Sloveská poľnohospodárska univerzita v nitre
|
|  Yüklə 1.07 Mb.
|
|
Tabuľka 18 Testovanie preukaznosti rozdielov t – testom pre znak šírka plodu pokračovanie
Tabuľka 18 Testovanie preukaznosti rozdielov t – testom pre znak šírka plodu pokračovanie
V predloženej práci prezentujeme výsledky analýzy troch kvantitatívnych znakov na úrovni plodov semenného potomstva mišpule obyčajnej. Našou snahou bolo získať informácie o variabilite znakov semenných potomstiev a tak rozšíriť informácie o hodnotenom druhu. V dostupnej literatúre sa stretávame iba so strohými informáciami, ktoré boli získané analýzou biologického materiálu najmä šľachtených odrôd. Pre semenné potomstvá sú dostupné informačné zdroje obmedzené iba na konštatovania ktoré spravidla nie sú podložené konkrétnymi údajmi. K takýmto konštatovaniam môžeme zahrnúť názor Dostála et al. (1991) o tom, že plané druhy majú tŕne premenené na konáriky, mladé konáriky sú plstnaté. Z citácie nie je jasné, či ide o príbuzné druhy mišpule obyčajnej, alebo splanené formy. O mišpuli obyčajnej vieme, že patrí k rodu s iba dvomi druhovými zástupcami. Preto uvedené konštatovanie je podľa nášho názoru nie úplne jednoznačné. Získané semenné potomstvá v našom experimente vykazovali znak typický pre voľne rastúce formy, čiže potvrdili proces splaňovania prítomnosťou tŕňov na konárikoch (obrázok 1 a 2). Konštatovanie, že mišpuľa pri rozmnožovaní semenom prenáša pomerne dobre vlastnosti materského stromu ako uvádza Šimánek (1977) sme tiež nepotvrdili. Variabilita sledovaných znakov na úrovni plodu to nepotvrdila, skôr vyvrátila. Rastliny, ktoré sú vypestované zo semien, ak ich rodičia neboli samoopelivé, sú vlastne hybridy a neprenášajú na potomstvo žiaduce vlastnosti (Jeszenszky, 1986). Aj keď v literatúre sa stretávame s názorom, že mišpuľa obyčajná je samoopelivým druhom, naše výsledky tomu nenasvedčujú. Botanicky je plod mišpule pomerne malá malvica kalichovitého tvaru s priemernou hmotnosťou 25 – 38 g. Najnižšia nami zistená hmotnosť plodu v semennom potomstve bola 4,60 g, najvyššia hmotnosť 28,80 g. Najnižšia priemerná hmotnosť bola 11,42 g a najvyššia priemerná hodnota 27,24 g. Kahala (2009) uvádza priemerné hmotnosti plodov genofondu mišpule v rozmedzí od 16,69 g do 38,94 g. Priemerné hmotnosti plodov za sledované obdobie troch rokov dosahovali hodnôt od 23,07 do 30,48 g. Naše výsledky o hmotnosti plodov sa výrazne líšia od výsledkov hodnotení ktoré získal Kahala (2009) pri materských rastlinách. Hmotnosť plodov v jeho pokusoch dosahovala hodnôt v rozmedzí od 6,6 g do 41,0 g, čo sú vyššie hodnoty aké sme zistili pri semennom potomstve. Materské rastliny rozmnožované vegetatívne dosahovali hmotnosti plodov v našich pokusoch ako aj v pokusoch Kahalu podobné hodnoty ako uvádza väčšina dostupných literárnych zdrojov. Malvica je vysoká 25 – 35 mm a široká 35 – 45 mm s 2 – 6 tvrdými semenami. Najčastejšie sa plody vyskytujú v troch základných tvaroch : guľovitý, pretiahli a podlhovastý (Molitorisová, 2002). Nami zistená najnižšia hodnota výšky plodu v sledovaných semenných potomstvách bola 2,13 cm a najvyššia 3,57 cm. Pri jednotlivých hodnotených vzorkách bola najnižšia priemerná výška plodov 2,62 cm a najvyššia 3,50 cm. Pri hodnotených genotypoch Kahalom (2009) boli hodnoty výšky plodu v širšom rozmedzí hodnôt od 1,87 cm do 4,44 cm. Pri hodnotení šírky plodov Kahalom (2009) boli dosiahnuté hodnoty od 3,18 cm do 4,41 cm. Najnižšia priemerná šírka plodov v pokusoch so semenným potomstvom mišpule bola 2,72 cm a najvyššia 4,17 cm. Výsledky dosiahnuté v experimentoch pri hodnotení šírky plodu sú podobne ako už pri skôr uvádzaných znakoch. Sú nižšie najmä v oblasti extrému minima. Hmotnosť plodu bola z hodnotených znakov na úrovni plodu semenného potomstva znakom s najvyššou variabilitou (25,24 %). Pri znakoch výška a šírka plodu bola variabilita nízka do 10,76 %. Malvice mišpule majú pozoruhodný tvar – široký uťatý terč na prehĺbenom vrcholčeku, 5 dlhých kališných cípov a 5 plodolistov spodného semenníka v zrelosti stvrdne do hrboľatých ,,kôstok” (Hričovský, 2003). Kahala (2009) pri trojročnom hodnotení rozmerových znakov plodov mišpule obyčajnej vypočítal index tvaru plodu pre uchovávaný genofond v rozmedzí od 0,73 do 0,96. Priemerný index za trojročné sledované obdobie bol v rozmedzí od 0,79 do 0,94. Indexové hodnoty plodu sledovaného semenného potomstva boli pri väčšine hodnotených vzoriek pod 1,0 s výnimkou vzorky 1B1 kde indexová hodnota bola vyššia. Aj tento hodnotený znak poukazuje na rozdielnu variabilitu semenného potomstva v sledovaných znakoch v porovnaní s kontrolnými vzorkami. Testovaním preukaznosti rozdielov priemerných hodnôt znakov hmotnosť, šírka a výška plodu sme zistili, že medzi vzorkou 1A a vzorkou 9A (vzoriek s najvyššími priemernými hmotnosťami plodov v semennom potomstve) nebol potvrdený preukazný rozdiel v hmotnosti a výške plodu, pri šírke plodu rozdiel bol vysoko preukazný.
Na základe štúdia vybraných znakov plodov semenného potomstva mišpule obyčajnej a kontrolných odrôd môžeme konštatovať:
BAHTEEV F.H. 1970: Fruit plants of the world. Saint-Petersburg : Vlaň, 2003. s. 109-110. ISBN 5-8114-0477-8. BARANEC, T. et al. 1998. Systematická botanika. Nitra : SPU, 1998. S 94-95. ISBN 80-9767111-2-1. BERTOVÁ, L. et al. 1992. Flóra Slovenska IV/3. Bratislava : VEDA, 1992. 560 s. ISBN 80-224-0189-7 (súbor), ISBN 80-224-0077-7. BOHM, Č. 1990. Záhradkárska encyklopédia. Bratislava : Príroda, 1990. s. 160. ISBN 80-07-00366-5. BRICKELL, CH. et al. 2001. Veľká záhradkárska encyklopédia. Bratislava : Ikar, 2001. s. 370-552. ISBN 80-551-0212-0. CROSS, R.J. 1992. A proposed revision of the IBPGG barley descriptor list. In: Theor. Appl. Genet., roč. 84, 1992, č.4, s. 501-506. ČERMÁK, M. 2005. Klonové množenie jarabiny oskoršovej (Sorbus domestica L.) v podmienkach in vitro : diplomová práca. Nitra : 2003. DOSTÁL, J. – ČERVENKA, M. 1991. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín 1. Bratislava : SPN, 1991. s. 482. ISBN 80-08-00273-5. DOSTUPNÉ NA INTERNETE: (http://en.wikipedia.org/wiki/Medlar). (http://en.wikipedia.org/wiki/Stern%27s_Medlar). (http://www.arboristika.sk/skodci/cpag/all.htm) (http://korzar.sme.sk/c/4546672/zaujimava-mispula.html) (http://www.unifi.it/project29/netbase/s11/dls11ex.htm) ERSKINE, W. – WILLIAMS, J.T. 1980. The principles, problems and responsibilities of the preliminary evaluation of genetic resource samples of seed – propagated crops. In: Plant Genetic Resourses Newsletter, 1980, č.41 s. 91-97. ESTUINAS – ALCÁZAR, J.T. 1993. Plant genetic resourses. In: Plant breeding, principles and prospects. London: Chapman and Hall, 1993, s. 33 – 51. FRANKEL, O.H. 1989. Principles and strategies of evaluation. In: BROWN, A. et al: The use of plant genetic resources. Cambridge: University Press, 1989, s. 245 – 262. HRIČOVSKÝ, I. et al. 2003. Jablone a hrušky, dule mišpule. Bratislava : Príroda, 2003. 104 s. ISBN 80-07-1122-7. CHAPMAN, C. 1989. Principles of germplasm evaluation. In. STALKER, H.T. – CHAPMAN, C.: IBPGR Training courses: Lecture Series 2. Scientific managment of germplasm: Characterization, Evaluation and Enhancement. Rome: IBPGR 1989, s. 55- 63. IGNATEEVA, I. P. 1990 : Plodovyje kuľtury In: Plodovije i ovoščnyje kuľtury SSSR, Moskva 1990. JESZENSZKY, A. 1986. Vrúblovanie, očkovanie, rozmnožovanie. Bratislava : Príroda, 1986. s. 87-158. ISBN 64-079-86. KAMENICKÝ, K. 1933. Ovocnářske Oblasti Československé S Výběry Tržních Odrúd Ovocných. In: Sborník Výzkumných Ústavú Zemnědelských ČSR. Praha : 1933. s. 186. KAHALA M. 2009. Zhodnotenie vybraných genotypov genofondu mišpule obyčajnej (Mespilus germanica L.), Diplomová práca, SPU Nitra, 2009, s. 51 KONOPKA, J – HANSON, J. 1985. Managment Systems in a Genebank. In: KONOPKA, J. – HANSON, J .: information handling systems for genebank managment. Rome: IBPGR Secretariat, 1985, s. 21-28. KRÁĹ, J. 1998. Rozmnožovanie menej známych ovocných druhov. In: Záhradkár. Roč. 33,č. 11, 1998. s. 6-9. ISBN 0862-5565. LÖRINCZOVÁ, H. 2000. Hodnotenie genofondu vybraných ovocných druhov čeľade Rosaceae : diplomová práca. Nitra : 2000. MAČUCHOVÁ, H. 1995. Návrat k tradičným druhom ovocných drevín. In: Roľník, roč. 4, č. 12, 1995. s. 18-19. ISBN 1335-0595. MIKO M. 1999: Priebežná správa za VE 01 Základný prieskum a monitoring úžitkových druhov In: Brindza J.: Záchrana a ochrana genofondu starých a krajových odrôd z rastlinných druhov na Slovensku, č. C519-3 – D 118/VTPC/19, Záverečná správa, 1999, 13 s. MOLITORISOVÁ, K. 2002. Využitie úžitkových-okrasných drevín v záhradnej a krajinnej tvorbe : diplomová práca. Nitra : 2002. s. 15-19. NANIŠTOVÁ, L. 2005. Hodnotenie biologickej kvality semien vybraných jedincov genofondu jarabiny oskorušovej (Sorbus domestica L.) na Slovensku : diplomová práca. Nira : 2005. PHIPPS, J.B. 1990. Mespilus canescens, a new rosaceous endemic form Arkansas. Systematic Botany 15, 1990, s. 26- 32, http://en.wikipedia.org/wiki/Mespilus_canescens. PEETERS, J.P. – MARTINELLI, J.A. 1989. Hierarchical cluster analysis as a tool to manage variation in germplasm collections, In: Theor. Appl. Genet. Roč.78, 1989, č.1 s. 42-48. RYCHTÁRIK, J. – DOSTAČIL, L: BAREŠ, I. : Genofond kulturních rostlin v ČSFR. In: Genetické zdroje rastlín (ročenka), 1991, s. 42 PILÁT, A. 1953. Listnaté stromy a keře našich záhrad a parků. Praha : SZN, 1953. s. 153-154. SLÁVIK, F. Súčasný stav pestovania menej známych ovocných druhov na Slovensku: diplomová práca. Nitra : 2006. s. 52-80. ŠIMÁNEK, J. et al. 1977. Menej známe ovocniny. Nitra : 1977. s. 52-56. VĚTVIČKA. V. – MATOUŠOVÁ, V. 1992. Stromy a kry. Bratislava : Príroda, 1992. ISBN 80-0700402-5 VITKOVSKIJ, V. L. 2003. Fruit plants of the world. Saint-Petersburg : Vlaň, 2003. s. 109-110. ISBN 5-8114-0477-8. ŽUPNÍK, M. 1995. O pestovaní dule, mišpule a oskoruše. In: Zahradnictví, roč. 20, č. 12, 1995. s. 6-9.
Príloha A- Tabuľky Príloha B - Ilustrácie Príloha A Tabuľka 15 Základná charakteristika variability hodnotených znakov semenáčov mišpule obyčajnej vzorka 1B1
Tabuľka 16 Základná charakteristika variability hodnotených znakov semenáčov mišpule obyčajnej vzorka 1B2
|