Ana səhifə

Sloveská poľnohospodárska univerzita v nitre


Yüklə 1.07 Mb.
səhifə1/7
tarix27.06.2016
ölçüsü1.07 Mb.
  1   2   3   4   5   6   7

OBAL záverečnej práce v súlade s ISO 7144

Sloveská poľnohospodárska univerzita v nitre

Error: Reference source not found

2115913


Hodnotenie vybraných znakov mišpule obyčajnej (Mespilus germanica L.)








2011

Miloslav Kovarčík, Bc.

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV


Hodnotenie vybraných znakov mišpule obyčajnej (Mespilus germanica L.)

Diplomová práca



Študijný program:

Udržateľné poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

Študijný odbor:

4140800 Všeobecné poľnohospodárstvo

Školiace pracovisko:

Katedra genetiky a šľachtenia rastlín

Školiteľ:

Ing. Marián Miko, CSc.







Nitra 2011

Miloslav Kovarčík, Bc.

Čestné vyhlásenie

Podpísaný Miloslav Kovarčík vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému „Hodnotenie vybraných znakov mišpule obyčajnej (Mespilus germanica L.)“ vypracoval samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.
V Nitre 21. apríla 2011

...............................



Poďakovanie

Touto cestou vyslovujem poďakovanie svojmu školiteľovi Ing. Mariánovi Mikovi, CSc. za pomoc, odborné vedenie a cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce.



Abstrakt

V predloženej práci sú publikované výsledky analýzy troch kvantitatívnych znakov plodov semenného potomstva mišpule obyčajnej (Mespilus germanica L.). V jednoročnom pokuse boli získané výsledky o variabilite znakov semenných potomstiev rozširujúce informácie pri tomto druhu. Pre variabilitu znakov semenných potomstiev boli literárne informácie iba obmedzené. Získané semenné potomstvá v našom experimente vykazovali znaky typické pre voľne rastúce formy. Prítomnosťou tŕňov na konárikoch sme potvrdili proces ich splaňovania. Poznatok z literatúry, že mišpuľa pri rozmnožovaní semenom prenáša pomerne dobre vlastnosti materského stromu sme v práci nepotvrdili. Najnižšia stanovená hmotnosť plodu v semennom potomstve bola 4,60 g, najvyššia 28,80 g. Priemerná hmotnosť sa pohybovala od 11,42 g do 27,24 g. Hodnotené vzorky vykazovali najnižšiu priemernú výšku plodov 2,62 cm a najvyššia 3,50 cm. Výsledky dosiahnuté pri hodnotení šírky plodu sú podobne ako pri skôr uvádzaných znakoch. Sú nižšie najmä v oblasti extrému minima. Hmotnosť plodu bola z hodnotených znakov plodu semenného potomstva znakom s najvyššou variabilitou 25,24 %. Pri znakoch výška a šírka plodu bola variabilita nízka do 10,76 %. Indexové hodnoty tvaru plodu pri sledovanom semennom potomstve boli pri väčšine hodnotených vzoriek pod 1,0 s výnimkou vzorky 1B1 kde indexová hodnota bola vyššia. Testovanie preukaznosti rozdielov priemerných hodnôt znakov hmotnosť, šírka a výška plodu potvrdilo, medzi vzorkami 1A a 9A, nepreukazný rozdiel v hmotnosti a výške plodu, pri šírke plodu rozdiel bol vysoko preukazný. Obe vzorky v hodnotenom semennom potomstve dosiahli najvyššie priemerné hmotnosti plodov.

Získané výsledky o variabilite znakov na úrovni plodov semenných potomstiev mišpule obyčajnej vytvorili možnosť pre publikovanie poznatkov, ktoré doposiaľ v odbornej literatúre absentovali. Dostupné informácie boli obmedzené iba na základné charakteristiky, ktoré boli získané pri sortimente šľachtených odrôd.

Kľúčové slová: mišpuľa, kvantitatívne znaky, semenné potomstvo




Abstrakt

In the present study are analyzed three quantitative characters of seed`s progeny (Mespilus germanica L.) in fruit medlar. In a one-year trial have been obtained results on variability of characters in seed progeny. The results extend knowledge about this species. Literary references about variability characters in seed progeny were infrequent. Seed progeny show features typical of wild forms in our experiment. The presence of spikes on the branches confirmed start going to wild. Knowledge in references, that medlar plants seed propagation, inheriting a relatively good characters of the parent tree, was not confirmed in the work. Low fruits weight determined in seed progeny were in range from 4.60 grams, to 28.80 grams maximum. The average weight ranged from 11.42 g to 27.24 g. Lowest average fruit height in rated the samples are 2.62 cm and the highest 3.50 cm. Results obtained when assessing the width of the fruits are similar to previously reported characteristics. They are bellow especially in the lower extreme. Characters of fruits weight in seed progeny achieve the highest variability of 25.24%. Assessed fruits had height and width of low variability in 10.76%. Index values shaped fruit of the seed progeny were evaluated in most samples below 1.0 except sample 1B1 with higher index value. Statistical testing of averages weight, width and height characters of fruits confirmed high significant differences between 1A and 9A to the all samples. Insignificant difference was between 1A and 9A samples in weight and height fruits. The highest average fruit weight was achieved in both samples evaluated in seed progeny. The knowledge obtained about variability of fruit medlar characters in seed progeny, give the possibility for publishing these facts, as they absent in the literature. Available references were limited to the essential characteristics of the cultivars.
Keywords: melar, quantitative characters, seed progeny

Zoznam skratiek a značiek 7

Úvod 8



1 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY 10

1.1 Hodnotenie rastlinných genetických zdrojov 10

1.2 Mišpuľa obyčajná – Mespilus germanica L. 11

1.2.1 Taxonomické zaradenie druhu: 11

1.3 Pôvod a rozšírenie mišpule 13

1.4 Nároky druhu na ekologické podmienky stanovišťa 15

1.5 Znaky a vlastnosti rastliny a plodov 15

1.6 Rozmnožovanie mišpule obyčajnej 20

1.6.1 Vegetatívne rozmnožovanie 20

1.6.2 Generatívne rozmnožovanie: 22

1.7 Vysádzanie a ošetrovanie mišpule 23

1.8 Choroby a škodcovia 24

1.9 Odrodový sortiment mišpule Mespilus germanica L. 25

1.10 Hospodárske využitie mišpule obyčajnej 25

1.11 Biochemické obsahové látky a nutričná hodnota plodov mišpule 27

2 CIEĽ PRÁCE 28

3 Materiál a metódy 29

4 Výsledky 31

4.1 Vyhodnotenie variability kvantitatívnych znakov 31

4.2 Index tvaru plodu 37

4.3 Testovanie preukaznosti rozdielov 37



5 Diskusia 42

6 Záver 44

7 Zoznam použitej literatúry 45

8 Prílohy 48

    Zoznam skratiek a značiek

UKSÚP – Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky

UNESCO - Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva

FAO – Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo

IBPGR – Medzinárodná rada rastlinných genetických zdrojov

ECP/GR – Európsky program spolupráce pri ochrane a využívaní genofondu

RESGEN 29 – Uchovávanie génových zdrojov drobného ovocia

KGŠR – Katedra genetiky a šľachtenia

    Úvod

Genofond ovocných druhov rastlín predstavuje veľmi dôležitú súčasť biologickej diverzity s úžitkom pre ľudstvo. Na Slovensku sa na hospodárske účely využíva asi 160 druhov rastlín. Genofond predstavujú nielen moderné odrody a ich hybridy, ale aj staré a krajové odrody, ekotypy rastlinných druhov a tiež ich prírodné populácie, ktoré udržiavajú a priamo využívajú najmä drobnopestovatelia. Osobitné postavenie v uchovávaní genofondu majú staré a krajové odrody, ktorých špecifické využívanie je späté s človekom od začiatku a preto sa právom považujú za významnú súčasť nielen genetickej diverzity, ale aj prírodného bohatstva a kultúrneho dedičstva nášho národa.

Pestovaním niektorých monokultúrnych rastlinných druhov sa vytláčajú tradičné odrody, čo prináša nepredvídateľné dôsledky. Zavádzanie nových výkonných odrôd, ktoré vyžadujú modernú agrotechniku, vedie ku genetickej erózií, k zužovaniu genetickej variability ako na druhovej úrovni, tak aj v rámci druhu. Pre moderné agroekosystémy je typické, že umelo vytvorené a druhovo chudobné spoločenstvo rastlín je bez neustálej starostlivosti veľmi labilné a nestabilné.

Divorastúce druhy rastlín boli mnohokrát vytláčané z dôvodu rozširovania ornej pôdy, rozvoja priemyslu, čo malo za následok ich zániku, mnohokrát boli medzi nimi nositelia znakov a vlastností, ktoré by boli vhodné pre šľachtenie ako kultúrny druh rastlín. Tieto formy sú oveľa tolerantnejšie k chorobám a škodcom, ďalej sú odolné voči suchu, mrazu a majú zvláštne chuťové vlastnosti a chemické zloženie.

Je teda dôležité podotknúť, že veľmi dôležitou úlohou v každej spoločnosti by mala byť ochrana rastlinných genetických zdrojov, ktoré tvoria prírodné bohatstvo a sú dôležitou súčasťou formovania krajiny. Veľa takýchto druhov predstavuje vysokú biologickú hodnotu, ktorá sa využíva pri tvorbe nových odrôd, pestovateľských technológií a pri tvorbe životného prostredia.

Na Slovensku v záhradkách, zriedka aj vo voľnej prírode sa v menšom množstve vyskytuje málo pestovaný ovocný druh mišpuľa obyčajná (Mespilus germanica L.), ktorý sa v minulosti viac ako teraz tešil vyššej obľube u pestovateľov. Potvrdzujú to záznamy o odrodovom sortimente, najmä na začiatku 20 storočia (rok 1908), kedy bolo v Európe opísaných 5 odrôd.

Genetické zdroje rastlín tvoria neoddeliteľný a unikátny zdroj génov a génových komplexov pre praktické šľachtenie a výskum. Význam genofondu by sa v najbližšej budúcnosti mal zvyšovať, lebo geneticky modifikované rastliny je jednou z ciest ku zlepšovaniu kvality a objemu produkcie pri čo najmenšom vstupu agrochemikálií. A mimo to majú genetické zdroje tiež nespornú kultúrnu hodnotu. Štúdium, zhromažďovanie, ich dlhodobé uchovávanie a čo najefektívnejšie využitie zdrojov kultúrnych rastlín je jednou zo strategických úloh dnešného poľnohospodárskeho výskumu (Rychtárik, 1996).

Ochrana a využívanie genofondu kultúrnych rastlín je prioritným problémom, zaradeným do programov UNESCO. Ide o programy v rámci FAO (Food and Agricultural Organisation), Medzinárodná rada rastlinných genetických zdrojov IBPGR (Internacional Board for Plant Genetic Resources), Európskeho programu spolupráce pri ochrane a využívaní genofondu ECP/GR (European Cooperative Program Genetic Resources).

Týmto programom a medzinárodnému prehláseniu sa vyjadrila aj vláda SR v Apríli 1991, čím naznačila, že tento program hodlá podporovať.



  1. PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY




    1. Hodnotenie rastlinných genetických zdrojov

V širšom zmysle je hodnotenie genetických zdrojov komplexná činnosť zahrňujúca tak rozdielne vedné oblasti ako rastlinná cytogenetika, evolúcia, fyziológia, patológia a rastlinná výroba (Frankel, 1989).

Hodnotenie v užšom zmysle a v kontexte práce s genetickými zdrojmi je opis materiálu v zbierke. Všetky získané údaje od zberateľa prípadne od neskorších hodnotení je možné použiť ako znaky opisu populácie, alebo k určeniu duplicít medzi uchovávanými genotypmi (Esquinas – Alcázar, 1993).

V koncepte hodnotenia sa predpokladá, že hodnotené znaky majú genetický základ tak, že znak predchádza z generácie na generáciu vo vzorke, alebo že sa očakáva jeho objavenie pri potomstve šľachtiteľovho kríženia. Teda ideálne by bolo opisovať genetické zdroje v termínoch génov a alel skôr než podľa fenotypového prejavu (Chapman, 1989; Cross, 1992).

Rastlinné genetické zdroje ktoré nenesú pasportné údaje a deskriptorové informácie majú obmedzené použitie. Hodnotenie je preto považované za najdôležitejšiu činnosť držiteľov kolekcií (Shands, Sisson, 1989; Erskine, Williams, 1980).

So zvyšujúcou sa veľkosťou kolekcií genetických zdrojov sa dostávajú do popredia požiadavky na metódy umožňujúce ich hodnotenie a opis. Vzorky v takýchto kolekciách sú všeobecne opisované kvalitatívnymi a kvantitatívnymi informáciami, ktoré odrážajú ich genetickú podstatu. Presnosť sa môže zvýšiť opakovaním stanovenia danej premennej, alebo zvýšením počtu premenných opisujúcich charakteristiky vzorky (Peeters, Martinelli, 1989). V súčasnosti je tendencia k prijatiu kompromisného riešenia prostredníctvom výberu minimálneho počtu univerzálne prijateľných deskriptorov, aby sa prostredníctvom nich mohla realizovať výmena informácií a materiálov (Esquinas – Alcázar, 1993). Hodnota genetických zdrojov sa zvyšuje paralelne s rozsahom deskripcie. Pasportné informácie sú základné minimum (Swiecicki, 1990), avšak väčšina materiálov ktoré sa nachádzajú v génových bankách zostávajú len veľmi slabo dokumentované, pričom problém dokumentácie sa javí ako kontinuálny problém (Lyman, 1984).

Hodnotenie populácie môže byť ukončené skôr alebo neskôr v závislosti od potrieb a dostupných zdrojov s hodnotením agronomických, morfologických, biochemických, cytologických a iných znakov ako aj tolerancie proti biotickým faktorom (Esquinas–Alcázar, 1993).




    1. Mišpuľa obyčajná – Mespilus germanica L.




      1. Taxonomické zaradenie druhu:


Charakteristika čeľade Rosaceae

Čeľaď Rosaceae predstavuje veľmi starú skupinu, ktorej zástupcovia sú známi už z druhohôr – mladšej kriedy (rod Crataegus) a z treťohôr (Rubus, Prunus). Vo fylogenetickom systéme má dôležité postavenie (Bertová, et al. 1992).

Baranec et al. (1998) uvádza, je všetkých predstaviteľov zatrieďujeme do štyroch podčeľadí:


  1. podčeľaď : Spiraeoideae – tavoľníkovaté

  2. podčeľaď : Rosoideae – ružovité

  3. podčeľaď : Prumoidae – slivkovaté

  4. podčeľaď : Maloideae – jabloňovaté

Z nich podčeľaď Spiroideae reprezentuje fylogeneticky primitívnejšiu skupinu, kým podčeľaď Maloideae dosiahla v morfologickej špecializácií reprodukčných orgánov vyšší stupeň organizácie (Bertová, et.al. 1992).

Predstavitelia z tejto čeľade sú stromy, kry, polokry, prútnaté kry trváce, viacročné alebo jednoročné byliny. Okrem pravých koreňov sa vyvíjajú často korene prídavné. Stonka je jednoduchá alebo rozkonárená, niekedy tŕnistá (Prunus) alebo ostnatá (Rosa, Rubus). Listy sú striedavé, menej často protistojné, jednoduché alebo zložené, opadavé alebo trváce, bylinné alebo kožovité. Prílistky zvyčajne vyvinuté, niekedy sediace, trváce, opadavé alebo prchavé, zriedka chýbajú (Spiraea, Aruncus) (Bertová, 1992).

Kvety sú jednotlivé, zvyčajne však v strapcovitých súkvetiach (strapec, okolík). Heterochlamydeické kvety (niekedy bez koruny) sú päťpočetné, obojpohlavné a len druhotne jednopohlavné (napr. krvavec). Tyčiniek je 2-3 niekedy až 4-krát viac než korunných lupienkov, alebo je ich veľa. Tyčinky v púčiku sú oblúkovito ohnuté dovnútra. Typickým znakom v kvete je veľmi často vyvinutá kvetná čiaška (receptákulum), a to buď plochá (túžobník), poháriková (slivka), alebo fľaškovitá a celkom uzatvárajúca piestik (Baranec et al. 1998).

Bertová (1992) uvádza, že kvetné obaly sú rozšírené na kalich a korunu, len výnimočne sú bezkorunné (Alchemilla, Aphanes, Sangiusorba). Kalich je päťzubý, spravidla trváci, často s vyvinutým vonkajším kalištekom prílistkového pôvodu (Potentilla, Fragaria). Korunné lupienky zhodné s počtom kališných zubov, súmerné, na báze zúžené, nechtíkové, biele, žlté ružové, červené, purpurové atď. Estivácia škridlicovitá alebo stočená.

Uprostred čiašky je apokarpné alebo cenokarpné gyneceum. Apokarpné tvorí 5 až viac piestikov. V cennokarpnom zrastá 2-5 plodolistov, pričom čnelky často ostávajú ešte voľné. Prevláda vývoj od apokarpného (podčeľaď tavoľníkovaté a ružovaté) k monokarpnému (slivkovaté) resp. k cenokarpnému (jabloňovaté). Postavenie piestika je vrchné alebo spodné (Baranec et al. 1998).

Čnelka laterálna, trváca alebo aj opadavá. Blizna je malá. Bazálne časti kvetu zrastajú radiálne aj tangenciálne do miskovitého alebo bankovitého útvaru - hypantia (Bertová et. al., 1992).

Plod je veľmi rozmanitý. Môže ním byť nažka, kôstkovica, viacsemenná kôstkovica, mechúrik, mechúriková tobolka, malvica, plodstvo nažiek na zdužnatenom lôžku (Fragária), plodstvo v hypantiu (Rosa), plodstvo kôstkovičiek (Rubus). Semená sú zvyčajne malé s chudobným endospermom alebo bez endospermu. Pri niektorých druhoch sa zistila apogamia alebo somatická partenogenéza (Bertová et al., 1992).

Do čeľade patrí asi 100 rodov a 3000 druhov, ktoré sú rozšírene takmer po celom zemskom povrchu, najmä však v severnom miernom pásme. Niektoré rody ako ostružina, ruža, nátržník, alchemilka, jarabina, hloh sú morfologicky veľmi premenlivé, čo súvisí s hybridizáciou, polyploidiou a apomiklitickým rozmnožovaním. Jednotlivé druhy preto možno od seba rozlíšiť len ťažko a hovoríme o tzv. malých druhoch (mirkospecies). Do čeľade ružovitých patrí mnoho známych ovocných druhov, okrasných i liečivých rastlín (Baranec et. al., 1998).



Taxonomické zaradenie rodu Mespilus

Ríša: Plantae (Rastliny)

Oddelenie: Magnoliophyta

Trieda: Magnoliopsida (Magnóliokveté)

Rad: Rosales (Ružotvaré)

Čeľaď: Rosaceae (Ružovité)

Podčeľaď: Maloideae (Jabloňovaté)

Rod: Mespilus L. (Mišpuľa) (http://en.wikipedia.org/wiki/Medlar).


Vnútrodruhová taxonómia:

druh Mespilus germanica zahŕňa nasledovné variety (Župník, 1995):



  • macrocarpa,

  • gigantea,

  • abortiva (bezsemenná),

  • aureo-variegata,

  • aureo-geneteovariegata.

Pilát (1953) pri variete macrocarpa väčšie a viac stlačené plody a variete abortiva plody malé bez semien.



    1. Pôvod a rozšírenie mišpule

Mišpuľa obyčajná, predstavuje netradičný druh malvicovitého ovocia a dlho bola pokladaná za monotypný rod. Jedným zástupcom tohto rodu bola : Mišpuľa obyčajná – Mespilus germanica L.

Vedecké druhové meno mišpule je síce ,,germanica” (nemecká), ale toto meno dostala až po svojej druhej vlasti, kde sa druhotne rozšírila, v stredoeurópskych, predovšetkým nemeckých kláštorných záhradách. Tam sa pestovala počas celého stredoveku (Lörinczová, 2000)

Archeobotanici uvádzajú, že toto ovocie je známe v Európe od rozhrania doby laténskej a rímskej vo Francúzsku a v Nemeckú, od doby rímskej v Anglicku a na viacerých lokalitách v rímskych provinciách na európskom kontinente (Slávik, 2006).

Rimania pestovali mišpuľu asi od 2. storočia pred našim letopočtom a jej pestovanie prevzali od Grékov. Do Grécka sa mišpuľa dostala z Malej Ázie, ktorá je okrajovou časťou ich areálu, zasahuje až ku Krymu, na Kaukaz a do Severného Iránu. Rimania ju rozšírili takmer po celej Európe (Větvička et al., 1992).

Viaceré pramene za miesto pôvodu mišpule pokladajú Malú Áziu a Kaukaz. Len druhotne ju staré národy spolu s ostatnými druhmi ovocia preniesli do oblasti Kaspického, neskôr Stredozemného mora. Odtiaľ sa postupne rozšírila aj do ostatných kultúrnych oblastí. Dnes je rozšírená vo všetkých krajinách, ktoré majú ekologické podmienky vhodné na pestovanie viniča hroznorodého (Šimánek et al, 1977).

Mišpuľa nemá veľké rozšírenie, pestuje sa iba v záhradách, a v individuálnych sadoch v Stredomorí a južnej Európe, v štátoch malej Ázie a Východnej Afriky. Je dosť populárna na Kaukaze, hlavne Azerbajdžane. Tiež sa pestuje v Moldavsku a na Kryme (Vitkovskij, 1998).

U nás ani vo svete nie je kultúrne pestovanie rozšírené, hoci sa plody vyznačujú vysoko hodnotnými dietetickými vlastnosťami (Molitorisová, 2002).

Slávik (2006) uvádza, že Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky k 20.12.2005 evidoval 4,77 ha produkčnej výmery mišpule. Jej pestovaním sa zaoberá súkromný pestovateľ z Nového Mesta nad Váhom.

Vo voľnej prírode sa ojedinelé kríky vyskytujú napr. na južnej Morave, v Sasku, Durínsku, Švajčiarsku, Dolnom Rakúsku a na juhu Tyrolska (Slávik, 2006).

V roku 1990 bol v Severnej Amerike objavený nový druh Mespilus canescens (J.B.Phipps). Je to veľký ker alebo malý strom, nedávno (1990) objavený v stepiach oblasti Arkansas v Spojených štátoch severoamerických.

Ide o kriticky ohrozený endemický druh s populáciou len 25 rastlín zoskupených v jednom malom lesíku o výmere 9 ha, v chránenej prírodnej oblasti Konecny Grove.

Genetická analýza ukázala, že tento druh je blízkym príbuzným druhu Mespilus germanica, ktorá bola doteraz jedným známym druhom z rodu Mespilus.

Aj listy sú veľmi podobné tomuto druhu, tmavozelené a elipsovité, 7-12 cm dlhé a 3-4 cm široké. 5-početné biele kvety sú vytvárané neskoro na jar. Plodmi sú malvice s priemerom 2-3 cm s rozšírenými trvalými kališnými lístkami, dávajú tak plodom dutý tvar, a tým sa líši od druhu Mespilus germanica. Keď sú plody zrelé sú jasnej lesklej červenej farby a nie matne hnedé (http://en.wikipedia.org/wiki/Stern%27s_Medlar).

V Českej republike mišpuľu zriedkavo nájdeme v stredných Čechách (Polabie) alebo na južnej Morave v starých vinohradoch, na Slovensku v južných a juhovýchodných oblastiach (Hričovský, 2003).

Ťažisko výskytu je v juhozápadnej časti Slovenska. Tu sa začala pestovať asi v 8. storočí. Pre pestovanie mišpúľ sú vhodnejšie teplé oblasti, v ktorých sa hojnejšie v minulosti pestovala. Miestami splanieva (Slávik, 2006).


    1. Nároky druhu na ekologické podmienky stanovišťa

Mišpuli sa dobre darí na ľahších pôdach. Je výrazne vápnomilná, čo treba zohľadňovať pri voľbe stanovišťa, ako aj pri príprave pôdy. Na ostatné živiny nemá mimoriadne nároky (Šimánek et al., 1977).

Vyžaduje výživné, stredne ťažké a priepustné pôdy, teplé slnečné stanovištia. Znáša aj polotieň a zadymené prostredie (Hričovský, 2003).

Neznáša zamokrené pôdy a je veľmi citlivá na poškodenie zimnými mrazmi, zvlášť vo vyšších polohách a v mrazových kotlinách (Molitorisová, 2002).

Na dosiahnutie silného rastu a dobrých úrod sú nevyhnutné primerané vlhké pôdy (Brickell, 2001).

Na lepšiu úroveň agrotechniky reaguje zvyšovaním rodivosti a kvality plodov. Keďže neskoršie kvitne, neskoré jarné mrazy nespôsobujú škody na kvetoch a plodoch (Šimánek, 1977).


    1. Znaky a vlastnosti rastliny a plodov

Prirodzený tvar mišpule je ker, len zriedkavejšie strom, ktorý má nepravidelnú korunu s maximálnou výškou 6 m. Má pomerne slabý vzrast. Len ušľachtilé, kultúrne formy netvoria tŕne (Šimánek et al., 1977).

Plané druhy majú tŕne premenené na konáriky, mladé konáriky sú plstnaté. Listy sú opadavé, krátko stopkaté, kopijovité alebo obrátené kopijovité, dlhé 5 – 12 cm a 3 – 4 cm široké, celistvo okrajové, alebo vpredu jemne žliazkato pílkovité, na lícnej strane sú tmavozelené a holé, na rube najmä na žilnatine chlpaté, prílistky sú opadavé (Dostál et al, 1991).

Pred opadnutím na jeseň sú sfarbené do červena (http://en.wikkipedia.org/wiki/Medlar).

Pri kultúrnych druhoch sú listy striedavé, takmer sediace, dlhé asi 50 – 120 mm a široké 20 – 40 mm, podlhovasto oválne alebo elipsovité až obrátene vajcovité, s veľmi krátkym hrotom. Na báze sú zaokrúhlené, mierne vráskavé, s hlboko ponorenými listovými žilkami. Listová čepeľ je celistvo okrajová až jemne pílkovitá. Farba listov je z lícnej strany tmavo zelená a z rubovej strany belavo-plstnato chlpatá. Listová stopka je krátka a zelená (Molitorisová, 2002).

Kôra kmeňa i kostrových konárov je hnedosivá, letorasty sú tmavozelené a jednoročné výhonky tmavozelené. Bočný obrast býva skrátený, vytvára tŕnisté hroty (Šimánek, 1977).

Kvety sú päťpočetné a vyrastajú jednotlivo, veľké, v priemere 3 – 4 cm. Sú bielej farby, na krátkych, nečlánkovaných stopkách na konci olistených vetvičiek (Pilát, 1953).

Kališné lístky sú dlhé, úzke a v spodnej časti širšie, majú zelenú farbu, prečnievajú cez široké korunné lupienky. Tie sú široko oválne, zvlnené s nerovnakým okrajom. Kvet mišpule má tyčinky mnoho početné, s tmavočervenými peľnicami. Kvety sú samoopelivé a vzhľadom na to, že kvitnú neskoro nie sú poškodzované neskorými jarnými mrazmi (Molitorisová, 2002).

Kvitnúť začína až v druhej polovici mája, prípadne až začiatkom júna (Šimánek, 1977).

Malvice mišpule majú pozoruhodný tvar – široký uťatý terč na prehĺbenom vrcholčeku, 5 dlhých kališných cípov a 5 plodolistov spodného semenníka v zrelosti stvrdne do hrboľatých ,,kôstok” (Hričovský, 2003).

Plody sú guľovito stlačené alebo hruškovité malvice z rozšírenými trvalými kališnými lístkami šedo zelenej farby dávajúcimi plodom ,,dutý” tvar (http://en.wikkipedia.org/wiki/Medlar).

Malvica je vysoká 25 – 35 mm a široká 35 – 45 mm s 2 – 6 tvrdými semenami. Priemerná hmotnosť plodu je 25 – 38 g. Najčastejšie sa plody vyskytujú v troch základných tvaroch : guľovitý, pretiahli a podlhovastý. Pokožka je hrubá, drsná, zelená až tmavozelená po dozretí svetlohnedá. Stopka plodu je krátka, hrubá a má hnedú farbu. Dužina malvičiek je tuhá, zelenobiela až biela, po odležaní zožltne až zhnedne (Molitorisová, 2002).

Kahala (2009) pri trojročnom hodnotení rozmerových znakov plodov mišpule obyčajnej vypočítal index tvaru plodu pre uchovávaný genofond v rozmedzí od 0,73 do 0,96. Priemerný index za trojročné sledované obdobie bol v rozmedzí od 0,79 do 0,94.


  1   2   3   4   5   6   7


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©atelim.com 2016
rəhbərliyinə müraciət