Náboženstvo vo vzťahoch Rímskej ríše a Perzskej ríše v období christologických konfliktov
|
|  Yüklə 499.5 Kb.
|
|
Masarykova univerzita Filozofická fakulta Ústav klasických studií Latinský jazyk a literatura Eva Steinová Náboženstvo vo vzťahoch Rímskej ríše a Perzskej ríše v období christologických konfliktov Bakalárska diplomová práca Vedúci práce: Doc. Jarmila Bednaříková, CSc. Brno 2008 Vyhlasujem, že som diplomovú prácu vypracovala samostatne s využitím uvedených prameňov a literatúry. V Brne, 9.4. 2008 _____________________________________ Moje poďakovanie patrí Doc. Jarmile Bednaříkovej, Csc. za vedenie mojej práce a čas, ktorý mi venovala. Tiež kolegyni Pavle Adamčíkovej za mnohonásobnú pomoc a podporu pri práci.
Úvod 5 Písomné pramene týkajúce sa problematiky a ich význam pre výskum 7 Rímske a byzantské sekulárne historické diela 7 Rímske a byzantské cirkevné historické diela 8 Rímske a byzantské administratívne dokumenty 9 Sýrske historické diela 10 Arménske historické diela 11 Perzské zdroje 12 Rímsko-perzské vzťahy v 4.-6. storočí 13 Od smrti Konštantína I. do rozdelenia Arménie (337-377) 13 Od rozdelenia Arménie do vypuknutia Prvej byzantsko-perzskej vojny (377-502) 13 Dve byzantsko-perzské vojny (502-62) 14 Náboženstvo v Rímskej ríši 16 Náboženstvo a politika Rímskej ríše 16 Spoločenský význam kresťanstva v Rímskej ríši 18 Ideologická úloha kresťanstva v Rímskej ríši 19 Náboženstvo v Perzskej ríši 22 Náboženstvo a politika Perzskej ríše 22 Vývoj kresťanstva v Perzskej ríši 25 Arménia, kaukazské kráľovstvá a Arabský svet medzi Rímskou a Perzskou ríšou 28 Arménia 28 Politické postavenie Arménie medzi dvoma veľmocami 28 Úloha náboženstva v Arménii 31 Ibéria a Lazika 32 Arábia 33 Politické postavenie Arábie medzi Rímskou a Perzskou ríšou 33 Náboženstvo v Arábii 35 Analýza 37 Ako ovplyvňoval vývoj kresťanstva v Rímskej/Byzantskej ríši jej politiku voči Perzii? 37 Do akej miery hralo zoroastriánske náboženstvo rolu vo vzťahoch Perzskej ríše voči Rímskej ríši? 40 Ako súvisel vývoj kresťanstva na perzskom území s politikou Sasánovcov voči rímskemu impériu? 40 Aké bolo miesto náboženstva v konfliktoch Rímskej a Perzskej ríše o pohraničné územia? 42 Arménia a kaukazské kráľovstvá 42 Arábia 44 Záver 45 Pramene 46 Literatúra 48 Obrazová príloha 49 ÚvodNie je tomu tak dávno, čo skúmaniu svetových dejín, dejín Európy aj dejín antiky dominoval eurocentrizmus. Ešte aj dnes má väčšina Európanov, ktorí uvažujú o starovekom svete, tendenciu považovať Rímsku ríšu za univerzálnu veľmoc tohto obdobia, obklopenú zo všetkých strán malými, mocensky bezvýznamnými kmeňmi barbarov, ktorým sa akýmsi riadením osudu tento kolos nakoniec poddal. Európania sa akosi prirodzene považujú za dedičov týchto dvoch kultúr – antickej i barbarskej -, ale neuvedomujú si, že takýto obraz starovekého sveta je skreslený, podaním rímskych a gréckych historikov, ako aj vlastnou túžbou európskych národov, ktoré si svojim spôsobom dokázali podmaniť svet kultúrne a ekonomicky, vyzdvihnúť svoj malý kontinent na piedestál dejín. Len postupne a veľmi neochotne sa podvedomie ľudí žijúcich v európskom priestore otvára predstave, že po celú dobu svojej existencie malo Stredomorie rovnocenného partnera v inom území, nemenej plodnom na ľudské zdroje, myšlienky a dejiny, a to v Blízkom východe, kde jestvujú významné civilizácie od najstarších dôb prakticky až dodnes. Medzi antickým svetom a Levantou jestvovali vždy ekonomické, politické aj kultúrne vzťahy, ktoré obohacovali a ovplyvňovali jednu aj druhú stranu. Ak chceme hovoriť o usporiadaní sveta v neskorej antike a podať pohľad naň možno nie úplne objektívny, ale predsa len o niečo bližší pravde, je vhodné povedať, že budúci európsky priestor v tejto dobe poznal veľmoci dve – Rímsku ríšu a Perzskú ríšu. Medzi Rimanmi (či Grékmi alebo Byzantíncami, ako sa sami v svojich záznamoch striedavo titulujú) a Peržanmi existovali zložité politické, ekonomické i spoločenské vzťahy, o ktorých nám doklad zanechali historické diela tejto doby a archeologické pamiatky na oboch stranách. V niektorých ohľadoch sa dve ríše nesmierne podobali, napríklad svojou vnútornou politickou štruktúrou, v iných sa výrazne odlišovali a vytváral sa medzi nimi protiklad záujmový i názorový. Jednou z takýchto kontrastných oblastí je i náboženstvo. Od rokov 312-25 sa postupne z Rímskej ríše stával kresťanský štát, ktorý netoleroval existenciu iných vierovyznaní v svojom vnútri a dokonca sa štylizoval do úlohy ochrancu kresťanov aj za hranicami impéria. Naopak, perzská vládnúca dynastia Sasánovcov spojila svoju kráľovskú ideológiu so zoroastriánskym náboženstvom a do istej miery sa stavala do opozície voči kresťanom žijúcim vo vlastnej ríši aj za jej hranicami, v zemi Rimanov. Úlohou, ktorú obe náboženstvá zohrávali v dvoch štátoch a v ich vzájomných vzťahoch, sa zaoberá rada moderných historikov atických dejín. Táto práca si kladie za cieľ analyzovať, do akej miery náboženstvo a náboženská politika dvoch mocností Levanty – Rímskej ríše a Perzskej ríše – ovplyvňovala mocenské konflikty, ku ktorým medzi oboma štátmi dochádzalo. Pretože ide o veľmi rozsiahlu problematiku, práca sa špecificky venuje časovému úseku ohraničenému rokmi 381-553, teda obdobiu christologických rozkolov v kresťanskej cirkvi. Pre zjednodušenie som sa rozhodla rozdeliť objekt svojho výskumu do troch celkov na základe geopolitického usporiadania Blízkeho východu v neskorej antike. Osobitne sa preto venujem najprv náboženskému a politickému vývoju Rímskej ríše, Perzskej sasánovskej ríše a pohraničné nárazníkové štátov medzi nimi (Arménia, Ibéria, Lazika, Arábia), v analytickej časti práce sa pokúsim uviesť tieto informácie do vzájomnej súvislosti a v závere práce prísť so syntézou, ktoré by ponúkla pohľad na problematiku v kontexte celého priestoru, kde dochádzalo ku kontaktom medzi týmito troma okruhmi. Čiastkové otázky, ktoré si kladiem v tejto práci, by teda mohli byť: Ako ovplyvňoval vývoj kresťanstva v Rímskej ríši, a obzvlášť počas christologických rozkolov, jej politiku voči Perzskej ríši? Do akej miery hralo zoroastriánske náboženstvo rolu v politike sasánovských panovníkov voči kresťanským cisárom? Ako súvisel vývoj kresťanstva na perzskom území s politikou Sasánovcov voči rímskemu impériu? Aké bolo miesto náboženstva v konfliktoch Rímskej ríše a Perzskej ríše o pohraničné územia? Hlavným zdrojom pre môj výskum sa stali historiografické diela rímskych, byzantských, sýrskych a arménskych historikov a ďalšie dobové pramene pochádzajúce zo všetkých skúmaných oblastí. Ich význam pre problematiku, účel a limitáciu podrobnejšie rozoberám v prvej časti mojej práce. Ďalšie dve časti sú venované výberu informácii, ktoré sú pre tému dôležité, a ich následnému kritickému spracovaniu. |