J a n u á r január 215. výročie narodenia Gašpara Fejérpataky-Belopotockého

Gašpar Fejérpataky-Belopotocký (1. januára 1794 – 18. mája 1874); kultúrno-osvetový pracovník, knihár, kníhkupec, vydavateľ, divadelník, župný úradník, založil prvú slovenskú ľudovú požičovňu kníh, jeden zo zakladateľov spolku Tatrín, spoluzakladateľ prvého slovenského obrodenského ochotníckeho divadla v Liptovskom Mikuláši.

Justína Uhrínová (2. októbra 1906 – 1. januára 1999); ochotnícka herečka, speváčka, rozprávačka, posledný krát si zahrala v Bobrovci vo svojom rodisku ako 89 ročná.

Ján Šípka (3. januára 1929 – 27. 8. 1999); maliar, ťažiskom jeho tvorby sa stala príroda a krajina, inšpiráciou mu boli rodný Liptov a Tatry, Orava, Turiec, východné Slovensko, neskôr i oblasti Trenčína a Považia, vo svojej tvorbe spájal figúru s krajinou, či interiérom v jednotný maliarsky celok, zaujímala ho tiež ľudská tvár, o čom svedčia realistické, detailne vypracované štúdie hláv žien a mužov rôzneho veku.

Štefan Bella (4. januára 1844 – 27. 9. 1909); kultúrno-osvetový pracovník, publicista, evanjelický kňaz, osvetovo, publicisticky a literárne činný, podpredseda Čitateľského spolku v Liptovskej Sielnici.

Martin Húska (4. januára 1849 – 15. 3. 1914); katolícky kňaz, národný buditeľ, ľudovýchovný spisovateľ, člen samovzdelávacieho krúžku banskobystrických bohoslovcov Kolo, autor populárne spracovanej sociografie slovenskej roľníckej dediny Naša dedinka.

Ján Lehotský ( 6. januára 1804 – 10. 3. 1880); evanjelický kňaz, národno-kultúrny pracovník, od roku 1829 evanjelickým kňazom v Liptovskom Trnovci, jeho dom sa stal liptovským strediskom a útočišťom štúrovcov pri výletoch na Kriváň, do Vysokých Tatier a do Korytnice.

Blahoslav Rusina (16. júla 1925 -11. januára 1999); vedec, vynálezca, konštruktér uzáverov plavebných komôr, hatí a vodných diel, najznámejšie Čierny Váh, Gabčíkovo.

Anton Šulík (27. marca 1931 – 11. januára 1999); divadelný a filmový herec, režisér, člen žilinského a martinského divadla.

Daniel Gonda (12. januára 1909 – 12. septembra 1944); dôstojník, účastník protifašistického odboja, už v apríli a máji 1944 väznený, zapojil sa do Povstania, bránil postup Nemcov od Turca na Ružomberok, in memoriam povýšený na majora

Obec: Ľubochňa
12. január

75. výročie úmrtia Jána Labaja

Ján Labaj (9. apríla 1856 – 12. januára 1934); učiteľ, fotograf, pozoruhodné sú jeho etnografické snímky Svadba v Liptovských Sliačoch, Majáles v Likavke, cyklus o práci pltníkov, ťažisko jeho práce v portrétnej činnosti

Mesto: Ružomberok
16. január

230. výročie narodenia Pavla Cancriniho

Pavel Cancrini (16. januára 1779 - 8. mája 1844); učiteľ, ľudovýchovný pracovník, náboženský spisovateľ, prekladateľ.

Ján Gašperík (21. decembra 1876 – 16, januára 1949); organizátor včelárstva, historik včelárstva, zaslúžil sa o rozvoj slovenského včelárstva, spoluzakladateľ spolkového časopisu Slovenský včelár, pričinil sa o vybudovanie včelárskeho učilišťa v Kráľovej pri Senici a založenie včelárskej výskumnej stanice v Liptovskom Hrádku.

Róbert Dúbravec (19. januára 1924 – 8. novembra 1976); maliar, grafik, monumentalista, knižný ilustrátor a výtvarný pedagóg, v  počiatkoch ovplyvnený Mudrochom, neskôr fauvizmom, ilustrátor kníh Jánošík a víly, Junácka pasovačka, Bohatierske byliny, venoval sa tiež monumentálno-dekoratívnej tvorbe, svoje predstavy a myšlienky začal vyjadrovať a konkretizovať v materiáloch, ktoré boli pre jeho neskoršiu tvorbu také typické –v skle, železe, riečnych kameňoch a keramike.

Anna Grelová (13. mája 1921 – 19. januára 2004); speváčka ľudových piesní, ochotnícka herečka, ako ochotnícku herečku ju režiséri obsadzovali do mnohých celovečerných folklórnych a dokumentárnych filmov (Varúúj!, Zem spieva), najradšej spievala uspávanky a trávnice, nahrala veľké množstvo ľudových piesní v rozhlase a televízii.

Pavol Gallo (20. januára 1884 – 13. augusta 1964); pedagóg a kultúrno-osvetový pracovník, počas pôsobenia v Liptovskom Mikuláši (r. 1906 – 1919) herec, režisér, dirigent a riaditeľ ochotníckeho spolku Tatran, podporovateľ a zakladateľ speváckych zborov, publikoval Výber slovenských národných piesní, Zbierku slovenských zborových a sólových spevov, spolu s M. Moyzesom Školský spevníček pre slovenské materské a ľudové školy.

Mesto: Liptovský Mikuláš 

23. január

100. výročie narodenia Ester Šimerovej-Martinčekovej

Ester Šimerová-Martinčeková ( 23. januára 1909 – 7. augusta 2005) všestranná maliarka, prvá dáma modernej slovenskej výtvarnej kultúry 20. storočia, vyštudovala v Paríži a tvorila pod vplyvom parížskej školy, inklinovala k lyrizovanému kubizmu, umeniu fantázie a poetizmu, od roku 1951 žila v Liptovskom Mikuláši, maľovala i porcelán, venovala sa tiež nástennej maľbe.

Baltazár Šeframka ( 6. januára1843 – 23. januára 1924); strojník, podnikateľ, majiteľ strojníckej dielne a železolejárne, vyrábal a opravoval poľnohospodárske stroje, vykonával strojárenské práce pre mlyny, tehelne, píly, vicerichtár, senátor, cirkevný presbyter, predseda Priemyselného zboru v Liptovskom Mikuláši.

Ján Lichardus (24. januára 1939 – 8. marca 2004); archeológ, väčšinu svojho plodného vedeckého života prežil v emigrácii v Nemecku (od r. 1970), ako tretí Slovák ( po P. J. Šafárikovi a J. Kollárovi ) získal hodnosť univerzitného profesora archeológie v zahraničí, úspešne zasiahol aj do riešenia zložitých problémov osídlenia Slovenska a strednej Európy v mladšej dobe kamennej, uznávaný špecialista na archeologický výskum Balkánu.

Janko Alexy (25. februára 1894 – 22. septembra 1970); maliar, spisovateľ, publicista, organizátor kultúrneho života, iniciátor založenia Múzea Janka Kráľa a Galérie P.M. Bohúňa, patril k zakladateľom moderného maliarstva, originálne chápanie výtvarnej i slovesnej ľudovej tradície uplatnil v tkaných technikách, priekopník slovenskej tapisérie, s jeho výtvarnou tvorbou úzko súvisela i jeho literárna tvorba, prozaické práce vychádzali z osobných skúseností a často mali autobiografický a memoárový ráz.

Zuzana Zemanová, rod, Alexyová ( 10.februára 1910 – 26. januára 1969); výtvarníčka, umelecká keramikárka, pôvodne klobučníčka, výrazná predstaviteľka úžitkového umenia i priemyselného výtvarníctva, začínala drobnou úžitkovou a dekoratívnou keramikou, špecializovala sa aj na bižutériu, voľné figurálne a reliéfne práce.

Jozef Sivák (14. januára 1886 – 27. januára 1959); učiteľ, publicista, autor učebníc, politik, minister školstva a osvety za Slovenského štátu, politicky angažovaný HSĽS, patril k jej umiernenému krídlu, r. 1939 vymenovaný za predsedu autonómnej vlády, r. 1947 odsúdený na 3 roky, publicisticky sa začal angažovať pred r. 1914, autor, spoluautor upravovateľ a zostavovateľ šlabikárov, čítaniek, učebníc pre ľudové školy.

Miloš Janoška (28. januára 1884 – 28. decembra 1963); učiteľ, prekladateľ, spoluautor učebníc, priekopník turistiky, bol spoluúčastníkom objavenia i výskumu jaskýň v Demänovskej doline, zaslúžil sa o značkovanie a údržbu turistických chodníkov, spoluzakladateľ a redaktor časopisu Krásy Slovenska, v rokoch 1946 -1948 predseda Okresného národného výboru v Liptovskom Mikuláši.

Miroslav Vesel (29. januára 1909 – 22. júna 1989); vojenský dôstojník, účastník protifašistického odboja, v r.1944 veliteľ povstaleckej posádky v Ružomberku, spoluorganizátor a účastník SNP, v roku 1950 prepustený z armády, pracoval ako robotník, r. 1964 rehabilitovaný, hodnosť generálmajora in memoriam mu udelili v roku 1991.

Albert Škavran (31. januára 1869 – 29. marca 1926); lekár, tolstojovec, spisovateľ, prekladateľ ruskej a francúzskej literatúry (Tolstoj, Dostojevskij, Turgenev, Čechov, Maupasant, najvýznamnejší je jeho preklad necenzurovaného románu L. N. Tolstého Vzkriesenie ako jeden z prvých na svete (1900), venoval sa aj esperantu.

Juraj Kello-Petruškin ( 1. februára 1844 – 3. január 1898); poštúrovský básnik, prekladateľ, publicista, venoval sa slovenskej národnej výchove žiakov a kultúrnej činnosti, venoval sa aj jazykovede, folkloristike, v boji proti maďarizácii a domácemu maďarónstvu aktivizoval aj slovenskú tlač v Amerike, osobitné postavenie v jeho tvorbe predstavujú cestopisné črty, v prekladateľskej práci sa orientoval na predstaviteľov poľského romantizmu.

Martin Rázus ml. (3. februára 1914 – 15. júna 1985); lekár – diabetológ, pedagóg, syn spisovateľa Marina Rázusa, popredný pracovník v odbore diabetológie a metabolizmu, pedagogicky sa realizoval nielen ako asistent Lekárskej fakulty, ale aj ako príležitostný prednášateľ Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie stredných zdravotníckych pracovníkov, autor viacerých vedeckých prednášok, štúdií a populárnovedných článkov.

Alexander Piťo (14. júna 1839 – 3. februára 1904); cigánsky hudobník, huslista, učiteľ hudby v Liptovskom Mikuláši, príležitostne hrával s kapelou brata Gustáva zaznamenal 300 piesní svojho otca Jozefa Piťu v podobe melódie s textom, z tejto rukopisnej zbierky vyšlo len 25 slovenských ľudových piesní l pod názvom Trávnice.

Július Heeger ( 11. augusta 1951 – 6. februára 1914); dopravný inžinier, inšpektor rakúskych štátnych železníc, neskôr vedúci obchodného oddelenia uhorských železníc v Szegede, vedúci výstavby, r. 1888 zaviedol signalizačné zariadenie na železničných prechodoch

Mesto: Liptovský Mikuláš
7. február

100. výročie narodenia Ľudovíta Benického

Ľudovít Benický (7. februára 1909 – 20. decembra 1976); železničný odborník oblasti železničnej služby dopravy, znalec a školiteľ dopravných a návestných predpisov i pravidiel technickej prevádzky, autor viacerých odborných príručiek pre železničiarov, najmä pre sprievodcov, Angažoval sa v oblasti telovýchovy, po 1945 spoluzakladateľ a predseda TJ Lokomotíva Košice, zaslúžil sa o vybudovanie viacerých telovýchovných zariadení na východnom Slovensku.

Andrej Sokolík (8. február 1849 – 5. november 1912); redaktor, publicista, kultúrno-osvetový pracovník, ochotnícky herec a režisér v Partizánskej Ľupči, pôsobil lovenskom spevokole v Martine (1878-1903), spoluzakladateľ a vedúci činiteľ Kníhkupecko-nakladateľského spolku (1885-1908), pričinil sa o postavenie Národného domu a prvej budovy Slovenského múzea v Martine (1908), knihovník knižnice Národného domu a Muzeálnej slovenskej spoločnosti, Literárne činný, v r. 1879-1880 s E. Timkom vydával a redigoval časopis pre školskú mládež Včelka, podľa G.A. Gräbnera preložil román D. Defoea Robinson Crusoe (1882).

Jozef Kállay (12. augusta 1881 – 10. februára 1939); právnik, verejný činiteľ, prvý župan Liptovskej župy po vzniku ČSR, v r.1922 – 1927 minister s plnou mocou pre správu Slovenska, 1927 – 1938 verejný notár v Bratislave, príslušník slovenského národného hnutia.

Jaroslav Granát (14. októbra 1931 – 10. februára 1999); poľnohospodársky inžinier, autor vedeckých prác, autor a spoluautor 236 rôznych publikácií, z toho 96 pôvodných vedeckých prác (18 v zahraničných periodikách) väčšinou z oblasti genetiky populácií, fenogenetiky a selekcie hospodárskych zvierat.

Obec: Liptovské Matiašovce
11. február

30. výročie úmrtia Milana Nikša

Milan Nikš (23. septembra 1927 – 11. februára 1979); lekár – hematológ, vysokoškolský učiteľ, vedec, zakladateľ a vedúci Ústavu klinickej patofyziológie, autor a spoluautor vyše 120 štúdií a článkov uverejnených v domácich i zahraničných odborných časopisoch.

Maximilián Jalovecký (2. októbra 1917 – 11. februára 1889); publicista, osvetový pracovník, pedagóg, cirkevný hodnostár.

Etela Bohúňová (12. február 1874 – 18. apríla 1956); národno-kultúrna a krajanská pracovníčka, v mladosti účastníčka národného a kultúrneho diania v Martine, obľúbená herečka Slovenského spevokolu, členka a podpredsedníčka združenia martinskej mládeže Club dobrej vôle, členka Živeny, r. 1903 sa s otcom vysťahovala do USA, významná krajanská pracovníčka, aktivistka krajanských spolkov, po návrate na Slovensko pracovala v Živene a ČSČK.

František Janček ( 14. februára 1864 – 16. júla 1902); sochár, rezbár, reštaurátor študoval na nižších triedach gymnázia, potom u J. Hanulu v Liptovských Sliačoch, na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, pracovník budapeštianskych dielní, potom dielní v Ružomberku, keďže odmietol pomaďarčiť sa, stratil možnosť na ďalšie vzdelanie a významnejšie objednávky, tvorbou nadväzoval na A. Belopotockého.

Mesto: Ružomberok

14. február

70. výročie úmrtia Oľgy Milcovej

Oľga Milcová /2. októbra 1853 – 14. februára 1939); kultúrna pracovníčka, angažovala sa v národnom a ženskom hnutí, propagovala ľudové umenie, r. 1887 spolu so sestrou Ľudmilou prispela kolekciou výšiviek, pochádzajúcich zväčša z Čičmian, na Výstavu slov. výšiviek v Martine, zakladajúca členka a od r. 1873 i členka spolkového výboru Živeny.

Mesto: Ružomberok
15. február

65. výročie úmrtia Vladimíra Makovického

Vladimír Makovický (26.apríl 1862 – 15. február 1944); podnikateľ, priekopník slovenského peňažníctva, r. 1903-1904 správca Ružomberského účastinného úverového spolku, 1904-1910 riaditeľ Úvernej banky, 1911-1944 predseda Slov. banky v Ružomberku, 1919-1920 poradca ministra s plnou mocou pre správu Slovenska v Žiline, vedúci predstaviteľ slovenského hospodárstva a finančníctva, signatár martinskej Deklarácie slovenského národa, člen SNR a jej užšieho vedenia v Martine.

Ján Klimo (16. februára 1819 – 14. septembra 1889); učiteľ, od roku 1851 pôsobil v Liptovskom Jáne, kde žiakov priúčal najmä hospodárstvu a záhradníctvu, zrejme prvý, so svojimi kamarátmi, preskúmal "divnú jeskiňu Stanišovskú" v "čiernych horách Svätojánskych", opísal ju v stati Jeskiňa Stanišovská, uverejnenej v levočskom rukopisnom časopise Živuot r. 1846.

Obec: Liptovský Ján

20. február

105. výročie narodenia Alexandra Kautnika

Alexander Kautnik (20. februára 1904 – 1. februára 1988; herec, režisér, pôvodne sudca, od r. 1956 -59 režisér štúdia Čs. rozhlasu v Košiciach, 1959-60 člen KD v Spišskej Novej Vsi, 1960-65 činohry ŠD v Košiciach, vytvoril 32 charakterovo výrazných, prevažne epizódnych postáv: Notár (Stará história, 1959), Adam (A bolo svetlo, 1961), Barón Krüg (Biela nemoc, 1961), Horár (Motýle, 1962), Koby (Návšteva starej dámy, 1965) a i.

Eustach Klimo (12. októbra 1777 – 21. februára 1849); maliar, autor portrétista - miniaturista, od roku 1805 žil v Prahe, predstaviteľ neskoroempírovej miniatúrnej maľby vyznačujúcej sa osobitým charakterizačným úsilím a čiarkovaným resp. bodkovaným rukopisom. Jeho jemné, akvarelom a gvašom na slonovine maľované miniatúrne portréty sú zastúpené v zbierkach galérií a múzeí v Bratislave, Prahe, Opave a v Plzni.

Mesto: Liptovský Mikuláš
21. február

85. výročie narodenia Mariána Ivankoviča

Marián Ivankovič (21. februára 1924 – 28. septembra 1974); hudobný skladateľ, organista, učiteľ.

Štefan Šovánka (16. decembra 1958 – 23. februára 1944); sklár, rezbár, sochár, technický úradník, návrhár, modelár, kreslič a rezbár v paličkárni A. Zaia v Uhrovci, neskôr sklár a vedúci oddelenia na leptanie skla v schreiberovskej sklárni M. Göpferta v Uhrovci, tri roky pôsobil v sklárni v Utekáči, počas pobytu v Uhrovci tiež modeloval, kreslil podobizne maľoval olejomaľby do kostolov, vyrezával rámy, známe sú najmä jeho secesne spracované prírodné motívy, leptané na sklené artefakty.

Ivan Rajniak (10. júla 1931 – 23. februára 1999);filmový, divadelný, televízny a rozhlasový herec, v r. 1957–1966 člen činohry ŠD v Košiciach, od r.1966 člen činohry SND v Bratislave.

Ján Drahotín Makovický, pseudonym Drahotín /2. decembra 1818 – 24. februára 1884); učiteľ, kňaz, národný buditeľ, aktívny činiteľ slovenského národného hnutia, v revolúcii 1848/49 bojoval v slovenských dobrovoľníckych oddieloch, blízky spolupracovník M.M. Hodžu, G. Fejérpataky-Belopotockého, A. Radlinského, Ľ. Orfanidesa, organizátor liptovsko-mikulášskeho ochotníckeho divadla, spoluzakladateľ a podporovateľ MS a gymnázií v Revúcej, Martine, Kláštore pod Znievom, spoluzakladateľ peňažného ústavu a priemyselného podniku v Ružomberku, propagoval modernizáciu slovenského školstva, vystupoval proti násilnému pomaďarčovaniu ľudových škôl.

Ondrej Uličný (12. decembra 1824 – 24. februára 1914); slovenský zlatník, účastník národného hnutia, najznámejší zlatník matičného obdobia, autor zdobených prsteňov a náramkov k 1. výročiu memorandového zhromaždenia.

Mesto: Liptovský Mikuláš – Vrbica
25. február

130. výročie narodenia Júliusa Ballu

Július Ballo (25. februára 1879 – 6. júla 1947); učiteľ, osvetový pracovník, publicista, organizátor slovenského školstva po roku 1918, autor základných smerníc pre ľudové a meštianske školy, autor, spoluautor a zostavovateľ 17 učebníc.

Jozef Lichardus (25. februára 1899 – 8. februára1969); kovotepec, majster umeleckého remesla, vedúci a spolumajiteľ rodinnej dielne na spracovanie kovov v Ružomberku - Bielom Potoku, autor umelecko-zámočníckych prác po celej Československej republike.

Viktor Kráľ (25. februára 1924 – 30. mája 1964); lesný inžinier odborník na lesné semenárstvo, v Liptovskom Hrádku sa zaslúžil o obnovenie špecializovanej výskumnej stanice a zároveň bol aj externým učiteľom na lesníckej technickej škole, svoju činnosť zameral na lesné semenárstvo, z tohto odboru napísal niekoľko článkov a štúdií o fytopatologickej kontrole v lesnom hospodárstve, o uskladnení moreného semena borovice sosny, o predsiatbovom morení agronalom, o poškodení úrody semena smreka húsenicami motýľmi, jeho hlavnou publikáciou je Dezinfekcia lesných semien morením (1962).

Vladimír Petrík (1. marca 1929 ); literárny vedec, literárny historik, literárny kritik, (Človek v Jégého diele, Proces a tvorba, Hodnoty a podnety), spoluautor Dejín slovenskej literatúry, editor diela J. Smreka (Proti noci) a Andreja Plávku,  spolu s Jánom Števčekom pripravil na vydanie dvojzväzkovej modernej slovenskej novelistiky Čas medených tvárí (1993).

Ladislav Hanus (26. februára 1907 - 7. marca 1994); katolícky kňaz, spisovateľ, kulturológ, filológ, esejista, prekladateľ, pedagóg a publicista, v roku 1952 zatknutý a odsúdený na 15 rokov, r.1965 prepustený, od roku 1968 opäť v pastorácii, novátorsky, európsky a kresťansky orientovaný filozof, humanista, zakladateľ kulturológie na Slovensku, redaktor a spoluzakladateľ časopisov Kultúra (1941-1943), Obroda (1943-1944)a Verbum (1946-1948), prekladal z nemčiny (P. Lippert, R.M.Rilke).

Ján Lichardus (24. januára 1939 – 8. marca 2004); archeológ, väčšinu svojho plodného vedeckého života prežil v emigrácii v Nemecku (od r. 1970), ako tretí Slovák ( po P. J. Šafárikovi a J. Kollárovi ) získal hodnosť univerzitného profesora archeológie v zahraničí, úspešne zasiahol aj do riešenia zložitých problémov osídlenia Slovenska a strednej Európy v mladšej dobe kamennej, uznávaný špecialista na archeologický výskum Balkánu.

Ján Fellegi (9. marca 1929 ); chemik, autor patentovaných vynálezov, zameriaval sa na oblasť základného i aplikovaného výskumu technológie celulózy a papiera, spoluautor knižnej publikácie Dreviny a polobuničiny (1964), uverejnil vyše 50 odborných článkov v domácich i zahraničných časopisoch, autor 5 československých a 2 zahraničných patentovaných vynálezov.