J a n u á r január 215. výročie narodenia Gašpara Fejérpataky-Belopotockého

Juraj Bulla (3. novembra 1879 – 4. apríla 1955); právnik, národohospodár, generálny riaditeľ poisťovne Domov a Slovakia v Bratislave, spoluorganizátor Dunajských veľtrhov, venoval sa národohospodárskym otázkam, funkcionár Slovenskej ligy a Umeleckej besedy slovenskej.

Martin Jančuška (6. augusta 1912 – 4. novembra 1979); redaktor, prekladateľ, dramatik, osvetový pracovník, organizátor a tvorca ľudovej umeleckej tvorivosti, , po oslobodení organizátor divadelných ochotníckych prehliadok a festivalov, autor bábkovej hry, zostavovateľ repertoárových zborníkov, preložil okolo 16 bábkových hier z češtiny.

Emil Stankoviansky (5. novembra 1884 – 3. septembra 1969); kníhtlačiar, krajinský novinár vydavateľ v USA, vyučil sa za typografa v Budapešti, kde pracoval vo vládnej tlačiarni, r. 1904 sa vysťahoval do USA, v r. 1912 – 1943 tu vydával noviny v 6 jazykoch európskych národnostných menšín, patril k významným postavám slovenského novinárstva v USA.

Ján Žuffa (12. apríla 1909 – 5. novembra 1944); učiteľ, odborník v metodike vyučovania kreslenia a písania, autor príručiek na písanie správnych tvarov paličkového, plošného a stužkového písma, predstaviteľ protifašistického odboja v Liptove, spolupracoval pri vydávaní ilegálnej tlače, počas SNP organizátor a veliteľ partizánskej jednotky zostavenej z vojakov mikulášskej posádky v Nízkych Tatrách, ktorá vykonávala strážnu a spravodajskú službu v ich západnej časti na liptovskej strane, po ústupe SNP do hôr sa zdržiaval v Demänovskej doline, kde ho na základe udania nemeckí fašisti zastrelili.

Mesto: Liptovský Mikuláš – Ploštín
5. novenber

15. výročie úmrtia Ľudmily Gaškovej

Ľudmila Gašková (2. októbra 1910- 5. novembra 1944); sestra slovenskej evanjelickej diakonie, vyrastala v evanjelickom sirotinci v Liptovskom Mikuláši, táto skúsenosť ju priviedla do centra slovenskej ev. diakonie v Liptovskom Mikuláši, kde pracovala až do jej násilnej likvidácie, ani potom sa neprestala venovať ľuďom odkázaným na pomoc iným, pracovala v opatrovni v Štrbe, v Materskom domove v Liptovskom Mikuláši ako správkyňa kuchyne a gazdiná, v ústave v Smrečanoch.

Ján Kresák ( 6. novembra 1924 – 10. októbra 2000); zakladateľ a náčelník Horskej služby Nízke Tatry – sever.

Marin Kabzan (7. novembra 1889 – 29. januára 1985); lesník, včelár, vyučený mäsiar, neskôr horár v Malužinej, zakladajúci člen a tajomník miestneho včelárskeho spolku v Kráľovej Lehote, skonštruoval kovový lis na medzistienky a paralelnoradiálny medomet, ktorý prihlásil na patentovanie.

Ľudmila Kuzmányová (8. novembra 1844 – 14. júna 1875); kultúrna pracovníčka, jedna z najbližších spolupracovníčok Maríny Hodžovej, spoluorganizátorka dievčenského vzdelávacieho spolku v Liptovskom Mikuláši, začiatkom 60. rokov 19. storočia patrila k najvýznamnejších herečkám slovenského ochotníckeho divadla v Liptovskom Mikuláši.

Jana Krivošová (9. novembra 1939); architektka, kostýmová výtvarníčka, zaoberá sa najmä architektonickým výskumom technických pamiatok ľudovej architektúry, počas pôsobenia v Československej televízii navrhla kostýmy pre celý rad televíznych inscenácií a pre televízny film Sám vojak v poli (1964), podieľala sa aj na kostýmovom vybavení viacerých televíznych rozprávok, charakteristickou črtou jej práce bola bohatá invencia a cit pre materiály a farebnosť.

Ján Šverma (23. marca190l – 10. novembra 1944); československý komunistický politik, šéfredaktor Rudého práva (1936 -1938), koncom septembra vyslaný na povstalecké územie, pri ústupe do hôr na Donovaloch zahynul.

Jozef Jaroslav Bodický (19. marca 1841 – 12. novembra 1894); učiteľ, publicista, osvetový pracovník, pôsobil ako učiteľ a cirkevný notár v Partizánskej Ľupči, organizoval zbierky na budovu Matice, Štúrov pomník, nacvičoval divadlo, ako publicista pôsobil pri upevňovaní národného povedomia.

Eva Ricottiová – Palugyaová (13. novembra 1929); akademická maliarka, reštaurátorka, pracovala ako reštaurátorka v Slovenskej národnej galérii, v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti a v Umeleckých remeslách v Bratislave, jej reštaurátorská činnosť je univerzálna – zhŕňa tabuľové obrazy, závesné obrazy, nástenné maľby i polychrómované sochy.

Juraj Matúška (14. november 1809 – 24. februára 1898); sudca, národno-kultúrny dejateľ, spoluzakladateľ a prvý predseda Spoločnosti vychovávateľskej oravského bratstva (1837), zakladajúci člen Tatrína, účastník martinského memorandového zhromaždenia (1861), člen Matice slovenskej, prívrženec Novej školy slovenskej, skladateľ duchovných piesní, 18 z nich vyšlo v Zpěvníku (1842).

Jozef Uram (30. decembra 1885 – 15. novembra 1944); lekár, publicista, od študentských rokov pracoval v spolkoch a prejavoval sklony k literárnej tvorbe, publicista, autor populárno vedeckých príspevkov, zástupca slovenských novinárov na X. zjazde slovanských novinárov v Belehrade, signatár martinskej deklarácie, po r. 1918 organizátor slovenského zdravotníctva najmä na východnom Slovensku.

Fedor Kállay (15. novembra 1884 – r. 1918); kníhtlačiar, správca Budapeštianskeho nakladateľského spolku, funkcionár Slovenského spolku v Budapešti.

Leopold Urban (17. novembra 1909 – 16. augusta 1995); stredoškolský profesor, prekladateľ, vyštudoval klasické jazyky latinčinu a gréčtinu, v r. 1938 šiel do Talianska študovať teológiu, r.1942 sa stal profesorom latinčiny a gréčtiny na biskupskom gymnáziu v Levoči odkiaľ musel odísť po jeho poštátnení r. 1945, v r. 1950 počas „barbarskej noci“ ho odvliekli do zberného tábora v Jasove, odtiaľ sa dostal do Čiech, na Slovensko sa vrátil r. 1994 a bol zaradený do jezuitskej komunity v Košiciach.

Oldrich Benda (18. novembra 1924 – 11. júla 1999); technik, profesor SVŠT do r. 1999, akademik, zameraný na diaľkové merania a fyziku feromagnetík, autor štúdií, 2 patentov, 7 vysokoškolských učebníc.

Andrej Pavol Slabey (18. novembra 1899 – 28. marca 1983); kňaz, krajanský spisovateľ, slovakista, publicista, r. 1900 sa s rodičmi vyťahoval do USA, študoval na nem. baptistickej akadémii v Rochestri, od r. 1914 pôsobil ako baptistický kazateľ, v období 1. svetovej vojny podporovateľ úsilia slovenskej emigrácie o čs. samostatnosť, po vzniku prvej ČSR prívrženec čechoslovakizmu, organizátor vysokoškolskej výučby slovenského jazyka v USA.

Oldrich Benda (18. novembra 1924 – 23. augusta 1959); brat spisovateľky Kristy Bendovej, akademik, elektrotechnik, prvý profesor Elektrotechnickej fakulty, ktorý vzišiel z vlastných radov, medzinárodne uznávaný v prínose modelovania magnetizačných procesov, vyriešil Balistický wattsekundometer na priame meranie energie dodanej so zvaru a obrovských zváracích lisov v impulznom režime, publikoval vyše 220 prác, z toho 100 vedeckých.

Obec: Kráľova Lehota
19. november

100. výročie narodenia Marina Brezinu

Marin Brezina (19. novembra 1909 – 29. mája 1997); scénograf, architekt, pedagóg, od začiatku scénografickej práce v prešovskom divadle sa opieral o architektonické ponímanie javiskového priestoru, jeho sklon k priestorovému členeniu javiska prostredníctvom trojrozmerných konštrukcií, praktikáblov, pódií, šikmín a schodísk sa uplatnil najmä v opere a klasickej dráme, k najvýraznejším jeho prácam patria scény k Faustovi a Margaréte, k Hamletovi, ku Kráľovi Jánovi a i., okrem materskej scény spolupracoval so SND a NS v Bratislave, s divadlami v Košiciach, Banskej Bystrici, Ostrave, Kladne a i., tvoril i v oblasti úžitkového umenia, propagačnej grafiky a monumentálno-dekoratívnej maľby.

Bohdana Klemensová (20. novembra 1849 – 20. novembra 1922); výtvarníčka, učiteľka, autorka cestopisných reportáží zo Slovenska, Čiech a Ruska, v ktorých sa zamerala najmä na opis prírody, venovala sa aj ženskej problematike, príspevky uverejňovala v Národných novinách, Ženských listoch a i., po otcovi zdedila maliarske nadanie, prezentovala sa najmä ako maliarka prírodných a mytologických motívov, pozoruhodná bola najmä jej litografia.

Mesto: Liptovský Mikuláš
21. november

35. výročie úmrtia Rudolfa Bachleta

Rudolf Bachlet (8. decembra 1895 – 21. november 1974); herec, spevák, venoval sa ochotníckej činnosti, hrával a organizoval predstavenia s ružomberskými ochotníkmi, r. 1921 ho na základe konkurzu angažovali do SND, patril medzi prvých slovenských profesionálnych hercov, spočiatku vytváral prevažne epizódne úlohy, možnosť prejaviť svoj talent mu poskytli úlohy Bassania (Kupec benátsky ), Ďura (záveje), Rajnohu (Kocúrkovo), okrem činohry účinkoval aj v operných a operetných inscenáciách (Predaná neveste, Hubičke, Rigolettovi, Hoffmanových rozprávkach, Rose Mary).

Elena Trylčová (10. februára 1922 – 21. novembra 1989); kultúrna pracovníčka, publicistka, popularizátorka slovenskej literatúry a kultúrnej histórie, autorka a spoluautorka biografických materiálov slovenských spisovateľov a dejateľov (A. Bernolák, J. Čajak, J. Fándly, F. Kráľ, L. Nadáši-Jége) a dejín národných spolkov Tatrín, Lipa, Sokol.

Yvette Jánošková (23. novembra 1919 – 9. decembra 1983); učiteľka, spisovateľka, prekladateľka, žila v Liptovskom Hrádku odr.1948, zaujímala sa o francúzsku literatúru a venovala sa i prekladateľskej činnosti, spočiatku prekladala rozprávky najmä J. de La Fontaine, ktoré uverejňovala v časopisoch Slniečko, Prameň, knižne vydala Francúzske rozprávky, v časopisoch publikovala aj vlastnú tvorbu, najmä rozprávky a poviedky pre deti., od r. 1948 žila v Liptovskom Hrádku.

Peter Baran (24. novembra 1874 – 15.mája 1936); garbiar, podnikateľ, vyučil sa za garbiara, ako tovariš vandroval po Rakúsku, Nemecku, Poľsku, r. 1898 sa vysťahoval do USA. Patril k nepočetnej vrstve slovenských vysťahovalcov, ktorá dosiahla úspech v kapitalistickom podnikaní, založil kožiarsku firmu, koža značky Baran Aligathors patrila medzi najlepšie značky v USA, zúčastňoval sa aj na práci v krajanskom hnutí, podporoval krajanské spolky, školy a tlač, aktivizoval sa v Slovenskej lige a Slovenskom katolíckom Sokole.

Janko Silan (24. novembra 1914 – 16. mája 1984); básnik katolíckej moderny, katolícky kňaz, prekladateľ, zakladateľ vydavateľstva a časopisu Verbum, redigoval edíciu „Lux“, autor básnických zbierok (Rebrík do neba, Kuvici, Kým nebudeme doma, Triptych, Tri balady), prekladateľ (Rilke), redaktor a vydavateľ knihy Rekviem za A. Hlinku.

Dušan Galis (24. novembra 1949); futbalista, futbalový tréner, bývalý futbalista a tréner slovenskej futbalovej reprezentácie, ako hráč pôsobil v Dolnom Kubíne, Martine VSS Košice, Slovan Bratislava v Španielsku a Belgicku, v I. lige zohral 226 zápasov a dal 80gólov, v reprezentácii 8 zápasov, 1 gól, majster Európy (1976), ako tréner pôsobil v Slovane, Trnave, Nikózii, v Artmédii Petržalka a v r. 2004 – 2006 slovenský reprezentačný tréner, ako tréner získal so Slovan titul majstra Československa (1991 – 1992) a 3x titul majstra Slovenska.

Kornel Prúni (4. septembra 1892 – 24. novembra 1959);, učiteľ, publicista, amatérsky výtvarník, ako učiteľ pôsobil vo Vavrišove, Pribyline i v Liptovskom Mikuláši, priatelil sa s M. Rázusom a výtvarníkmi J. Alexym, M. Bazovským, P. J. Kernom, F. Klimáčkom, kreslil a maľoval olejom, menej temperou a akvarelom a to náboženské námety, krajinky, prírodné motívy a zvieracie scény, často maľoval podľa Hálu a Šovanku, písal humorné novely z ľudového prostredia v miestnom dialekte a spracúval zážitky, ktoré si sám ilustroval a uverejňoval ich v časopisoch, bol osvetovo činný, hral na klavíri, husliach i na organe.

Ján Sladký ( 25. novembra 1889 -9. marca 1966); profesor, geológ, muzeológ, organizátor telovýchovnej a umeleckej činnosti, zaoberal sa tiež botanikou, geológiou, ochranárstvom prírody a múzejníctvom, organizoval záujmové krúžky študentov v rozličných oblastiach prírodných vied, zameraných hlavne na zberateľskú činnosť, vykonal geologický prieskum Liptova, pričom ho zaujali najmä krasové útvary, geologická stavba a baníctvo regiónu, venoval sa aj ochrane prírody, zaslúžil sa o vybudovanie siete chránených území, zúčastnil sa na budovaní prírodopisných zbierok Liptovského múzea, vynikal ako preparátor rastlín a tvorca herbárov.

Jozef Mareták (3. októbra 1907 – 25. novembra 1969); vynálezca, konštruktér, zaoberal sa možnosťami zlepšenia konštrukcie leteckých motorov a znižovania spotreby pohonných látok na jednotku výkonu, vynálezca nového spôsobu prípravy spaľovacej zmesi a jej zužitkovanie po explóznej reakcii, protiplynovej masky a zariadenia na narkózu.

Arpád Gálocsy (15. mája 1864 – 26. novembra 1934); hutník, vynálezca, zaoberal sa teóriou valcovania a plynárenskými zariadeniami, ako prvý zostrojil a použil valcovací formovací stroj, od r. 1921 vedúci činiteľ Združenia baní a hút.

Pavol Michalides (5. mája 1922 – 26. novembra 1999); výtvarný pedagóg a teoretik, výtvarník, ilustrátor, autor literárnych diel, publicista, pôvodne sa zaoberal štúdiom vývoja slovenského ľudového hrnčiarstva, neskôr aj o iné oblasti ľudového výtvarného a úžitkového umenia, pričom sa zameriaval na otázky výtvarnej výroby, technológie a dekoratívnej kompozície, autor monografií Elena Holéczyová, Ferdiš Kostka a prác Úžitkové umenie a priemyselné výtvarníctvo, Ľudové hračky na Slovensku, Základy výtvarnej výroby a .

Ivan Bohuš (27. novembra 1924); historik, bibliograf, historiograf, prozaik, bol tiež aktívnym horolezcom, iniciátorom vytvorenia profesionálnej Tatranskej záchrannej služby, vedeckým pracovníkom – historikom Výskumného ústavu TANAPu v Tatranskej Lomnici.

Ján Líška (4. júna 1895 – 28. novembra 1959); ekonóm, verejný činiteľ, od r. 1918 pracovník Obchodnej a priemyselnej komory, jej generálny riaditeľ, veľkostatkár v Pate, generálny riaditeľ cukrovaru v Nitre, predseda zväzu živnostenských a občianskych úverových ústavov a družstiev na Slovensku, od r. 1939 redaktor Hospodárskych rozhľadov, v r. 1929 – 1939 poslanec NZ, r. 1939 – 1945 poslanec slovenského snemu.

Karol Krčméry (29. novembra 1859 – 2. februára 1949); učiteľ, jazykovedec, politik, venoval sa jazykovednému výskumu, aktivizoval sa v oblasti reformy slovenského pravopisu, zástanca štúrovského pravopisu, r.1925 -1939 senátor za HSĽS, r.1926 -1929 podpredseda senátu NZ.

Ján Ružiak (29. novembra 1849 – 28. decembra 1921); právnik, verejný činiteľ, od r. 1875 advokát v Liptovskom Mikuláši, mecén národno-kultúrnych podujatí, poslanec za SNS v Uhorskom sneme.

Obec: Hybe
30. november

185. výročie narodenia Andreja Rojka

Andrej Rojko (30. novembra 1824 – 10. decembra 1907); kňaz, publicista, osvetový pracovník, vynikal v znalosti jazykov okrem klasických si osvojil ďalších 7 najmä slovanských, ako kňaz zakladal zakladal spolky striezlivosti, nedeľné školy a náboženské družiny, patril k mecénom národných podujatí, podporil slovenské divadlo v Liptovskom Mikuláši, spoluzakladateľ prvého slovenského katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom, angažoval sa v Spolku sv. Vojtecha, vo svojich článkoch, ktoré uverejňoval v Národných novinách, Katolíckych novinách a v Slovenskom týždenníku, poukazoval na pomýlenosť politiky maďarizácie, na zlé sociálne a mravné pomery slovenského vidieka, písal o zneužívaní náboženského cítenia ľudu, o alkoholizme, nevzdelanosti a spôsoboch boja proti nim, propagoval myšlienku aktívnej spolupráce slovanských národov.

Ján Šimkovic ( 30. novembra 1854 – 10. októbra 1931); paleontológ, národný buditeľ, prekladateľ, ako kňaz pôsobil v rodnom Trnovci (1880 -1888), potom v Hybiach (1888 -1923) ako kňaz a od r. 1899 ako liptovský senior, ako farár postavil v Hybiach novú faru a cirkevnú školu, v tom čase najmodernejšiu v hornom Uhorsku ako publicista písal o všeobecnej náboženskej slobode, o civilnom náboženstve, delení dištriktov, štáte a konfesionálnych školách, vydal i svoj preklad z diela Selmy Lagerlofovej Legendy o Kristu(1929).

Vladimír Ján Žuffa (1. júna 1893 – 1. decembra 1974); doktor farmácie, organizátor slovenského lekárnictva i lekárnického vzdelávania, od r. 1922 zakladateľ a predseda Kuratória pre vydržiavanie slovenskej praktikantskej školy lekárnickej, r. 1927 zakladateľ Zväzu lekárnikov Slovenska, povojnovej lekárenskej služby na Slovensku.

Jozef Dutka (učiteľ, hudobník); spolutvorca prvých učebných osnov pre slovenské školy, predseda a dirigent Speváckeho zboru slovenských učiteľov, popredný pracovník mnohých kultúrnych a humanitných inštitúcií.

Jozef Bohúň (9. marca 1847 – 4. decembra 1924); včelár, konštruktér úľov, autor publikácie Liptovské remeslá ľudové, podporovateľ slovenskej tlače, vyznamenaný medailou za vlastnú konštrukciu úľov v r.1896 na milenárnej výstave v Budapešti.

Eduard Bertan (27.mája 1882 – 6. decembra 1939); spisovateľ, typograf, korektor Cirkevných listov, pracovník kníhtlačiarne Bratia Rázusovci, autor veršov a poviedok

Mesto: Liptovský Mikuláš
6. december

70. výročie narodenia Štefana Šlachtu

Štefan Šlachta (6. decembra 1939); architekt, vysokoškolský pedagóg, v r. 1990 prvý predseda obnoveného Spolku architektov Slovenska, v r. 1994 – 2002 rektor Vysokej školy výtvarných umení, od r. 2006 zastáva funkciu hlavného architekta Bratislavy, spoluautor Mostu Lafranconi v Bratislave, autor výstav a katalógov Moderná architektúra na Slovensku, Drevené kostolíky, napísal Chronológiu slovenskej architektúry (1975), Sprievodcu po slovenskej architektúre 1918 – 1975, monografické štúdie V. Karfík, J. Lacko, E. Weinwurm.

Vladimír Matula (13. novembra 1920 – 7. decembra 1944); kovorobotník v rybárpoľskej textilne, aktívny účastník vzbury v Hrabove, pravdepodobne ilegálny pracovník s prepojením na čs. odboj v Poľsku, príslušník čs. vojska vo Francúzku, po porážke Francúzska internovaný v Nemecku, na Slovensko sa vrátil v r. 1944, účastník SNP, plnil predovšetkým spravodajské a bezpečnostné úlohy, počas prieskumnej akcie padol do zajatia, bol väznený a vypočúvaný príslušníkmi SS v Ružomberku a beštiálne umučený v Hrboltovej.

Ondrej Devečka (8. decembra 1884 – 18. marca 1967); evanjelický kňaz, stredoškolský učiteľ, publicista, politik, funkcionár agrárnej strany, člen jej celoštátneho i slovenského vedenia, zástupca agrárnikov v parlamente, venoval sa ľudovýchove a propagácii družstevníctva, účastník protifašistického odboja, po r. 1945 sa zapojil do činnosti DS.

Anna Hulejová, rodená Littvová ( 8. decembra 1939); speváčka ľudových piesní, absolvovala množstvo koncertov doma i v zahraničí - po celej Európe, v Alžírsku, Mexiku, spolupracovala s rozhlasom v B. Bystrici, v Brne, s televíziou a filmom, vydala celý rad svojich piesní.

Štefan Árvay (11. novembra 1930 – 8. decembra 1989); lekár – veterinár, jeden z prvých študentov Vysokej školy veterinárskej v Košiciach, zaoberal sa problematikou ozdravovania hovädzieho dobytka na Slovensku, najmä elimináciou bovinnej tuberkolózy, neskôr sa zameral na výskyt infekčných a parazitárnych ochorení oviec a na postmortálnu diagnostiku sarkocystózy jatočných oviec.

Kliment Ondrejka (9. decembra 1929); folklorista, etno-choreograf, spisovateľ, od študentských rokov inklinoval k tancu, najprv bol tanečníkom folklórnej skupiny v Liptovských Sliačoch, neskôr tanečníkom v súbore Lúčnica, skúmal tradičnú pohybovú kultúru, detské hry, zvykoslovné prejavy nielen na Liptove ale aj na celom Slovensku, podieľal sa na programoch folklórneho festivalu vo Východnej, autor publikácií (Horehronie, Tradičné hry detí a mládeže na Slovensku, Názvoslovie slovenských ľudových tancov, Slovník stredoslovenského nárečia z Liptovských Sliačov, zostavovateľ tanečných bibliografií.