Ana səhifə

O posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov


Yüklə 13.48 Mb.
səhifə14/17
tarix24.06.2016
ölçüsü13.48 Mb.
1   ...   9   10   11   12   13   14   15   16   17

IV.1.5. Energetické zdroje
Elektrická energia

Prevádzka bude zásobovaná elektrickou energiou z vnútroareálového rozvodu elektrickej siete. Elektrická energia bude okrem osvetlenia slúžiť na pripojenie elektrických zariadení technológie.

Inštalovaný výkon zariadenia TK 750 je v rozsahu 44,5 - 49,3 kW (v závislosti od prídavných zariadení).

Napájacie napätie 240/400 s frekvenciou 50 Hz.

Predpokladaná denná spotreba elektrickej energie pre celú prevádzku (1xTK 750) je 2 860 kWh a predpokladaná ročná spotreba je 810 000 kWh.

Propán-bután/Zemný plyn

Pre prevádzku technológie je potrebné zabezpečenie dodávky propán-butánu, alebo dodávky zemného plynu. Dodávka je zabezpečená pripojením na vnútroareálový rozvod plynu. Propán bután, alebo zemný plyn bude slúžiť ako palivo pre štartovacie horáky počas nábehu technológie, čiže do dosiahnutia prevádzkovej teploty technológie.

Spotreba propán-butánu, alebo zemného plynu pri nábehu reaktora sa predpokladá 40 m3.h-1. Predpokladaná denná spotreba zemného plynu je 67,8 m3 a predpokladaná ročná spotreba je 19 200 m3. Po dosiahnutí prevádzkovej teploty bude pre jej udržanie využívaná ako palivo plynná frakcia vznikajúca v procese katalytického rozkladu plastových odpadov.
Druhá alternatíva je využívanie propan butanu zo zriadenej zásobnej nádrže.

Predpokladaná prevádzka závodu: 300 dní v roku 7200 hodín ročne pri trojzmennej prevádzke 24 hodín denne.



IV. 2. POŽIADAVKY NA VÝSTUPY
IV.2.1. Ovzdušie

Realizácia činnosti bude vplývať na ovzdušie činnosťami :


- spaľovaním zemného plynu (alebo propan butánu) v zariadeniach na vykurovanie

administratívnych, sociálnych, prípadne výrobných priestorov a prípravu TÚV,

- spaľovaním zemného plynu v štartovacích horákoch/horáku počas nábehu zariadení,

- spaľovaním vlastných technologických plynov (TP) počas štandardnej prevádzky krakovacej

linky ,

- čiastočne zo skladovania vyrobených kvapalných krakovacích produktov (zo skladovacích

zásobníkov),
Vzhľadom na frekvenciu zásobovacej dopravy 2 nákladné automobily za deň (1 vjazd a 1 výjazd denne) bude príspevok emisií ZL od dopravy súvisiacej s prevádzkou k emisiám produkovaným dopravou na komunikácii zanedbateľný.
Palivovo-energetická časť na vykurovanie a prípravu TÚV pre prevádzku bude obsahovať kotol na zemný plyn s nainštalovaným tepelným výkonom 160 kW.

Tento zdroj bude malým zdrojom znečisťovania.


Výmenu vzduchu vo výrobných priestoroch budú zabezpečovať plynové vzduchotechnické jednotky s možnosťou ohrevu nasávaného vzduchu s nainštalovaným tepelným príkonom spolu 300 kW. Táto palivovo-energetická časť bude malým zdrojom znečisťovania.
V prípade spracovania odpadových plastov v krakovacom zariadení za vysokých teplôt nebude v čase prevádzkovania reaktorov potrebné výrobné priestory permanentne vykurovať, pretože technológia bude produkovať veľké množstvo tepla, ktoré sa bude uvoľňovať do prostredia prevádzky. Z toho dôvodu sa predpokladá spotreba paliva na vykurovanie minimálna.
Pre zabezpečenie prípadných prerušení dodávky elektrickej energie bude v prevádzke inštalovaný náhradný zdroj – dieselagregát s nainštalovaným elektrickým príkonom - 300 kW.
Inštalovaným prevádzkovým zariadením bude TK 750 - krakovacia linka so spoločným príslušenstvom ako nádrže produktov, dopaľovací komín, zásobník vstupných odpadov a niektoré menšie zariadenia vrátane chladiacich systémov.
Hlavnou časťou technologickej linky TK 750 je reaktor s horákovou pecou, systém chladenia I.a II. stupňa, priestor s hydraulickou jednotkou na stláčanie a posun vstupného materiálu do
reaktora, potrubné systémy s čerpadlami na transport uhľovodíkových zmesí do nádrží a plynnej zmesi do horáka, rozptylový komín, ovládací panel.
Zdrojom technologického tepla v technologickej linke je horáková komora obsahujúca dvojicu prevádzkových horákov s výkonom 2 x 200 kW na vlastné technologické plyny a štartovací horák s výkonom 500 kW na zemný plyn, potrebný pre fázu nábehu zariadenia.

Spaliny z horákov sa vedú do pece, ktorá je zhotovená z ohňovzdorného materiálu, na ktorom je dvojnásobná tepelnoizolačná vrstva a oceľový obal.

Horúce spaliny prúdia cez kovové lôžko s naloženým odpadom vo vnútri reaktora, časť horúcich spalín zohrieva čistiaci systém umiestnený vo vnútri reaktora.

Po odovzdaní tepla sa spaliny odvádzajú do ovzdušia samostatným komínom s ústim nad strechou objektu.

V reaktore dochádza vplyvom zvyšujúcej sa teploty primárne k taveniu plastovej hmoty a ďalším zvyšovaním dochádza k rozrušovaniu polymérnych reťazcov. Vzniknuté uhľovodíkové pary sa v rúrkových výmenníkoch dvojstupňovo chladia. Kvapalný uhľovodíkový produkt získaný zo systému chladenia je odvádzaný do zásobných nádrží.

Pary neskondenzované v chladiči II. stupňa prechádzajú zásobníkom produktu cez dodatočný koncový chladič, inštalovaný za prevádzkovým zásobníkom, v ktorom vykondenzujú zbytky kvapalných krakovacích produktov. Zostatkové neskondenzovateľné technologické plyny sa potrubím privádzajú do horákovej komory s dvojicou horákov, v ktorých sa spaľujú a vznikajúce teplo sa využíva na ohrev reaktora.

Výťažok plynov je približne 12 až 18 %. Plynné produkty obsahujú uhľovodíky C1 až C4 prípadne aj C5 .

Spaliny vznikajúce horením sa odvádzajú komínom nad strechou výrobného objektu do ovzdušia.

Analýza získaných technologických plynov, ktoré sa používajú na výrobu tepla v horákových komorách krakovacích liniek je nasledovná :
Obj. prietok – 43,4 m3 .s-1

Obsah kyslíka – 3,9%

Obsah CO2 – 4,4%

Vlhkosť – 7,01%

Teplota plynu – 16 °C
Technologické plyny obsahujú prevažne butány a butény, ďalej etán a propán, pričom prevahu majú nasýtené alkány a podiel nenasýtených uhľovodíkov dosahuje približne 30 %.

Na spaľovanie týchto plynov budú v technologickej (krakovacej) linke inštalované po dva horáky s výkonom 2 x 200 kW.

Zvolené horáky sú vhodné na spaľovanie zemného plynu, sú kompaktné monoblokové s dvojstupňovou reguláciou plnoautomatické so zníženou tvorbou oxidov dusíka.
Kategorizácia zdroja

Základnou surovinou pre krakovanie (pyrolýzu) sú odpadové plastové materiály PE a PP, znamená to, že v procese sa bude nakladať s odpadmi.


Z tejto skutočnosti vychádzať aj kategorizácia zdroja.

Podľa vyhlášky č.356/2010 z.z., podľa prílohy č.2 - "kategorizácia veľkých a stredných zdrojov":

časť 5 Nakladanie s odpadmi
5.99. Ostatné zariadenia a technológie spracovania a nakladania s odpadmi

– členenie podľa bodu 2.99



Stredný zdroj znečisťovania ovzdušia.


Emisné limity

Spracovanie plastov bude prebiehať v uzatvorenom reaktore, z ktorého budú vznikajúce plyny a pary odvádzané do chladiaceho dvojstupňového systému.

Po vykondenzovaní všetkých kvapalných zložiek budú plynné zložky spaľované v horákoch umiestnených v horákových komorách. Za normálnych okolností bude teda proces vplývať na ovzdušie spalinami zo spaľovacích komôr, v ktorých sa bude za štandardnej prevádzky krakovacieho procesu spaľovať vlastný TP obsahujúci prevažne uhľovodíky C1 až C4 prípadne aj časť C5-C6, ale aj niektoré plynné produkty termického rozkladu čiastočne znečistených obalových materiálov (potenciálne napr. halogenovodíky). Počas nábehu zariadenia sa bude v osobitných štartovacích horákoch spaľovať zemný plyn.

Pre spaľovanie plynných palív platia emisné limity podľa príloh k vyhláške č.356/2010 Z.z.






Požiadavky zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látok sú uvedené v prílohe č.6 k citovanej vyhláške č.356/2010 Z.z..
Zariadenie bude uzavreté, s odvodom vznikajúcich plynov a pár do kondenzačného zariadenia a neskondenzovateľných plynov na spálenie do horákov, v ktorých sa účinne rozložia (spália).

Vzhľadom na spaľovanie vlastného plynu TP z termického rozkladu plastovej suroviny, ktorá nemusí byť homogénna (len polyolefíny) a sekundárne znečistená rôznymi organickými a anorganickými látkami, v dôsledku čoho môže TP obsahovať aj neuhľovodíkové zložky, bude potrebné popri emisných limitoch primerane rešpektovať aj všeobecné podmienky prevádzkovania pre spaľovne odpadov:

- teplota spaľovania najmenej 850 °C počas minimálne 1 s (zdržná doba) a obsahu kyslíka

najmenej 3 % objemu, alebo

- teplota spaľovania najmenej 1 100 °C počas minimálne 0,1 s a obsahu kyslíka najmenej 3 %

objemu.


Určité množstvo organických plynov a pár bude unikať zo skladovacej nádrže výsledného produktu (krakátu). Nádrž bude dvojplášťová s indikáciou netesnosti v medzipláštovom priestore pomocou sondy a v zmysle platných predpisov bude bez dopadu priameho slnečného svetla. Takto budú aj emisie zo skladovania obmedzené na minimum.

Na nádrži budú inštalované kvapalinové (vodné) uzávery, s nastavením na pretlak 10 až 20 kPa, čo znamená, že pri bežných prevádzkových teplotách do 40 °C (na túto teplotu budú nádrže vyhrievané za účelom zamedzenia upchatia trás zatuhnutím voskových a parafinických podielov krakátu) zabránia úniku pár najprchavejších uhľovodíkov s najvyšším tlakom pár (najnižšou teplotou varu) z nádrží.

Rovnako pri mimoriadne teplom počasí v letných mesiacoch nebude mať slnečné žiarenie prakticky žiadny vplyv na prípadné prekročenie skladovacej teploty médií spojenej so zvýšeným tlakom v nádržiach.

Emisie zo skladovania patria k fugitívnym emisiám, na ktoré sa vo všeobecnosti nevzťahujú emisné limity a ani povinnosť preukazovania ich dodržiavania.

Pre doplnenie je možné uviesť, že s prihliadnutím na uhľovodíkový charakter krakátu, bude obsah organických plynov a pár (patriacich k VOC) v 1 m3 odpadového plynu uvoľneného zo skladovacích nádrží približne v rozmedzí 80 až 250 g.
Z dôvodu neštandardného plynného paliva (TP) bude prospešné preukazovať dodržiavanie určených emisných limitov v prípade TOC kontinuálnym monitorovaním.
V súvislosti s kontinuálnym monitorovaním organických látok je treba uviesť, že v ohrevných horákoch sa budú spaľovať v podstate vysokokoncentrované organické plyny a pary (uhľovodíky C1 až C5) s vysokou výhrevnosťou a preto je možné predpokladať, že emisný limit v parametri TOC bude splnený.

V tomto smere bude prospešné vykonať v rámci skúšobnej prevádzky oprávnené diskontinuálne meranie, na základe ktorého by sa posúdila emisná úroveň jednotlivých emitovaných znečisťujúcich látok a následne aj aktuálnosť resp. potreba monitorovania konkrétnej ZL.


Tvorba znečisťujúcich látok zo spaľovania technologických plynov
Pri rozbore zloženia spalín zo spaľovania technologických plynov krakovania sa musí vychádzať zo zloženia pôvodných plastových odpadov, ktoré sa podrobujú termickému rozkladu. Autori technológie deklarujú použitie prakticky výhradne polyolefínov to znamená polyetylénov a polypropylénov a vylučujú použitie polyamidov s obsahom dusíka, polyvinylchloridových materiálov (chlór), polystyrénu, polyetyléntereftalátu, polytetrafluóretylu (fluór) a ďalších polymérov. Polyolefínové reťazce sú zložené výhradne z uhlíka a vodíka a preto aj vznikajúce plynné neskondenzovateľné plyny, ktoré sa používajú ako palivo nemôžu obsahovať v spalinách významnejšie množstvo cudzorodých prvkov ako halogény, síru, prípadne kovy.

Technologické plyny obsahujú plynné uhľovodíky s počtom uhlíkov 1 až 4, v malých množstvách aj päťuhlíkové (pentány a pentény). Uhľovodíky ako zlúčeniny uhlíka s vodíkom sa spálením za dostatočného prísunu kyslíka (vzduchu) menia na konečné oxidačné produkty – oxid uhličitý a voda vo forme vodných pár.

Spaľovaním za zvýšenej teploty vznikajú zo vzdušného dusíka oxidáciou - oxidy dusíka. V danom prípade bude tvorba oxidov dusíka menšia, pretože reakčné komory s plastovými odpadmi sa zohrievajú na teploty 390 °C až 420 °C, čo sú podmienky pre tvorbu tzv. nízkoteplotných NOx, tvorba vysokoteplotných oxidov dusíka v plameni bude menej významná.

Vzhľadom na potenciálnu možnosť nehomogenity suroviny (iné druhy obalových plastov) a jej prípadné sekundárne znečistenie zbytkami plnených médií (obaly o.i. z komunálneho zberu), je potrebné predpokladať aj určité znečistenie spaľovaného technologického plynu, ktoré sa premietne do zloženia jeho spalín.


Potenciálnou prítomnosťou halogénov v TP budú v zásade pri jeho spaľovaní v horákoch za štandardnej prevádzky vytvorené podmienky pre vznik polychlórovaných dibenzodioxínov a furánov (PCDD/PCDF) z hľadiska relatívne vhodných teplôt (nízke teploty okolo 400°C) a rovnako možnej prítomnosti niektorých kovov, ktoré vo forme mikročastíc popola (najmä medi) môžu pôsobiť v niektorých technologických procesoch ako katalytický povrch pre ich syntézu. Táto alternatíva je v danom prípade skôr teoretická.

Spaľovanie technologických plynov je možné prirovnať k spaľovaniu skvapalnených uhľovodíkových plynov (zmes propánu a butánu), ktoré sa používajú ako bežné palivo v oblastiach nepokrytých rozvodnou sieťou zemného plynu.

Podobné zloženie ako technologické plyny má aj prevažná väčšina rafinérskych plynov, ktoré sa z dôvodu pestrého zloženia a obťažnej separácie jednotlivých zložiek bežne používajú ako palivo na ohrev technologických procesov v a.s. Slovnaft Bratislava.

Požiadavky zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látok sú uvedené v prílohe č.6 k citovanej vyhláške č.356/2010 Z.z..




Merania znečisťujúcich látok boli vykonané na identickom zariadení, ktoré funguje v Gyori, v Maďarskej republike.


Meranie vykonal :
 ..Észak-Dunántúli Környezetvédelmi, Természetvédemi és Vízügyi Felügyelőség Mérőállomás A NAT által 1-1275/2007 számon Akkreditált Laboratórium  9028 Győr, Török Ignác utca 68,

(v preklade: Inspekcná stanica severno zadunajska-ochrana životného prostredia, vodného ospodárstva,

Meranie bolo uskutočnené prístrojom DIGIMA LPU elektronicky mikromanometer na jednotlivych bodoch PRANDLT rúra bola posúvaná dovnútra a von. meranie bolo vvykonané podla predpisov: MSZ 21853-1:1976 a MSZ 21853-2:1998 s presnostou +,-,2,0 %.

Na určenie teploty použili JUMO TDat-74/1 teplomer  a k teplomeru napojili Ni-CrNi s presnostou +,- 0,5 %

Na urcenie vlkosti v plyne boli odobrané vzorky na určenych miestach s presnosťou +,-10 %,

plyn merali penosnym meracom HORIBA PG-250, s prenosnym analyzátorom,ktorý pouziva nasledovné 3 znaky: (CLD), (NOx), nie disperitívny infra cerveny (CO, CO2,SO2), paramagnetická susceptibilita (O2), napojenie bolo na elektrinický ochladzovač, čo umožnilo plynulé meranie  horenia.


Merané hodnoty sú preukazatelné a viditeľné na LCD tabuli resp. sú viditeľné a registrovateľné pomocou RS-232 .

Predpisy: MSZ 21853-27:1993, MSZ 21853-19:1981, MSZ 21853-6:1984, MSZ 21853-9:1978, podla tychto noriem jemeranie s presnostou +,- 3,1 %

HORIBA GmbH, Japonsky pristroj PG-250:

Ďalsie použité pristroje: HORIBA SMA-371 16 ventilmi zozbierané údaje, k zozbieraniu zoriek v pevnej fáze použili: WHATMAN Schliecher and Schuell 603 G, kde pouzili 28x60 mm sklennú skúmavku. podla nariadenia: MSZ21853-30:1994, pomer kyseliny chlorovodikovej a kyseliny dusicnej bol 3:1 a v pomere 1:9 miesame s destilovanoiu vodou.

Meranie uhľovodikov podla nariadenia MSZ 13107:1995 s +,- 3,0 % presnosťou, pristrojom BERNATH-ATMIC 3005, v pristroji horí vodikovy plamienok, potrebný kyslík k plamenu zariadenie automaticky vyčisti, molekuly sa ionizujú, v zariadeni sa tvori magneticky ionované napätie ktoré detektor FID eviduje a tvori elektrónovým znakom.
... z komína : spaliny...podla nariadenia: 14/2001.(V.9.) KöM-EüM-FVM a 17/2001.(VIII.3.) KöM na základe tyctonariadení sme stanovili na 5% O2 obsah.,na prepocty sme pouzili priemerny obsah kyslika ,
Výsledky 1/2 hodinových meraní znečisťujúcich látok sú nasledovné :

SO2..4,83, 4,44, 5,68, 5,64....priemer..5,15

CO..2,94, 6,21 8,70 9,51 priemer 6,84

NOx...40,78 75,59 109,05 103,92..priemer 82,34....hodnoty sú mensie ako 1 mg/Nm3

 

Na meranie TOC podla nariadenia 3/2002.(II.22.) KöM nariadenie 3.sz.priloha na obsah  11% O2



TOC (mgC1/Nm3...14,63  5,02   6,88  6,20...priemer 8,18

 

Porovnanie navrhovanej technológie spracovania so stavom techniky


Nepretržite sa zvyšujúce množstvo plastových výrobkov a z toho vyplývajúce rastúce množstvo plastových odpadov vyvolalo potrebu ich materiálového prípadne energetického využitia. Pri využití sa preferujú postupy materiálového využitia pred spaľovaním za využitia vznikajúceho tepla, čím sa šetria prírodné nedostatkové surovinové zdroje najmä ropa prípadne zemný plyn.
Materiálové využitie ODPADOV Z PLASTOV je v doterajšej praxi z veľkej časti realizované mechanickými prípadne termickými postupmi spracovania na druhotné (sekundárne) výrobky, ktoré majú obmedzený rozsah využitia a vlastnosti takto získaných materiálov nedosahujú parametre pôvodných výrobkov vyrobených z granulovaných primárnych surovín.
Z toho dôvodu si vyššia úroveň využitia plastových polymérov vyžaduje zásadný zásah do pôvodných makromolekulových reťazcov a ich štiepenie na kratšie uhľovodíkové molekuly, ktoré majú väčšiu využiteľnosť. Takúto koncepciu má aj predložená technológia krakovania plastov.

Najlepšie dostupné techniky – BAT, ktoré pripravuje a spracováva Európska kancelária IPKZ so sídlom v Seville v Španielsku, sú spracovávané postupne pre výrobné sektory a pre tento účel sú zriaďované Technické pracovné skupiny (Technical Working Groups - TWGs), ktoré sú primárnym zdrojom všetkých informácií požadovaných pre BREF (referenčné dokumenty pre BAT).

Cieľom BREF je poskytnúť informácie o danom odvetví, používaných technikách a procesoch, materiálových tokoch, emisných limitoch v členských štátoch EÚ a o monitorovaní emisií príslušným orgánom členských krajín Európskej únie, prevádzkovateľom priemyselných

podnikov, Európskej komisii a širokej verejnosti pre usmerňovanie procesov a stanovovania podmienok v integrovanom povolení.

Niektoré dokumenty BREF sú už schválené.

K danej technológií sú najbližšie priemyselné odbory „Polyméry“ (skratka POL) a „Spracovanie odpadov“ (WT).

V uvedených odboroch sú spracované: pre výrobu polymérov z júna 2006 – Reference Document on Best Availlable Techniques for Manufacture of Polymers (POL) a pre spracovanie odpadov Reference Document on Best Available Techniques for the Waste Treatment Industries“ z augusta 2005.
V dokumentoch sa problematika odpadových plastov explicitne neuvádza.

Pri hodnotení predloženej technológie spracovania plastových odpadov je potrebné uviesť, že je to jedna z alternatívnych možností, ktorá je založená na krakovaní čiže degradácii dlhých molekúl na kratšie, čo sa v poslednom období často využíva aj v rafinériách v snahe zvýšiť podiel motorových palív na úkor menej žiadaných ťažkých mazutových a olejových frakcií z primárneho spracovania ropy (krakovanie, drastickejšia pyrolýza, reformovanie a pod.).


Proces je navrhovaný štandardným postupom ohrevu reaktora s plastovou surovinou pri stredných teplotách a následnou kondenzáciou vznikajúcich pár v chladičoch.

Kvapalný produkt je zavedený do skladovej nádrže a plynné, (za normálnych podmienok plynné) produkty, sú odvedené do plynových horákov na spálenie. Vznikajúce teplo je využívané na ohrev suroviny a štiepenie väzieb polymérnych molekúl.


Z hľadiska ochrany ovzdušia bude technológia vplývať na ovzdušie len spalinami zemného plynu počas nábehu a vlastného technologického plynu za normálnej prevádzky, ktorý je plne porovnateľný zo spaľovaním propán-butánovej zmesi LPG.

Dá sa predpokladať bezproblémové plnenie určených emisných limitov pre spaľovanie plynných palív. Pre zabezpečenie komplexného a čo najefektívnejšieho využitia kvapalného krakového produktu s obsahom energeticky bohatých kvapalných uhľovodíkov bude potrebná spolupráca s výrobcami pohonných hmôt prípadne iných chemických produktov (to najmä v prípade variantu č.1).
Vzhľadom na predpokladanú relatívnu čistotu tohto produktu s nevýznamným obsahom halogénov, síry, dusíka a kovov je možné uvažovať s ich primeranou úpravou v smere využitia aj ako kvapalného paliva (prípad variantu č.2).
IV.2.2. Odpadové vody
Realizáciou navrhovanej činnosti, inštalovaním a prevádzkovaním technológie spracovania vstupných odpadových plastov dôjde k produkcii splaškových odpadových vôd.

Splaškové odpadové vody budú odvádzané novo vybudovanou vnútroareálovou splaškovou kanalizáciou na kapacitne vyhovujúcu ČOV s odkanalizovaním vyčistených odpadových vôd do vodného toku, resp. ich akumuláciou v nepriepustnej kapacitne vyhovujúcej betónovej žumpe.

Táto časť bude doriešená v projektovej dokumentácii k stavebnému povoleniu.

Množstvo splaškových odpadových vôd bude zodpovedať potrebe vody pre sociálne účely zamestnancov prevádzky.

Potreba vody pre sociálne účely je závislá od počtu zamestnancov v nepretržitej prevádzke.

Množstvo produkovaných splaškových odpadových vôd, vrátane návrhu vhodného typu ČOV, alebo nepriepustenej žumpy, bude riešiť projektant v projektovej dokumentácii pre stavebné konanie.

Projektant bude taktiež počítať s množstvom vôd z povrchového odtoku (dažďových vôd) s ich odkanalizovaním po vhodnom predčistení do vodného toku, resp. pri vhodnom a kladnom hydrogeologickom posudku aj s možnosoťu ich vypúšťania do podzemných vôd .
Technológia spracovania vstupných odpadových plastov bude produkovať minimálne množstvo technologickej odpadovej vody nakoľko pre prevádzku zriadenia TK 750 nie je potrebná technologická voda.

Jedinou podmienkou pre správne fungovanie zariadenia z pohľadu nárokov na vodu je pravidelné doplňovanie chladiacich systémov zariadení.

Objem doplnenej vody do chladiaceho systému jedného zariadenia TK 750 je cca 100 l/mesiac. Potreba vody pre dopĺňanie chladiaceho systému zariadenia 1,2 m3.rok-1. Voda je do chladiaceho systému dopĺňaná v dôsledku jej odparovania takže nebude zdrojom technologických odpadových vôd.
V záujme prevádzkovateľa je predovšetkým z ekonomických dôvodov zabezpečiť maximálnu účinnosť procesu spracovania odpadových plastov s maximálnou produkciou výstupného kvapalného produktu spolu s minimálnou tvorbou odpadov pevných aj kvapalných. Z tohto dôvodu bude súčasťou zmlúv o odbere odpadových plastov ich presná špecifikácia (výhradne PE, PP), špecifikácia ich kvality (rozmery, minerálne znečistenie, vlhkosť atď.) a špecifikácia spôsobu ich prepravného balenia.

Doprava vstupnej suroviny bude zabezpečovaná nákladnými automobilmi so zastrešenou nadstavbou proti vnikaniu atmosférických zrážok do vstupnej suroviny, čím by dochádzalo k nežiaducemu zvyšovaniu jej vlhkosti. Parametre vstupnej suroviny budú kontrolované už pri ich preberaní a ukladaní v skladovacej hale. Vstupná surovina bude skladovaná v samostatnej novovybudovanej skladovacej hale.

Skladovanie v suchom, zastrešenom priestore umožní dodatočné presušenie vstupnej suroviny a tým minimalizáciu vstupnej vlhkosti do zariadenia. Ručné dávkovanie vstupnej suroviny do hydraulického lisu na začiatku linky umožňuje ďalšiu dôkladnú kontrolu parametrov vstupnej suroviny a teda aj jej vlhkosti.

Vstupná surovina s nevyhovujúcimi parametrami nebude do zariadenia dávkovaná.


Dodržiavanie pracovných postupov a pokynov zamestnancami bude vyžadované a kontrolované. Celý technologický proces je riadený automatickým systémom riadenia a kontroly. Sledovanie priebehu procesu a prípadný zásah do procesu zo strany obsluhy je zabezpečený prostredníctvom ovládacieho panelu. V prípade poklesu účinnosti spracovania odpadových plastov resp. produkovania odpadovej technologickej vody, budú ihneď prijaté opatrenia na zamedzenie vstupu vlhkej vstupnej suroviny do procesu spracovania. Všetky hodnoty a výsledky merania automatického systému kontroly budú zaznamenávané a archivované v pamäti systému. Ich zobrazenie vo forme číselných a grafických údajov je možné na obrazovke riadiaceho panelu obsluhy zariadenia.

Technologické odpadové vody, ktoré vzniknú kondenzáciou vlhkosti vstupných odpadových plastov napriek všetkým opatreniam, budú skladované v plastovej nádrži s obsahom 1 m3 umiestnenej vedľa systému skvapalňovania uhľovodíkových pár a po analýze budú odvážané oprávnenou organizáciou na základe zmluvy o odbere odpadov.


1   ...   9   10   11   12   13   14   15   16   17


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©atelim.com 2016
rəhbərliyinə müraciət