Sloveská poľnohospodárska univerzita v nitre
|
|  Yüklə 1.07 Mb.
|
Tabuľka 1 Index tvaru plodu mišpule obyčajnej v rokoch 2005 – 2007 (Kahala, 2009)
Ovocie je veľmi kyslé, trpké a tvrdé. Trpkú chuť spôsobujú triesloviny. Dozrieva veľmi dlho. Skoršie odrody dozrievajú v októbri po prvých mrazoch, strene neskoré v novembri a neskoré odrody v decembri (Kráľ, 1998). Zbierajú sa, keď sa stopky plodov ľahko oddeľujú od konárikov, najlepšie za suchého počasia. Aby plody boli vhodné na konzum, po zbere sa musí ,,uležať“ prirodzeným uskladnením alebo tzv. ,,hniličkovatením” spôsobeným mrazom na stromoch ešte pred zberom. Ako náhle začína mäknúť, pokožka plodu rýchlo nadobúda vráskavú štruktúru a plod redukuje hustotu (http://en.wikkipedia.org/wiki/Medlar). Jadrovník je pomerne veľký, ľadvinovitý a zaberá podstatnú časť plodu. Semená majú valcovitý až ľadvinovitý tvar a sú hnedej farby (Molitorisová, 2002). Kahala (2009) uvádza priemerné hmotnosti plodov genofondu mišpule v rozmedzí od 16,69 g do 38,94 g. Priemerné hmotnosti plodov za sledované obdobie troch rokov dosahovali hodnôt od 23,07 do 30,48 g. Tabuľka 2 Priemerné hmotnosti plodov mišpule obyčajnej - roky 2005 - 2007 (Kahala, 2009)
Pre tvar plodov bolo v minulosti toto ovocie, ktoré musí najskôr zhliničiť, aby bolo zrelé zobrazované v literatúre ako symbol prostitúcie, alebo chudoby – tzv. ovocie chudobných (http://en.wikkipedia.org/wiki/Medlar). Klasifikácia znakov na úrovni plodov Klasifikátor pre mišpuľu obyčajnú (Mespilus germanica L.) organizácie European Minor Fruit Species Database, ktorý bol navrhnutý v rámci projektu „Uchovávanie génových zdrojov drobného ovocia” – RESGEN 29. Klasifikátor pre evidenciu vzoriek mišpule obyčajnej pozostáva z celkového počtu 30 deskriptorov. 12 je použitých pre pasportné údaje poskytujúce informácie o pôvode a charaktere vzorky. 10 je popisných, 8 deskriptorov charakterizuje fenológiu, zdravotný stav, konzumnú hodnotu a využívanie predmetnej hodnoty.
1 – malé
2 – stredné 3 – veľké 22. Tvar ovocia 1 – plochý 2 – guľatý 3 – kužeľovitý 23. Veľkosť kališnej jamy 1 – malý
2 – stredný 3 - veľký 24. Veľkosť kališných lístkov 1 – krátke 2 – stredné 3 - veľké 25. Počet semien 1 – bez semien 2 – nízky 3 – stredný 4 - vysoký (http://www.unifi.it/project29/netbase/s11/dls11ex.htm) Kahala (2009) v diplomovej práci na základe poznatkov z dostupnej literatúry, výsledkov získaných počas výskumných aktivít na KGŠR navrhol doplnenie klasifikátora o 6 deskripčných znakov pre druh Mespilus germanica L. na úrovni plodu:
Kahala (2009) navrhuje pre hodnotenie genofondu mišpule obyčajnej zaradiť znak index tvaru plodu, ako index výšky plodu k šírke plodu. Tento znak považuje za veľmi dôležitý, nakoľko v podmienkach klimaticky rozdielnych ročníkov môžu byť rozmerové parametre plodov variabilné. Indexová hodnota pre plne vyvinuté plody je znakom pomerne stabilným a v kombinácii s morfologickým popisom tvaru a symetrie sa javia ako vhodný doplnok klasifikátora pre lepšie rozlíšenie genotypov.
Mišpule môžeme rozmnožovať generatívne (semenom), alebo vegetatívne. Pri rozmnožovaní semenom rastlina prenáša pomerne dobre vlastnosti materského stromu. Jej semenné kôstky však potrebujú dôkladnú stratifikáciu, v opačnom prípade nie sú klíčivé, semená môžu klíčiť aj v priebehu niekoľkých rokov po výseve (Šimánek, 1977). Semenáče mišpúľ rastú pomaly a majú veľmi jemný koreňový systém bez hlavného koreňa (Župník, 1995). Šľachtené potomstvá sú otužilejšie ako semenáče (Böhm, 1990). Vegetatívne mišpule rozmnožujeme buď očkovaním alebo anglickou kopuláciou. Očkovanie je spôsob rozmnožovania, pri ktorom sa na pripravený podpník prenáša vyzretý púčik so štítkom kôry (očko). Je to úsporná metóda rozmnožovania, pretože nový strom sa získa z jedného púčika. Očkovať by sa malo uprostred leta, pričom sa použije dobre vyvinutý podpník s kmienikom hrubým aspoň 1 cm. Očko sa získa z vyzretého letorastu a očkuje sa do zárezu v podpníku. Podľa obdobia, v ktorom sa očkuje, rozlišujeme očkovanie na aktívny púčik a očkovanie na spiaci púčik (Brickell, 2001). Anglická kopulácia je bežná metóda štepenia ovocných stromov. Môže sa použiť ako alternatíva očkovania. Zvyčajne je úspešnejšia pri jadrovinách než pri kôstkovinách. Používame vitálne podpníky vypestované rok, alebo dva pred štiepením. Vrúbeľ by mal mať aspoň tri očká a odoberáme ho v zime zo zdravého výhonka z predchádzajúceho roka (Brickell, 2001). Pre kmeňové tvary sa ako podpník používa semenáč mišpule, výnimočne hloh. Kry možno rozmnožovať vegetatívne oddelkami alebo zelenými odrezkami (Hričovský, 2003). Štepenie na hloh zabezpečuje skorý nástup rodivosti. Ďalšie vhodné podpníky pre mišpuľu sú semenáče divej hrušky, dule a jarabiny. Ďalšími vhodnými metódami sú tiež potápanie a nakopcovanie výhonkov od koreňového krčka (Šimánek, 1977). Stromy, ktoré sa pestujú kvôli kvalitným plodom, sa očkujú do podpníka ,,Dula A”, pre polokmene sú vhodné ako podpníky hruškové plánky (Brickell, 2001).
b) zakoreňovaním drevnatých alebo bylinných odrezkov kopcovaním a potápaním c) delením trsov 2. Nepriame- a) vrúbľovaním b) očkovaním 3. Rozmnožovanie kultúrami in vitro
Metódy založené na kultivácií in vitro, tzv. explantátových kultúr predstavujú nový, netradičný metodický doplnok v šľachtení ako aj samotnom množení rastlín. Pod týmto pojmom rozumieme kultiváciu izolovaných rastlinných častí za úplne sterilných podmienok in vitro – „vitrum“ znamená latinsky „sklo”, takže „in vitro” znamená „v skle”. Explantát je časť rastliny, ktorá je kultivovaná v aseptických podmienkach na kultivačných pôdach (Čermák, 2005). Pri produkcií biologického materiálu pomocou explantátových kultúr sú podstatou technologické postupy, ktoré sú v princípe rovnaké pri všetkých ovocných druhoch:
Regeneračná schopnosť rastlín sa vyznačuje veľkou rozdielnosťou jednotlivých častí a vychádza z totipotencie (úplnosti genetickej informácie) rastlinnej bunky, čo znamená, že rastlinný explantát – bunka, pletivo, alebo iná izolovaná časť rastliny je schopná vo vhodnom prostredí a za určitých podmienok regenerovať celú rastlinu (Jeszenszky, 1986)
Rastliny vypestované zo semien ak nie sú samoopelivé, sú vlastne hybridy a neprenášajú na potomstvo žiaduce vlastnosti (Jeszenszky, 1986). Jednotlivé dreviny rozmnožované semenami reagujú veľmi rozdielne. Semená niektorých drevín strácajú rýchlo klíčivosť (vŕba, topoľ). Osivo týchto druhov sa musí siať ihneď po dozretí semien. Na rozdiel od semien druhov, ktoré sú schopné po dozretí ihneď vyklíčiť, semená niektorých nevyklíčia ani v optimálnych podmienkach, ale klíčia až v druhom alebo treťom roku. Tieto semená majú dlhé obdobie dormancie. Preto ich treba stratifikovať (Naništová, 2005). K takýmto drevinám patrí aj Mišpuľa obyčajná (Mespilus germanica L.). Stratifikácia spočíva v prekonaní obdobia dormancie (kľudového obdobia), počas ktorého prebiehajú v semenách fyziologické procesy odburávania inhibítorov klíčenia a premien zásobných látok, ktoré budú hlavným zdrojom energie pre klíčiace semeno. Obdobie dormancie možno rozdeliť na:
Stratifikácia je najčastejšie používaný spôsob predsejbovej prípravy semien drevín neznášajúcich dlhšie uskladnenie v suchu (Naništová, 2005). Podstatou stratifikácie je zmena teploty, väčšinou ide o jej zníženie a zvýšenie vlhkosti. Doba stratifikácie závisí od podmienok prostredia, v ktorých sa semená udržujú a na druhu dreviny. Pri divo rastúcich druhoch vo voľnej prírode prebieha stratifikácia prirodzeným spôsobom, keďže kulminácie teplôt sú výsledkom zmien ročných období. Pri kontrolovaných umelých výsevoch sa na skrátenie obdobia dormancie semien využívajú rôzne metódy. Umelá stratifikácia u semien ovocných drevín prebieha väčšinou v substrátoch – piesok, perlit, pri nízkych teplotách – okolo 4 oC po dobu 12 – 17 týždňov, v ojedinelých prípadoch 24 – 36 týždňov. Pri mnohých druhoch samotnej chladovej stratifikácii musí predchádzať obdobie, kedy sú semená skladované určitý čas pri izbových teplotách okolo 20 oC. Toto obdobie môže trvať od 4 do 24 týždňov (Čermák, 2005). Generatívne rozmnožovanie semenami je prirodzený spôsob vzniku nových rastlín (Naništová, 2005). Tento spôsob má niekoľko záporných stránok, z ktorých azda najväčším nedostatkom je, že sa ním nezaručuje úplné dedenie odrodových vlastností. Získaný materiál je potom geneticky veľmi rôznorodý a prevažná časť jedincov dosahuje v úžitkovosti horšie výsledky ako materská rastlina. Preto sa tento spôsob množenia používa len v prípadoch, keď nie je zvládnuté vegetatívne rozmnožovanie, prípadne je málo úspešné a keď genetická nejednotnosť natoľko neprekáža. Uplatnenie nájde hlavne pri dopestovaní semenáčov a planých podpníkov (Čermák, 2005).
Na prípravu pôdy nie je mišpuľa náročná, dôležité je však vápnenie. Pre urýchlené zakoreňovanie je vhodné použiť kompost s obsahom vápna. V suchých obdobiach je pre zakorenenie potrebná pravidelná zálievka (Šimánek et al., 1977). Najvhodnejším termínom na výsadbu je jeseň. Rastliny vysádzame na vzdialenosť 4 – 5 m (Molitorisová, 2002). Podľa Brickella (2001) by sa mali polokmene sadiť na vzdialenosť 8 m, a zákrpky 4,5 m od seba. Odrody sa pestujú ako voľne rastúce zákrpky alebo ker. Pomalšie rastúce stromy alebo kry majú široko rozložité, guľovité až oválne koruny. Pri pestovaní v krovitej forme vytvárajú široko guľovité až vajcovité koruny. Voľne rastúci zákrpok je ideálny tvar do väčších záhrad, v ktorých má dostatok priestoru. Jeho koruna s otvoreným stredom (kotlovitá koruna) sa pomerne jednoducho udržiava. Vretenovitý zákrpok má tvar pyramídy alebo kužeľa, je vysoký 2,2 m a pri dospelom strome je na zachovanie tvaru potrebný iba obnovovací rez na obnovenie rodivého dreva (Hričovský, 2003). Nemá osobitné nároky na ošetrovanie. V období nástupu rodivosti sa robí len mierny výchovný rez, v období plnej rodivosti udržiavací rez, ktorý sa sústreďuje predovšetkým na presvetľovanie a odstránenie zasychajúcich konárov. Keď sa prejaví pri starších stromoch alebo kroch slabý rast a znižovanie kvality plodov, treba uskutočniť omladzovací rez. Tento zásah mišpuľa znáša veľmi dobre (Šimánek, 1977). Stromy zavlažujeme za horúceho a suchého počasia, hnojíme každý rok a nastielame podľa potreby (Brickell, 2001).
Mišpuľa obyčajná je v našich podmienkach netrpí chorobami a ani nemá žiadneho špecifického škodcu. Ide o mimoriadne rezistentný druh. Len druhotne sa na ňu môže prenášať z hrušky Diplokarpon hruškový (Diplocarpon soraueri). Ide o hnedé až červenkasté škvrny, ktoré sa nachádzajú na listovej ploche, v dôsledku čoho listy opadávajú. Ochrana je zameraná na prevenciu (Šimánek, 1977). Tiež sa listoch môže vyskytovať Listová škvrnitosť mišpule (Entomosporium mespili) ide o hubové ochorenie ktoré podobne ako Diplokarpon hruškový napáda listy a vznikajú okrúhle malé červené až hnedé škvrny na spodnej strane listu. Ochrana sa zameriava odstránenie opadnuté lístie, rastliny zalievať a hnojiť s mierou, nepostrekovať vodou, nerezať vo vegetačnom období, použitie fungicídov viackrát počas vegetačnej periódy počínajúc v čase pučania (http://www.arboristika.sk/skodci/cpag/all.htm). V oblasti južnej Európy sa vyskytuje nebezpečná bakterióza Erwinia amylovora – bakteriálna spála. Ide o karanténne ochorenie, ktorá sa u nás objavila v roku 1986. Vyskytuje sa prevažne u čeľade Rosaceae. Infekcia sa ríši prevažne s kvetov pri vysokej teplote (21oC až 28 oC), ale môže sa dostať aj cez prieduchy listov, ako aj poranením. Na listoch sa objavujú vodnaté škvrny, letorasty sa hákovito ohýbajú, rýchlo vädnú a černejú. Ochrana je zameraná buď na preventívny postrek v škôlkach ešte pred odlistením a rodiacich výsadieb v období kvitnutia meďnatými prípravkami (Champion 50 WP alebo Kuprikol 50). Napadnuté listy sa musia spáliť (Hričovský, 2003).
´Holandská´- u nás sa od roku 1954 rozmnožuje a pestuje iba táto odroda, ktorá pochádza z juhovýchodnej Európy a Iránu. Pomalšie rastúce stromy alebo kry majú široko rozložité, guľovité až oválne koruny. Pri pestovaní v krovitej forme vytvárajú široko guľovité až vajcovité koruny. Jednoročné výhonky sú sivohnedé. Odroda je samoopelivá. Obojpohlavné kvety sa otvárajú veľmi neskoro, postupne od začiatku júna a kvitnutie končí v druhej júnovej dekáde, kvety nepoškodzujú mrazy. Botanicky je plod pomerne malá malvica kalichovitého tvaru s priemernou hmotnosťou 25 – 38 g (veľkosťou je porovnateľná s malou hruškou). Zlatohnedá, neskôr svetlohnedá pokožka je hrubšia, na povrchu drsná a jemne plstnatá. Tvrdá zelenobiela až biela dužina je mierne aromatická, trpkej chuti. Až po „odležaní” alebo po príchode mrazov nadobudne na kroch, alebo stromoch žltkastú až hnedú farbu a možno ju konzumovať. Rodí stredne až bohato, niekedy menej pravidelne v treťom až štvrtom roku po vysadení. Netrpí hubovými chorobami (múčnatkou, chrastavitosťou) (Hričovský, 2003). K ďalším odrodám, ktoré sa u nás nepestujú patria: ´Kráľovská´ - má veľké plody, dužina je chutná, kry rastú slabšie, ale sú úrodné ´Veľkoplodá´- veľmi podobná Holandskej, iba plody sú trochu menšie ´Nottinghamská´ - plody stredne veľké a dosť chutné (Kamenický, 2003). Odrody mišpúľ pestované v minulosti na území Československa (Miko, 1999)
1933 – Holandská obrovská, Kráľovská, Nottinghamská Obyčajná
Ovocie obsahuje mnoho vlákniny a minerálnych látok. Plody sú vhodné na konzum po zmäknutí buď to v čerstvom stave, alebo sušené. Má vysoko hodnotné dietetické vlastnosti a preto sa z nej vyrába víno, lekváre alebo rôzne nátierky. Plody sa vďaka svojej aróme pridávajú k ovocným muštom a vínam, ktorým svojím obsahom trieslovín predlžujú trvanlivosť. Často sa konzervujú s inými plodmi napr. na výrovu kompótov a marmelád sa k nim pridávajú drienky, borievky, jarabina, šípky, ale aj jablká a hrušky. Zo zrelých a múčnatých plodov mišpule sa vyrába rôsol pridávaním jablkovej šťavy v pomere 1:1 sirup, ktorý sa pre svoj sťahujúci účinok podáva malým deťom pri hnačkách (Molitorisová, 2002). Môže sa konzumovať so syrom ako dezert, ale používa sa aj na výrobu mišpuľového želé. Ďalšou možnosťou je mišpuľová syrovitá hmota - „mišpuľový syr” - vyrobený z dužiny ovocia, vajec a masla (http://en.wikkipedia.org/wiki/Medlar). V ľudovom lekárstve ju v minulosti používali na liečenie chorôb tráviaceho traktu (najmä črevného kataru). Odvar z listov a kôry sa využíval ako hnedé a žlté farbivo (Lörinczová, 2000). Občas sa plody využívali v ľudovom liečiteľstve pri liečení močových kameňov a obličkových zápalov. Pre veľké biele dekoratívne kvety kvitnúce až v druhej polovici mája, pekný habitus rastliny počas leta, a pestré do zlatista vyfarbené listy na jeseň sa využíva ako okrasná rastlina. Má veľký význam aj pre včelárstvo a jej tvrdé ružovkasté drevo sa využíva v stolárstve (Mačuhová, 1995). Možno ju pre jej dekoratívny vzhľad využiť aj pri vysádzaní do parkov a rekreačných zariadení. Malebné staršie dreviny vytvárajú zaujímavé solitéry, alebo sa pestujú v skupinách. Šľachtené odrody pestované v tvare kra alebo polokmeňa sú vhodné na výsadbu do záhrad pri rozdelení úžitkovej časti od okrasnej časti záhrady. Je vhodná na zakrytie neestetických a odľahlých miest (Molitorisová, 2002). U nás je zavedená v kultúre oddávna, ale presnejších údajov niet. Pôvodne bola pestovaná ako ovocná drevina vo vinohradníckych oblastiach avšak v ostatnom storočí značne ustupuje. V ozeleňovaní je používaná vzácne. Plod mišpule nie je estetický ani vzhľadom či farbou, ani povrchom, ktorý je drsný, a z toho pohľadu nie je možné očakávať vysoký konzumný potenciál. Dokonca v medzinárodnom obchode s ovocím sa ani neuvádza, je prakticky bezvýznamná (Slávik, 2006). Mišpuľa dnes zažíva svoj pomalý návrat medzi osvedčené druhy ovocia mierneho pásma. O jej využitie sa začínajú zaujímať pestovatelia nielen v Rakúsku, Nemecku a v niektorých ďalších európskych krajinách, ale aj u nás (http://korzar.sme.sk/c/4546672/zaujimava-mispula.html).
Plody obsahujú 78 % vody, 6,36 – 7,16 % fruktózy, 3,78 – 4,33 % glukózy, 0,46 – 0,65 % sacharózy, 2,53 – 5,03 % celulózy, 1,12 – 1,50 % kyselín (jablčnej, citrónovej, vínnej), 0,65 – 0,95 % vláknin, 1,60 – 2,24 % pektínov, 0,05 – 0,07 % tanínu, 0,6 – 1,2 % minerálnych látok (K, Ca, Fe, P, I, B, Mn, Mg) a vitamíny B1, B2, B6, vitamín C a P. Ovocie obsahuje mnoho vlákniny (Molitorisová, 2002). Mišpule majú terapeutický účinok pri liečbe vysokého krvného tlaku a ochrane ďasien. Plody sa vyznačujú výbornými dietetickými vlastnosťami. Využívajú sa pri liečbe chorôb tráviaceho ústrojenstva (Lörinczová, 2000).
Hodnotenie variability znakov na úrovni plodov semenných potomstiev mišpule obyčajnej vytvorí priestor pre publikovanie poznatkov, ktoré doposiaľ v odbornej literatúre absentovali. Dostupné informácie boli obmedzené iba na základné charakteristiky, ktoré boli získané pri sortimente šľachtených odrôd. Ciele predkladanej práce boli:
Diplomová práca na tému „Hodnotenie vybraných znakov mišpule obyčajnej (Mespilus germanica L.)“ bola riešená v rokoch 20010/2011. Východiskový materiál bol získaný v rámci zberových aktivít na území SR v rokoch 1998 až 2000, semenné potomstvo bolo dopestované z výsevu semien na jar v roku 2004. Experimentálne práce boli realizované v Laboratóriách morfologických analýz KGŠR FAPZ SPU v Nitre. Hodnotenie variability vybraných znakov na úrovni plodov mišpule bolo uskutočnené na vybraných jedincoch z kolekcie semenného potomstva. Hodnotené jedince v piatom roku po vzídení semien priniesli prvú úrodu. V tabuľke 3 sú uvedené počty plodov na plodiacich semenných rastlinách, ktoré boli získané ako semenné potomstvo po genetických zdrojoch sústredených v rámci riešenia projektu C519/3 – D 118/VTPC/1998 „Záchrana a ochrana genofondu starých a krajových odrôd z rastlinných druhov na Slovensku“. |