

Jozef Smida (28. mája 1899 – 3. mája 1962); účastník protifašistického odboja, bankový úradník – riaditeľ Slovenskej národnej banky filiálky v Ružomberku, uznávaný finančník, r. 1944 počas SNP pod jeho vedením bez súhlasu predstavenstva SNB, kryla filiálka všetky potreby povstalcov a ďalšiu finančnú hotovosť dal pred pádom Ružomberka odviesť do Banskej Bystrice.

Ján Čajak (19. decembra 1863 – 29. mája 1944); učiteľ, spisovateľ, publicista, prekladateľ, významný reprezentant kultúry a literatúry dolnozemských Slovákov, ktorou sa zaradil medzi najplodnejších autorov, predstaviteľ realistickej línie slovenskej prózy, autor poviedok a próz s dolnozemskou tematikou, venoval sa i publicistike, ľudovýchove a príležitostne prekladal, spoluzakladateľ Juhoslovanského nakladateľského spolku v Báskom Petrovci, r.1919 spoluzakladateľom slovenského gymnázia.

Viktor Kráľ (25. februára 1924 – 30. mája 1964); lesný inžinier odborník na lesné semenárstvo, v Liptovskom Hrádku sa zaslúžil o obnovenie špecializovanej výskumnej stanice a zároveň bol aj externým učiteľom na lesníckej technickej škole, svoju činnosť zameral na lesné semenárstvo, z tohto odboru napísal niekoľko článkov a štúdií o fytopatologickej kontrole v lesnom hospodárstve, o uskladnení moreného semena borovice sosny, o predsiatbovom morení agronalom, o poškodení úrody semena smreka húsenicami motýľmi, jeho hlavnou publikáciou je Dezinfekcia lesných semien morením (1962).

Obec: Východná

j ú n
1. jún

95. výročie narodenia Ondreja Bellu

Ondrej Bella (1. júna 1914 – máj 1973); verejný pracovník, v r. 1960 -1971 predseda Mestského národného výboru v Liptovskom Mikuláši.

Anton Brček (20. júla 1895 – 2. jún 1969); prekladateľ divadelných hier, do slovenčiny preložil niektoré veselohry J. B. Moliéra, z nich dve Juraj Dandin a Nútená svadba uviedlo v septembri 1924 SND v Bratislave v réžii Janka Borodáča.

Mirko Trnovský (1. október 1905 – 3. jún 1969); pedagóg, publicista, autor učebníc, spolupracovník Karola Plicku pri zbieraní ľudových piesní v Raslaviciach, propagátor turistiky.

Pavol Strauss (30. augusta 1912 – 3. júna 1994); chirurg, spisovateľ, básnik, esejista, filozof, ako lekár pôsobil v Liptovskom Mikuláši a Ružomberku, do literatúry vstúpil nemecky napísanou zbierkou veršov Die Kanone of dem Ei (1936), pochádzal zo židovskej rodiny, neskôr konvertoval na katolicizmus, hlásil sa k ideálom kresťanského humanizmu, literárni historici ho zaraďujú k básnikom katolíckej moderny,

Július Volko (27. apríla 1924 – 3. jún 1994); jaskyniar, turistický organizátor, patril ku generácii slovenských jaskyniarov, ktorí začali pôsobiť na území krasu Jánskej doliny kde sa jaskyniari dostali do neznámych priestorov Stanišovských jaskyniach, v jaskyni Stará poľana, v jaskyni Zlomísk a ďalších.

Gustáv Piťo (14. mája 1846 – 4. júna 1929); hudobník, huslista, cigánsky primáš, od desiatich rokov ho v hre na husliach viedol otec, hrávať začal v jeho kapele, nemal hudobné vzdelanie a nepoznal notové písmo, v 80. rokoch prevzal po otcovi kapelu ako primáš a rozvíjal ďalej jej tradíciu, pod jeho vedením kapela hrávala prevažne otcov repertoár, najmä verbunky, maďarské a slovenské ľudové piesne, Švihrovskú, jeho interpretácia s kapelou bola v porovnaní s otcom už viac poznačená tzv. novouhorským štýlom.

Dušan Makovický ml. (6. júna 1894 – 13. septembra 1978); lekár, publicista, ako lekár pôsobil v Bratislave, r. 1914 navštívil Jasnú Poľanu, kde sa oboznámil s filozofickými dielami L. N. Tolstého, po vypuknutí 1. svetovej vojny ostal v Rusku, bol príslušníkom čs. légií, literárnohistorickú hodnotu má jeho výber a preklad z Jasnopolianskych zápiskov D. Makovického.

Matej Josko (19. júla 1907 – 11. júna 1969); právnik, redaktor, politik, prívrženec ideológie čechoslovakizmu a politiky centralizmu, po rozbití republiky udržiaval styky s predstaviteľmi odboja vo Francúzku a Veľkej Británii, člen ilegálnej a povstaleckej SNR, po oslobodení predstaviteľ politiky demokratickej strany, po februári 1948 emigroval do USA.

Peter Dobroslav Bella – Horal ( 12. novembra 1845 – 13. júna 1919); básnik, prekladateľ, autor textu piesne Aká si mi krásna, básnické prvotinky publikoval v Sokole a almanachu Živena, časť jeho pôvodnej tvorby i prekladov vyšla posmrtne v zbierke Piesne z ďaleka a iné verše, prekladal poéziu a prózu najmä z poľštiny, ruštiny, juhoslovanských jazykov a z nemčiny.

Alexander Piťo (14. júna 1839 – 3. februára 1904); cigánsky hudobník, huslista, učiteľ hudby v Liptovskom Mikuláši, príležitostne hrával s kapelou brata Gustáva, zaznamenal 300 piesní svojho otca Jozefa Piťu v podobe melódie s textom, z tejto rukopisnej zbierky vyšlo len 25 slovenských ľudových piesní l pod názvom Trávnice.

Michal Hubka (21. septembra 1916 – 15. jún 1984); lekár, kardiológ, vedecký pracovník, rozpracoval metodiku mimotelového obehu krvi, problematiku predoperačnej praxe a pooperačného doliečenia, svoje vedecké objavy (nahradenie mitrálnej chlopne mitrálnym alotransplantátom) aplikoval aj za pobytu v USA .

Ján Miroslav Hroboň, pseudonym J. M. Poddielský (13. augusta 1859 – 16. júna 1914); evanjelický kňaz, národopisec, osvetový pracovník, autor článkov a porovnávacej štúdie zo staršej slovanskej etnológie, mytológie, jazykovedy, ovplyvnený tradičnými romantickými predstavami, ako aj teóriami P. J. Šafárika a Maxa Müllera.

Jozef Stanovský (13. novembra 1910 – 16. júna 1984); kníhkupec, nakladateľ, od r. 1940 účastník ilegálneho domáceho odboja, vo svojom kníhkupectve sústreďoval finančnú a materiálnu pomoc pre partizánov na východnom Slovensku, v r. 1939 – 1945 ako vydavateľ vydával edíciu Lúč.

Zdenko Laučík (17. júna 1929); ekonóm, vysokoškolský pedagóg, autor odborných publikácií, vo vedeckej a pedagogickej práci sa orientoval na otázky teórie účtovníctva a reprodukcie základných fondov.

Oto Mikeska (16. decembra 1916 – 18. júna 1999); špeciálny pedagóg, logopéd, zaslúžil sa o rozvoj špeciálnych škol a škôl logopedickej služby, vyštudoval učiteľstvo a neskôr získal aprobáciu na učenie hluchonemých a na logopedickú prax., publikoval články, state, vydal Metodiku komplexnej logopedickej starostlivosti o chybne hovoriace deti predškolského a školského veku.

Ján Blasius st. (21. júna 1684 – 4. mája 1763); barokový básnik, evanjelický kňaz, autor náboženskej literatúry a prekladov z nemčiny, najvýznamnejšie sú jeho spevníky, koté obsahujú pôvodnú a z nemčiny preloženú piesňovú tvorbu.

Miesto: Paludza
21. jún

135. výročie narodenia Vladimíra Krnu

Vladimír Krno (21. júna 1874 – 10. marca 1955); hlasista, po r. 1918 funkcionár Republikánskej strany poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu, organizátor čs. právnictva, člen Štátneho súdu, spoluzakladateľ Hospodárskej banky v Trnave.

Miroslav Vesel (29. januára 1909 – 22.júna 1989); vojenský dôstojník, účastník protifašistického odboja, v r.1944 veliteľ povstaleckej posádky v Ružomberku, spoluorganizátor a účastník SNP, v roku 1950 prepustený z armády, pracoval ako robotník, r. 1964 rehabilitovaný, hodnosť generálmajora in memoriam mu udelili v roku 1991.

Ján Droppa (24. júna 1809 – 11. augusta 1890); evanjelický kňaz, národno-kultúrny pracovník, dôverný priateľ M. M. Hodžu, prívrženec Štúrovskej slovenčiny.

Vladimír Droppa (13. októbra 1907 -26. júna 1994); reštaurátor, maliar, grafik, monumentalista, patril do generácie, ktorá zohrala priekopnícku úlohu pri formovaní moderného slovenského výtvarného výrazu, pri zabezpečovaní organizačnej bázy slovenského výtvarníctva a príprave jeho pedagogickej platformy, ako pedagóg prednášal monumentálne disciplíny, technológiu a grafiku, zaslúžil sa o založenie sekcie reštaurátorov.

Cyril Hodža (15. septembra 1844 – 27. júna 1914); advokát, prozaik, publicista, ako advokát pôsobil v Trnave, literárne debutoval r. 1865 v študentskom časopise Vesna v Levoči, trnavský regionalista, organizátor divadelného ochotníctva v Liptovskom Mikuláši a Trnave.

František Unger (13. februára 1886 – 27. júna 1949); politik, publicista, úradník od r. 1908 tajomník Zičiho Katolíckej ľudovej strany v Ružomberku, začiatkom r. 1920 emigroval do Poľska, kde spolupracoval s F. Jehličkom, v máji 1921 vyhlásil v Poľsku Samostatnú Slovenskú republiku, od septembra 1921 udržiaval politické spojenectvo s V. Tukom, po vypovedaní z Poľska žil od r. 1929 v Budapešti, po r. 1938 ustúpil z politického života.

Júlia Vilikovská (13. decembra 1909 – 27. júna 1984); učiteľka, literárna kritička, prekladateľka, počas stredoškolského štúdia sa aktivizovala v Hodžovom samovzdelávacom krúžku, na vysokej škole v Samovzdelávacom krúžku Ľ. Štúra, literárnu činnosť začala pokusmi o subjektívnu lyrickú výpoveď vo veršoch, drobnými prekladmi a článkami z oblasti slovenskej a svetovej literatúry, autorka a spoluautorka jazykových a literárnych učebníc, spoluzostavovateľka Slovensko-anglického slovníka, prekladala z nemčiny a z maďarčiny.

Ján Izák (r. 1866 – 30. júna 1924); lekár, osvetový pracovník, syn učiteľa a osvetového pracovníka Jána Izáka (1831 -1909), lekár v Modre, Liptovskom Hrádku a v Bratislave, aktivista sokolského hnutia, starostom bratislavskej telocvičnej jednoty, predseda mestského Čs. červeného kríža, člen Hudobnej školy v Bratislave.

Adolf Peter Záturecký (25. novembra 1937 – 1. júla 1904); zberateľ prísloví a porekadiel, etnograf, od 60. rokov19.storočia sa zaoberal systematickým zbieraním ľudovej slovesnosti, vydal zbierku 600 hádaniek, najvýznamnejšou prácou je jeho zbierka Slovenská přísloví, pořekadla a úsloví z r. 1896, v ktorej zhromaždil a roztriedil viac ako 13 tisíc prísloví a ich variantov, predstavujúcu najväčšiu a odborne cennú zbierku slovenskej ľudovej frazeológie, zostavovateľ Obrázkového šlabikára a prvej čítanky pre evanjelické školy (1902).

Anton Hatiar (30. januára 1901 – 3. júla 1984); lesný inžinier, zakladateľ a organizátor hospodárskej úpravy lesov na Slovensku, mapoval lesné porasty, vypracoval spôsob použitia leteckej snímky a fotogrametrie v lesnej taxácii, autor viacerých zlepšovacích návrhov.