J a n u á r január 215. výročie narodenia Gašpara Fejérpataky-Belopotockého

Ivan Laučík (4. júla 1944 – 12. mája 2004); básnik, stredoškolský učiteľ, prekladateľ, pedagóg, esejista, príslušník básnickej skupiny Osamelí bežci (Štrpka – Repka – Laučík), jeho prvé zbierky Pohyblivý v pohyblivom (1968) a Sme príbuzní na začiatku (1970), v období normalizácie mal zákaz publikovania, po takmer dvadsaťročnej odmlke vydal básnické zbierky Na prahu počuteľnosti (1991) a Havránok (1998), autor esejí Liptovský Mikuláš – príbeh mesta (2000).

Alojz Grynacus (3. júl 1804 – 16. februára 1860); rímsko-katolícky kňaz, cirkevný hodnostár, náboženský spisovateľ, venoval sa cirkevnej príležitostnej, historickej a popularizačnej literatúre, autor kázní a teologických spisov v latinčine a maďarčine.

Ivan Bodický (24. marca 1907 – 4. júla 1994); lekár, účastník SNP, prvý veliteľ Horskej služby Nízke Tatry.

Ivan Marušiak (10. júla 1929); geofyzik, vo vedeckovýskumnej práci sa zameral na karotážne geofyzikálne merania, autor viac ako 45 prác z oblasti kolektorských vlastností, sedimentárnych hornín, autor série článkov o tzv. kontrolovanej regulácii mnohoelektródových karotážnych sond, spoluautor 3 čs. patentovaných vynálezov.

Marián Blaha (11. júla 1869 – 21. augusta 1943); rímsko-katolícky kňaz, biskup, verejný činiteľ, ako vychovávateľ u Zamojských precestoval mnohé štáty Európy, osvojil si viacero jazykov, nadobudol široký rozhľad v medzinárodných otázkach, r. 1918 stúpenec čs. štátnosti, člen čs. delegácie na mierovej konferencii v Paríži, spoluzakladateľ HSĽS, podporovateľ jej ideológie a politiky, pôsobil viac v kultúrno-umeleckej oblasti, ktorú ovplyvňoval v klerikálnom duchu.

Oldrich Benda (18. novembra 1924 – 23. augusta 1959); brat spisovateľky Kristy Bendovej, akademik, elektrotechnik, prvý profesor Elektrotechnickej fakulty, ktorý vzišiel z vlastných radov, medzinárodne uznávaný v prínose modelovania magnetizačných procesov, vyriešil Balistický wattsekundometer na priame meranie energie dodanej so zvaru a obrovských zváracích lisov v impulznom režime, publikoval vyše 220 prác, z toho 100 vedeckých.

Obec: Kráľova Lehota
12. júl

110. výročie úmrtia Jána Nemessányiho

Ján Nemessányi (6. januára 1832 – 12. júla 1899); pedagóg, publicista, vzdelaný a priebojný liberál, presadzujúci pokrokové metódy školstva, bojoval za oslobodenie učiteľa a školy z moci farárov, za inštitúciu odborných školských inšpektorov a za nedeľné školy, bol nápomocný pri zakladaní 9 stálych a 14 letných útulkov pre deti ako aj 17 materských škôl, v memorandovom duchu žiadal povýšiť slovenčinu na rokovaciu reč stoličných zhromaždení, na gymnáziách.

Mesto: Liptovský Mikuláš
12. júl

90.výročie narodenia Martina Dzúra

Martin Dzúr (12. júla 1919 - 15. januára 1985); politik, generál, absolvent Vojenskej akadémie tyla a zásobovania v ZSSR, Vojenskej akadémie generálneho štábu ozbrojených síl Sovietskeho zväzu, od r. 1941 vojak slovenskej armády, bojoval na východnom fronte, r. 1943 prebehol na sovietsku stranu, ako dôstojník 1. čs. samostatnej brigády bojoval pri Kyjeve , zúčastnil sa bojov aj o Liptovský Mikuláš, od r. 1946 dôstojník z povolania, od r. 1968 minister národnej obrany ČSSR.

Ferdinand Gabaj (17. decembra 1908 – 12. júla 1974); spisovateľ, prekladateľ , ako učiteľ pôsobil v Smrečanoch, prvé básne a drobné prózy publikoval od r. 1926 v časopisoch , v knižnom debute Katka a Kata podal v 20 poviedkach mozaiku príbehov z dedinského prostredia, jeho tvorba pre deti a mládež bola tematicky pestrejšia a výrazovo realistickejšia, známe sa stali knihy Guľka a Jamka, Kolobežka, Cirkus Hopsasa a i., po oslobodení rozvíjal najmä tvorbu pre dospievajúcu mládež, z tohto obdobia je čitateľský najúspešnejší dievčenský román Maturantka Eva, kde spracoval príbeh študentky zdravotníckej školy, podobný námet s citovými problémami dospievajúceho chlapca stvárnil v poslednom románe Deviatak Dušan, známy tiež ako prekladateľ kníh pre mládež z poľskej, maďarskej a českej literatúry.

Obec Liptovská Porúbka
13. júl

60. výročie úmrtia Igora Makovického

Igor Makovický (30. septembra 1892 – 13. júla 1949); právnik, finančník, r 1919 úradník. Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska, funkcionár Republikánskej strany poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu, účastník protifašistického odboja.

Jozef Koreň (7. decembra 1887 – 15. júla 1969); filológ, pedagóg, prekladateľ, v odborných prácach sa zaoberal literárnou históriou, filozofiou a jazykovedou, redaktor Učiteľského pedagogického časopisu, spoluorganizátor kultúrneho života v Prešove.

Vladimír Balco (16. júla 1949); filmový režisér, už počas štúdia zaujal dokumentárnym filmom podľa vlastného námetu a scenára Tri tony šťastia (1979) , v ktorom úspornými výrazovými prostriedkami vyjadril silu a ľudskú hodnotu človeka, film bol ocenený na medzinárodnej súťaži, zaujal tiež krátkymi hranými filmami Quo vadis a Homo imunis, ktorými varoval pred dôsledkami ekologickej katastrofy, r. 1984 debutoval dlhometrážnym hraným filmom Uhol pohľadu, v ktorom riešil morálne a generačné problémy súčasného umelca a jeho vzťahu ku spoločnosti.

Emo Bohúň (13. apríla 1899 – 16. júla 1959); spisovateľ, novinár, prekladateľ, redigoval viaceré noviny a založil niekoľko humoristických časopisov, písal úsmevné memoárové prózy, operetné libreto, prekladal z maďarskej literatúry.

Adam Magát (20. decembra 1914 – 16. júla 1999); lekár, zakladateľ československej a stredoeurópskej klinickej cytológie a cytodiagnostiky, priekopník modernej slovenskej gynekológie, od júna 1954 prednosta ružomberského gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia.

Výsledkom jeho vedeckej práce je takmer 70 kníh a publikácií, ktoré sa týkajú problémov gynekológie, pôrodníctva, prevencie operatívy, morfológie a cytológie.
Mesto Ružomberok

16. júl

10. výročie úmrtia Pavla Macku

Pavol Macko (25. apríla 1932 – 16. júla 1999); vysokoškolský pedagóg, angažoval sa na rozvoji štúdia polovodičových materiálov, výsledky svojich výskumných prác publikoval vo viac ako 50 článkoch a to doma i v zahraničí, výsledky svojich výskumov a skúseností ako teoretik vedel uplatniť aj technickej praxi, príkladom je ním navrhnuté a skonštruované zariadenie na testovanie homogenity mostných betónových konštrukcií, i v zahraničí je mimoriadne uznávaná monografia Nekryštalické polovodiče, ktorú napísal s českým autorom Dr. Dimitrijom Ležalom.

Vladimír Chrobák (20. júla 1909 – 26. decembra 1984); stavebný inžinier, architekt, spoluzakladateľ vedného odboru teórie a konštrukcie pozemných stavieb na Slovensku, venoval sa dreveným a oceľovobetónovým halovým stavbám, autor vyše 50 objektov, najmä stavieb pre zdravotníctvo a školstvo.

František Juriga ( 21. júl 1934); rozhlasový a divadelný dramatik, orientoval sa na tvorbu literatúry pre deti a mládež (Hektor, vráť sa!; Deti, kuriatka a vrana zlodejka; Na vlastnú päsť), výraznejšie sa presadil ako autor rozhlasových hier a poviedok (Klopanie, Útek do seba, Najväčší poklad), pokúsil sa aj o písanie divadelných hier, autor konvenčnej hry Matka a historickej drámy zo života J. M. Hurbana Smrť Prometea.

Alexander Kubínyi ( 2. decembra 1751 – 27. júla 1799); právnik , bibliograf, zememerač, vyštudoval právo, stavebníctvo a zememeračstvo, pôsobil ako župný inžinier, podnotár, slúžny Liptovskej stolice, pokladník Liptovskej a Oravskej stolice, autor prvej uhorskej právnickej bibliografickej a lexikografickej práce, ktorá s doplnkami Jána Čaploviča vyšla v niekoľkých vydaniach.

Štefan Mišík (1. decembra 1843 – 27. júla 1919); katolícky kňaz, etnograf, folklorista, publicista, pôsobil ako kaplán v Partizánskej Ľupči, v Ružomberku, bojoval proti maďarizácii cirkevného života, ale aj proti slovenskej politickej pasivite, aktivitu vyvíjal na pôde Muzeálnej slovenskej spoločnosti, venoval sa vlastivednej práci, najmä histórii, etnografii a folkloristike, dialektológii spišského regiónu.

Jozef Bella (29. júla 1864 – 17. júla 1946); lekár, publicista, jeho preklad práce T. Kežmarského pre potreby pôrodných asistentiek bol prvou slovenskou úradne schválenou učebnicou tohto druhu.

Július Beniač (8. februára 1888 – 29. júla 1974); lekár, propagátor a organizátor výstavby zdravotníckych zariadení na vidieku, zdravotno-výchovných akcií v boji proti tuberkulóze, pohlavným chorobám, alkoholizmu.

Samo Bohdan Hroboň (27. júla 1820 - 30. júla 1894); básnik, štúrovec, jeden z prvých stúpencov spisovnej slovenčiny, básnik, autor rozsiahleho denníka, kázní, prekladov a prác o jazyku, najvýraznejší predstaviteľ slovenského romantického mesianizmu, s jeho menom sa spája originálny jazyk, založený na novotvaroch a všeslovanskej lexike, tiež zberateľ slovenských ľudových povestí, porekadiel a rozprávok.

Karol Salva (1. augusta 1849 – 21. januára 1913); evanjelický farár, kníhtlačiar, vydavateľ, spisovateľ, národne uvedomelý učiteľ a osvetový pracovník, organizátor spolkovej činnosti, propagátor čs. vzájomnosti, hlavný význam jeho aktivity spočíval vo vydavateľskej a redaktorskej činnosti, v ružomberskej tlačiarni vlastným nákladom vydal okolo 250 slovenských kníh, v Ružomberku zriadil centrálne kníhkupectvo slovanských literatúr, v r. 1909 odišiel do USA, kde pokračoval v osvetovej činnosti v krajanských spolkoch.

Miroslav Zafka (4. augusta 1929); elektrotechnik, pedagóg, zameraný na skúmanie spoľahlivosti železničných zabezpečovacích systémov, pedagóg na Strojnícko-elektrotechnickej fakulte Vysokej školy dopravnej v Žiline.

Mária Rázusová-Martáková (28. jún 1905 – 5. august 1964); spisovateľka, dramaturgička, prekladateľka, autorka hier a próz pre deti (Hoja, Ďunďa, hoja, Junácka pasovačka), poetickej drámy Jánošík, prekladateľka hier (Cyrano, Hernani), autorka kníh pre deti (Tri rozprávky z neba, Hore grúňom, dolu grúňom, Od jari do zimy), redaktorka Slniečka, zostavovateľka školských čítaniek a učebníc, prekladateľka z českej, francúzskej, nemeckej a ruskej literatúry.

Karol Ruppeldt (22. novembra 1840 – 8. augusta 1909); učiteľ vrbicko-mikulášskej cirkevnej evanjelickej obce, r. 1871 oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran, do r. 1901 jeho riaditeľ a dirigent, činný aj ako skladateľ, komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národné piesne, zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní a zborník Partitúra, ktorý obsahuje 91 zborov od slovenských a inonárodných skladateľov.

Ján Kusenda (9. augusta 1879 – 29. mája 1942); garbiarsky robotník, člen Sociálno-demokratickej strany Uhorska, zakladateľ robotníckej telovýchovy v Liptovskom Mikuláši, predseda historického prvomájového zhromaždenia v roku 1918 v Liptovskom Mikuláši.

Andrej Žuffa (19. apríla 1857 – 9. augusta 1919); garbiar, podnikateľ, spoluzakladateľ rodinného podniku Bratia Žuffovci, zakladateľ garbiarne Andrej Žuffa a synovia v Palúdzke, podporil výstavbu ozdravovne pre deti v Železnom, člen Priemyselného spolku v Liptovskom Mikuláši.

Andrej Guoth (12. mája 1906 – 9. augusta 1929); básnik, kultúrny pracovník, svoje básne a glosy začal publikovať počas gymnaziálnych štúdií, jeho zbierka subjektívnej lyriky Na rozlúčku (1930) vyšla posmrtne a obsahuje verše hlbokého citového života.

Bedrich Hoffstädter, vlastným menom Horský (15. novembra 1910 – 10. augusta 1954); maliar a výtvarný pedagóg, ovplyvnený Nowakom a českou modernou, popri oleji používal aj akvarelovo-gvašovú techniku.

Peter Slavomír Kompiš (10.augusta 1859 – 21. apríla1929); publicista, osvetový pracovník, majiteľ, vydavateľ a redaktor mesačníka Hospodárske noviny, zakladateľ moderného slovenského účtovníctva a spolutvorca slovenskej peňažníckej terminológie, účastník 1.čs.zahraničného odboja, signatár Memoranda Slovenskej ligy v USA za právo na sebaurčenie slovenského národa.

Mesto: Liptovský Hrádok – Dovalovo
10. august

40. výročie úmrtia Oľgy Žuffovej

Oľga Žuffová (26.októbra 1889 – 10. augusta 1969); organizátorka kultúrneho a spolkového života v Liptovskom Mikuláši, najmä v rámci Živeny, Slovenskej besedy a ČSČK, delegátka Živeny na svetových kongresoch Aliancie žien za volebné právo žien v Berlíne a v Budapešti, spoluorganizátorka ochotníckeho divadla v Liptovskom Mikuláši, podporovateľka protifašistického odboja, ako dobrovoľná sestra ČSČK pracovala pri zásobovaní transportov väzňov a zajatcov.

Mesto: Liptovský Mikuláš
11. august

25. výročie úmrtia Milana Rázusa

Milan Rázus (16. septembra 1921 – 11. augusta 1984); politik, poslanec SNR, r.1939 sa zapojil do ilegálneho komunistického hnutia, čelný funkcionár Revolučnej mládeže Slovenska, r. 1939 zatknutý, internovaný v Liptovskom Mikuláši a v Ilave, účastník SNP, po r. 1969 jeden z realizátorov normalizačného procesu.

Ján Gregorec (12. augusta 1914 – 10. júna 1982); literárny vedec, básnik, autor monografií o Nádašim-Jégém, Beniakovi, Plávkovi, spoluautor Dejin slovenskej literatúry, autor básní Slnovrat, Miesto na slnci a románu Napĺňanie čaší.

Pavol Gejdoš (13. augusta 19024 – 7. marca 1998); spisovateľ, autor básní, noviel (V zemi smútku), satirických hier (Mlyny, Jabloň, Krkavci), filmových scenárov (Hľadači svetla, Srdce na lane), televíznych a rozhlasových seriálov (Králikovci).

Ján Miroslav Hroboň, pseudonym J. M. Poddielský (13. augusta 1859 – 16. júna 1914); evanjelický kňaz, národopisec, osvetový pracovník, autor článkov a porovnávacej štúdie zo staršej slovanskej etnológie, mytológie, jazykovedy, ovplyvnený tradičnými romantickými predstavami, ako aj teóriami P. J. Šafárika a Maxa Müllera.

Pavol Gallo (20. januára 1884 – 13. augusta 1964); pedagóg a kultúrno-osvetový pracovník, počas pôsobenia v Liptovskom Mikuláši (r. 1906 – 1919) herec, režisér, dirigent a riaditeľ ochotníckeho spolku Tatran, podporovateľ a zakladateľ speváckych zborov, publikoval Výber slovenských národných piesní, Zbierku slovenských zborových a sólových spevov, spolu s M. Moyzesom Školský spevníček pre slovenské materské a ľudové školy.

Mesto: Liptovský Mikuláš 
14. august

85. výročie narodenia Ľudovíta Grenčíka

Ľudovít Grenčík (14. augusta 1924 – 19. apríla 1986); inžinier, pedagóg, profesor a dekan Stavebnej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej v r.1966 – 1970, zameraný na železobetónové konštrukcie.

Matej Štepita (15. augusta 1904 – 4. novembra 1982); pedagóg, publicista, v r.1933 – 1939 pôsobil ako riaditeľ novozaloženej meštianky v Liptovskom Hrádku, v r- 1956 -1958 vedúci okresného pedagogického strediska, organizátor kultúrneho života, členom mnohých spolkov, pôsobil v ilegálnom odboji za čo bol súdený a odsúdený.

Vlasta Frniaková (15. augusta 1929); od mladosti sa venovala ochotníckemu divadlu, režírovala, hrala, recitovala, zúčastňovala sa na recitačných súťažiach Hviezdoslavov Kubín, Vansovej Lomničky, od r. 1959 členka Divadelného súboru ZK ROH Tesla Liptovský Hrádok, významne sa podieľala na jeho formovaní, účinkovala v 33 inscenáciách a vystúpila v 252 predstaveniach.

Janko Matúška (25. októbra 1897 – 16. augusta 1959); hudobný skladateľ, klavirista, rozhlasový pracovník, 14 rokov viedol oddelenie ľudovej hudby v bratislavskom rozhlase, založil a viedol mužský vokálny zbor Matúškov oktet, neskôr zlúčený so súborom ĽUT Tatran, s E. Ruskom robil prvé rozhlasové zvukové záznamy ľudových piesní a autentického folklóru, bol prvým slovenským hudobným režisérom, prvým upravovateľom ľudových piesní pre potreby rozhlasu, autor okolo 240 skladieb a úprav pre ľudové súbory.

Daniel Bartko (16. augusta 1929); lekár – neurológ, pedagóg, ťažiskom jeho činnosti bol výskum problematiky poškodenia mozgu, podmieneného poruchami mozgovej cirkulácie, v tejto oblasti sa stal priekopníkom výskumného smeru pri riešení vzťahov mozgu až po neuropsychologické korelácie, zaoberal sa tiež vertebrogénnymi ochoreniami.

Karol Ruppeldt (22. novembra 1840 – 18. augusta 1909); učiteľ, hudobný skladateľ, zbormajster spevokolu Tatran, zberateľ slovenských národných piesní, vydal Venček slovenských národných piesní a spolu s J. Meličkom 2. a3. diel Slovenských spevov..

Ján Šípka (3. januára 1929 – 27. 8. 1999); maliar, ťažiskom jeho tvorby sa stala príroda a krajina, inšpiráciou mu boli rodný Liptov a Tatry, Orava, Turiec, východné Slovensko, neskôr i oblasti Trenčína a Považia, vo svojej tvorbe spájal figúra s krajinou, či interiérom v jednotný maliarsky celok, zaujímala ho tiež ľudská tvár, o čom svedčia realistické, detailne vypracované štúdie hláv žien a mužov rôzneho veku.