Ana səhifə

Liparis loeselii (L.) Rich. (hľuzovec Loeselov)


Yüklə 62 Kb.
tarix24.06.2016
ölçüsü62 Kb.
Liparis loeselii (L.) Rich.

(hľuzovec Loeselov)


  1. Zhodnotenie súčasného stavu


I.1. Stanovištné nároky

Slatiny a prechodné rašeliniská, zriedka i vrchoviská, s neutrálnymi až bázickými, zriedka i kyslými pôdami. Ide o konkurenčne slabý druh. Krátku dobu môže prežívať aj v iniciálnych štádiách krovinných a stromových spoločenstiev na slatinách, trvalo sa však vyskytuje len na miestach s vysokou hladinou podzemnej vody, nezapojenou vegetáciou bez drevín a s dominanciou machorastov. Vyskytuje sa v nížinnom až podhorskom vegetačnom stupni. Fytocenologicky je druh viazaný na spoločenstvá zväzov Caricion davallianae, Caricion lasiocarpae, Caricion rostratae, Salicion cinereae, Phragmition communis a podzväzu Alnenion glutinoso-incanae.


I.2. Areál

Cirkumpolárny druh rozšírený v miernom pásme severnej pologule, v Severnej Amerike (od Nového Škótska na juh k Alabame a Missouri) a Eurázii (od juhozápadného Anglicka na severe cez Škandináviu až po Ob a strednú Áziu, na juhu po Rumunsko, severné Taliansko až po Pyreneje).

Na Slovensku sa druh vyskytuje na 3 lokalitách, dve ležia na Záhorskej nížine, jedna lokalita leží v CHKO Východné Karpaty.

Z minulosti je výskyt druhu zo Slovenska doložený z približne 20 lokalít a to najmä na Záhorskej nížine, ďalej v Potiskej nížine, Malej Fatre, Šarišskej hornatine a Ondavskej hornatine.


I.3. Veľkosť slovenskej populácie a populačné trendy

Početnosť kvitnúcich jedincov druhu na troch slovenských lokalitách: 0-10, cca 50-400 a cca 50.

Veľkosť populácií druhu ako aj ich počet na Slovensku sa v posledných desaťročiach značne zmenšili a druh je ohrozený zánikom.

Podobne ako iné orchidei druh produkuje veľké množstvo malých semien, ktoré vietor ľahko rozširuje na veľké vzdialenosti v dôsledku čoho sa druh môže objaviť na nových lokalitách, často aj druhotného charakteru, kde bola človekom odstránená vegetácia (napr. opustené pieskovne, lomy, rašeliniská). Po nástupe konkurenčne silnejších druhov však druh z takýchto lokalít pomerne rýchlo mizne.


I.4. Zastúpenie lokalít v územiach pSCIs

V navrhovaných ÚEV sa nachádza: 100 % lokalít druhu.


I.5. Územia pSCIs s výskytom druhu

SKUEV0048 – Dukla

SKUEV0163 – Rudava
I.6. Stupeň ohrozenia

Zaradenie do medzinárodných dohovorov: Príloha I Bernského dohovoru; Príloha rezolúcie Stáleho výboru Bernskej konvencie č. 6 (1998) - EMERALD

Zaradenie do Vyhlášky MŽP SR č. 24/2003: áno

Ohrozenosť na Slovensku podľa Feráková et al. 2001: kriticky ohrozený (CR)

Pre druh bol vypracovaný program záchrany (PZ).
III. Monitoring a manažment
III.1. Odporúčané manažmentové opatrenia


  • Zachovať vhodný vodný režim na lokalitách (voda nesmie dlhodobo stagnovať na povrchu, ani nesmie dochádzať k presychaniu lokality). V prípade potreby vykonať zásahy na úpravu vodného režimu v prospech druhu. Zmeny je potrebné realizovať postupne, aby nedošlo k výraznej zmene, ktorá by mohla negatívne ovplyvniť populáciu druhu na lokalite.

  • Zabezpečiť kosenie lokalít na jeseň (september – október) raz za 2 roky ručne alebo krovinorezom, aj s následným odstránením pokosenej biomasy z lokality.

  • Odstraňovať výrubom sukcesné dreviny (napr. jelšu) z lokalít v jesennom až zimnom období, aj s následným odstránením biomasy.

  • Pri problematickom šírení trstiny na lokalitách je potrebné raz za 3 – 5 rokov zabezpečiť jej pokosenie v júni (aj s odstránením pokosenej biomasy) za účelom jej eliminácie z lokality. Pri tomto včasnom kosení je potrebné označiť miesta výskytu druhu, aby nedošlo k jeho poškodeniu, resp. aby sa čo najviac eliminoval zošľap kvitnúcich jedincov.

  • V prípade potreby sú vhodné aj aktivity na záchranu druhu v podmienkach ex-situ.


III.2. Frekvencia monitoringu

Na všetkých lokalitách druhu vykonávať každoročne monitoring.

Najvhodnejšie obdobie pre monitoring: v čase kvitnutia druhu (jún-august), resp. pred kosením lokality.
II. Hodnotenie stavu zachovalosti

Súčasný počet lokalít na Slovensku: 3
Tab. 1.28: na lokalitnej úrovni

Kritérium /

hodnotenie kritéria

váha

stav zachovalosti lokality

A

priaznivý

veľmi dobrý



B

priaznivý

dobrý



C

nepriaznivý

- zlý

D

nepriaznivý

- veľmi zlý

I.1. Veľkosť plochy výskytu [m2]

0,1

> 1 000

100 – 1 000

10 - 99

 10

I.2. Počet jedincov

0,3*

> 100

30 – 100

5 – 29

< 5

I.3. Vitalita populácie

0,1

kvit. rastlín >50% alebo

plodných rastlín > 25 %



kvit. rastlín 2550 % alebo

plodných rastlín 10  25 %



kvit. rastlín 10-24 %

alebo plodných rastlín 5-9 %



kvit. rastlín <10 %

alebo plodných rastlín <5 %



I.4. Stav biotopu


I.4.1. veľkosť biotopu [m2]

0,1

> 20 000

2 000 – 20 000

200 - 1 999

 200

I.4.2. % inváznych neofytných taxónov

0,05

< 1 %

1  5 %

6 - 20 %

20%

I.4.3. zatienenie kríkmi a stromami

0,05

< 5 %

5  20 %

21 – 40 %

> 40 %

I.4.4. nepriaznivé vplyvy**

0,2

žiadne alebo len mierne,

na lokalite ± pravidelný a vyhovujúci manažment



žiadne alebo len mierne;

lokalita bez pravidelného manažmentu



mierne až zreteľné,

lokalita ohrozená z dlhodobého hľadiska



zreteľné,

lokalita ohrozená z krátkodobého hľadiska (ca menej ako 3 roky)



I.5. Dynamika populácie


0,1

početnosť rastúca alebo stabilizovaná (v rámci prirodzenej miery fluktuácie)

počet jedincov klesol za posledných 10 rokov o < 10%

alebo každý rok klesá v priemere o < 1%***



počet jedincov klesol za posledných 10 rokov o 10-50%

alebo každý rok klesá v priemere o 1-5%***



počet jedincov klesol za posledných 10 rokov o > 50%

alebo každý rok klesá v priemere o > 5%***



* Váha početnosti populácie zistenej jednorazovo sa zníži z hodnoty 0,3 na 0,2 a odobraná hodnota 0,1 boda sa prerozdelí rovným dielom (0,05 a 0,05 boda) medzi kritériá I.4.2. (% inváznych neofytných taxónov) a I.4.3. (miera zatienenia).

** na lokalite si všímať najmä: stav vodného režimu na lokalite, deštrukciu biotopu, sukcesiu drevín alebo bylín (trstiny)

*** vzťahuje sa na populácie sledované menej ako 10 rokov




Tab. 2.28: na národnej úrovni

Kritérium /

hodnotenie kritéria

váha

stav zachovalosti

A

priaznivý

veľmi dobrý



B

priaznivý

dobrý



C

nepriaznivý

- zlý

D

nepriaznivý

- veľmi zlý

II.1. Zmeny v počte lokalít

0,2

počet lokalít rastie alebo je ± stabilný

počet lokalít klesol za posledných 10 rokov o 5%

alebo každý rok klesá v priemere o 0,5%*



počet lokalít klesol za posledných 10 r. o 5-25% alebo každý rok klesá v priemere o 0,5-2,5%*

počet lokalít klesol za posledných 10 rokov o 25% alebo každý rok klesá v priemere o 2,5%*

II.2. Počet lokalít

0,35

> 20

10 - 20

5 – 9

 5

II.3. Veľkosť slovenského areálu km

0,25

> 300

200  300

15 - 199


 15

II.4. Priemerná kvalita populácií

0,2

 0,9

0,65 – 0,89

0 – 0,64

< 0

* vzťahuje sa na populácie sledované menej ako 10 rokov


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©atelim.com 2016
rəhbərliyinə müraciət