Dekanka : Vedúci katedry
|
|  Yüklə 0.74 Mb.
|
| SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE
Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov Katedra ochrany rastlín Dekanka : Vedúci katedry : Prof. Ing. M. Lacko – Bartošová, CSc. Prof. Ing. Ľ. Cagáň, CSc. Výskyt slimákov z čaľadí Arionidae a Limacidae na porastoch kultúrnych plodín /diplomová práca/ Vedúci diplomovej práce : Diplomant : Prof. Ing. Ľ. Cagáň, CSc. Daniela Kuklová Nitra, 2004
Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak hore uvedené údaje nie sú pravdivé. V Nitre, apríl 2004 Poďakovanie Touto cestou si dovoľujem poďakovať vedúcemu diplomovej práce Prof. Ing. Ľudovítovi Cagáňovi, CSc. za odbornú pomoc a cenné rady, ktoré mi poskytol pri vypracovaní diplomovej práce. Zároveň ďakujem pracovníkom Katedry ochrany rastlín za ochotu vždy pomôcť. Obsah
1. ÚVOD Poľnohospodárske plodiny sú v súčasnom období poškodzované veľkým množstvom škodlivých organizmov. Či už sú to choroby, alebo škodcovia. Cieľom poľnohospodárov je preto chrániť plodiny pred nepriaznivými vplyvmi a venovať dostatočnú pozornosť ich ochrane. Medzi živočíšnych škodcov poľnohospodárskych plodín patria aj slimáky z čeľadí Arionidae a Limacidae. V súčasnosti sa im začína venovať zvýšená pozornosť, pretože na vybraných druhoch plodín spôsobujú nemalé škody. Postihované sú najmä plodiny s dužinatými, mäkkými listami, ktoré sú najvhodnejšou potravou pre tieto druhy. Často sa škody vzniknuté slimákmi odhadujú až na 50 – 70 %. Ich výskyt je zaznamenaný takmer na všetkých kontinentoch a vo všetkých zemepisných pásmach. Ich výhodou je schopnosť prispôsobovať sa prostrediu a podmienkam života. Stupeň rozmnožovania u dospelých jedincov z čeľadí Arionidae a Limacidae je veľmi vysoký, čím sa vysvetľuje aj ich možná škodlivosť. Možnosť ochrany proti týmto škodcom je založená na mechanickom, biologickom a chemickom spôsobe. Aby sme mohli zvoliť správnu ochranu musíme preto dôkladne poznať jednotlivé druhy slimákov a ich životný cyklus. Cieľom tejto práce bolo sledovať výskyt jednotlivých druhov slimákov na rôznych porastoch poľnohospodárskych plodín a zistiť ako ovplyvňujú poveternostné podmienky výskyt a početnosť populácie slimákov. Tieto výsledky môžu prispieť k zefektívneniu ochrany proti týmto škodcom. 2. LITERÁRNY PREHĽAD 2.1. Taxonomické zaradenie čeľadí Arionidae a Limacidae (ČEJKA, 2002) : V súčasnej dobe sa na území Slovenskej republiky nachádza 50 druhov slimákov s 21 čeľadí (Čejka, 1999). Zaradenie : Kmeň: Mollusca Trieda: Gastropoda Podtrieda: Pulmonata Rad: Stylommatophora Čeľaď: Lymacidae Druh: Bielzia coerulans (BIELZ, 1851) Lehmannia macroflagellata (GROSSU et LUPU, 1962) Lehmannia marginata (O.F. MULLER, 1774) Lehmania nyctelia (BOURGUIGNAT, 1861) Limacus flavus (LINNAEUS, 1758) Limax cinereoniger (WOLF, 1803) Limax maximus (LINNAEUS, 1758) Malacolimax tenellus (O.F. MULLER, 1774) Čeľaď: Arionidae Druh: Arion circumscriptus (JOHNSTON, 1828)
130 000 druhov. Majú mäkké nečlánkované telo bez končatín, zložené z hlavy, vnútornostného vaku a nohy. Chrbtová stena vytvára kožné záhyby, ktoré tvoria plášť. Vo vnútornostnom vaku sú uložené vnútorné orgány – srdce, črevá, gangliá, pohlavné žľazy, exkrečné a dýchacie orgány. Mäkkýše majú rozlične vyvinuté oči, čo súvisí s odlišným spôsobom života. Môžu byť oddeleného pohlavia alebo hermafroditi. Väčšinou žijú vo vode, alebo prešli na suchú zem (Vilček et al., 1997).
od tela a nohu. Na hlave majú oči, tykadlá, v ústnej dutine jazyk – radula. Do plášťovej dutiny ústia dýchacie orgány a tráviaca sústava. Sú oddeleného pohlavia alebo hermafroditi, vývin je priamy i nepriami. Pôvodne ulitníky žili vo vode, niektoré sa adaptovali životu na suchej zemi, odkiaľ niektoré prešli znova do vodného prostredia, pričom znaky suchozemských im ostali (Vilček et al., 1997). 2.2.2. Charakteristika podtriedy pľúcnaté – Pulmonata Žijú na suchej zemi alebo v sladkej vode. Stena plášťovej dutiny, ktorá je bohato pretkaná cievami, slúži ako pľúcny vak. Otvor pľúcneho vaku je uzatvárateľný. Majú dva páry tykadiel. Oči sú buď na konci veľkých tykadiel alebo pri ich báze. Sú hermafroditi s obojakou pohlavnou žľazou (Vilček et al., 1997). 2.2.3. Charakteristika radu slimáky – Stylomatophora Sú to druhy žijúce na suchej zemi. Majú dva páry tykadiel, na druhom páre sa nachádzajú oči. Tykadlá sú zatiahnuteľné. Vnútornostný vak druhov bez ulity je v nohe. Vajíčka kladú do zeme, obalené rôsolovitou hmotou (Vilček et al., 1997). Patria sem i druhy, ktoré sú z poľnohospodárskeho hľadiska škodlivé. Škodia obžieraním mäkkých, dužinatých častí rastlín (Horsák, Dvořák, 2002).
pokožku. Štít je vpredu aj vzadu široko zaokrúhlený, dýchací otvor leží na jeho pravom spodnom okraji v prednej polovici. Chrbtový kýl nie je vyvinutý, takže telo je hore zaoblené, zaoblený je i zadný koniec tela. Sú jednofarebné alebo majú tmavé postranné pruhy. Sliz je veľmi väzný, bezfarebný alebo sfarbený a je vylučovaný slizovou žľazou umiestnenou nad vrcholom zadnej časti tela. Rudiment ulity je vyvinutý v podobe vápenatých zrniek pod štítom. Vzhľadom k značnej podobnosti niektorých druhov je k presnému určeniu potrebné poznať a previesť pitvu genitálneho aparátu (Pfleger, 1988). Celá čeľaď má holarktické rozšírenie, ale jej typický rod – Arion sa vyskytuje iba v Európe. Sú to slimáky prevažne herbivorné, ale nevyhýbajú sa ani odpadkom a zdochlinám. Niektoré druhy patria medzi škodcov (Pfleger, 1988).
slimáky pretiahnutého tela a veľkosťou od 45 do 200 mm. Zrnitý alebo sústredne vráskavý štít tvorí asi tretinu dĺžky tela, jeho predná časť leží ako volná kapucňa na šiji. Dýchací otvor je v zadnej polovici štítu. Skoro po celej dĺžke chrbta alebo aspoň v jeho zadnej časti sa tiahne pomerne ostrý kýl; tiež zadný koniec tela je špicatý. Chodidlo je rozdelené na tri pozdĺžne, ostro ohraničené polia, z ktorých bočné bývajú tmavšie. Rudiment ulity je v podobe súvislej vápenatej doštičky uložený pod štítom (Pfleger,1988).
druhov slimákov. Odlišujú sa predovšetkým redukciou ulity, ktorá u nich nie je. Nemajú zvláštny útrobný vak, ale celé telo vlastne tvorí noha, v ktorej sú umiestnené vnútorné orgány. Plášť má podobu kožného záhybu, ktorý ako oválny alebo elipsovitý štít kryje chrbtovú stranu v prednej časti tela. Plášť sa zvyčajne líši od ostatného tela a poskytuje podstatné rozlišovacie znaky rovnako ako poloha dýchacieho otvoru v pomere k dĺžke plášťa. Pod plášťom sa nachádza pozostatok ulity. Môže byť v podobe súvislej chrbtovej doštičky (čeľaď Limacidae), alebo vápenatých zrniečok (čeľaď Arionidae). Chrbtová časť tela medzi okrajom plášťa a hlavou sa nazýva šija. Naopak časti od plášťa k zadnej časti tela hovoríme o chrbte. Chrbát môže byť zaokrúhlený (čeľaď Arionidae), alebo ostrý (čeľaď Limacidae). Postranné časti tela nazývame boky. Spodnú časť ich tela tvorí chodidlo (Pfleger, 1988). 2.4. Vnútorná stavba tela slimákov (Pfleger, 1988) Vnútorná stavba tela slimákov pozostáva z nasledujúcich sústav: Dýchacia sústava Cievna sústava Tráviaca sústava Nervová sústava Pohybová sústava Pohlavná sústava Vylučovacia sústava Dýchacia sústava Základom dýchacej sústavy u jedincov čeľadí Arionidae a Limacidae sú pľúca. Pľúca sú tvorené plášťovou dutinou a jej vrchná vrstva je pretkaná hustou sieťou ciev. Navonok sa otvára zvláštnym uzatváracím, okrúhlym otvorom - pneomostom.
vyúsťujúcim análnym otvorom v plášťovej dutine. Ústna dutina prechádza do svalnatého pažeráka. Rozšírená časť predného čreva sa nazýva žalúdok; na zadnom konci do neho vyúsťuje podžalúdková žľaza - hepatopankreas. Na rozhraní ústnej a pažeráka dutiny je v hornej časti tráviacej trubice chitínová čeľusť, ktorá im umožňuje uchopiť potravu. Tvar čeľustí je pre jednotlivé skupiny slimákov charakteristický. Na spodnej strane pažeráka je svalnatý väzivový útvar-jazyk. Na klenutom povrchu jazyka je jemná chitínová blanka s množstvom jemných zúbkov, ktoré sú usporiadané v priečnych a pozdĺžnych radách. Tento charakteristický orgán slimákov nazývaný radula, pracuje proti čeľusti a strúha potravu. Radula je síce na prednom konci stále opotrebovávaná, ale na zadnom konci neustále dorastá. Celková úprava raduly, počet zúbkov v radách a počet radov, ďalej tvar jednotlivých zúbkov sa u rôznych slimákov veľmi líši. Nervová sústava Nervovú sústavu tvorí široká nervová páska zložená z jedného páru mozgových záuzlín - ganglií a zo štyroch párov nervových záuzlín. Nervové záuzliny sú spojené s mozgovými záuzlinami nervovým prstencom okolo hltanu. Z tejto centrálnej sústavy vybieha sústava periférnych nervov k zmyslovým orgánom-oči, ústroj chuti, čuchu a rovnováhy. Slimáky majú dva páry zatiahnuteľných tykadiel. Zhrubnuté konce horného páru tykadiel nesú oči. Dolný pár tykadiel je kratší, bez očí.
slúži k pohybu. Smerom k hlave sa nachádzajú svaly tzn. zaťahovače - retraktory slúžiace na zaťahovanie tykadiel.
a pri určovaní druhu poskytujú celý rad dôležitých rozlišovacích znakov. Slimáky z čeľadí Arionidae a Limacidae sú výlučne hermafroditi. Pohlavná žľaza je obojpohlavná - jedna časť produkuje spermie a druhá vajíčka. Vývod pohlavnej žľazy sa väčšinou vetví na dva kanáliky, z ktorých jeden vylučuje spermie a druhý vajíčka. Ďalej sa u nich vyvinuli prídavné bielkové a slizové žľazy. U obojpohlavných slimákov môže síce každý jedinec fungovať súčastne ako samček i samička, ale zvyčajne je činný buď ako samček, alebo ako samička. Pri kopulácii sú jedince priložené k sebe pravými alebo ľavými stranami. Z pohlavného otvoru každého jedinca je vysunutá vagína a penis, ktorými sú jedince navzájom prepojené. Prijaté spermie prechádzajú vagínou do prívesku zvaného receptaculum seminis, kde zostávajú uložené až do oplodnenia vajíčok. Vylučovacia sústava Základ tvoria metanefrídie a exkrečné žľazy, ktoré vylučujú sliz. 2.5. Životný cyklus Životný cyklus slimákov prebieha nasledovne (Bayer,2003) : Prezimovanie – vajíčka, v miernych zimách i dospelé jedince Rozmnožovanie – sú druhmi obojpohlavnými, každý jedinec kladie vajíčka Obdobie výskytu – od jari až po jeseň Kladenie vajíčok – až 300 vajíčok na jedného jedinca Liahnutie – 2 – 4 týždne po nakladení vajíčok Pohlavná dospelosť – asi 6 týždňov po vyliahnutí Dĺžka života – 6 – 8 mesiacov Počet generácií do roka – až tri Reprodukčná schopnosť – až 10 000 jedincov v priebehu jednej vegetácie Úmrtnosť slimákov je najväčšia v najmladších štádiách vývoja. Kedy vajíčka, ktoré nie sú chránené rodičmi, môžu vyschnúť alebo slúžia ako potrava iným živočíchom. Rovnako i mláďatá sú ľahko ničené buď nepriaznivým počasím alebo prirodzenými nepriateľmi. A tak potom z pôvodnej znášky vajíčok dospieva asi iba 5 %. U malých druhov zahynie väčšina slimákov v prvom roku života, ešte skôr, ako sa začnú rozmnožovať. Iba niektoré jedince sa dožijú nasledujúcej sezóny. U veľkých druhov hynie každý rok asi polovica populácie. Niekoľko jedincov však môže prežiť osem až desať rokov (Pfleger, 1988). Úmrtnosť v niektorých prípadoch majú na svedomí i vtáky a parazity. Medzi ich ďalších nepriateľov patria aj mäsožravé druhy slimákov a dravý hmyz (Pfleger, 1988). 2.6. Spôsob života a potrava Najväčším nebezpečenstvom pre väčšinu slimákov je sucho. Preto sú najaktívnejší v noci a za vlhkého počasia. Na tienistých a chladných miestach cez deň sa väčšina slimákov ukrýva pod opadaným lístím, kameňmi, v hrabanke, pod vegetáciou, alebo pod povrchom pôdy. Na slnečných otvorených biotopoch je však povrch pôdy často horúci, preto jedince vyliezajú do výšky na rastliny, kde je chladnejšie. Napriek tomu, že nemajú ulitu ich pohyb im umožňuje sa schovať pred slnečným žiarením. Pri veľmi vysokých teplotách sa zahrabávajú hlboko do pôdy, a preto za sucha ich nájdeme len veľmi ťažko. Pred vyschnutím ich chráni veľké množstvo slizu, ktoré produkujú (Pfleger, 1988). Väčšina slimákov sa živí mladými rastlinami, hubami, riasami a lišajníkmi. Menej konzumujú nezelené časti rastlín ( plody, semená, podzemné orgány ).Veľké množstvo slimákov dáva prednosť zmiešanej strave. Druhy z čeľadí Arionidae a Limacidae sa veľmi ľahko orientujú na kultúrne rastliny a stávajú sa preto škodcami, s ktorými je veľmi ťažký boj (Pfleger, 1988).
časovom a priestorovom rozsahu, pri jej rekonštrukcii berieme do úvahy : - refúgium (jeho polohu a charakter) - fosílne doklady z jednotlivých fáz holocénu, ktoré pomôžu najmä pri pomaly sa šíriacich skupinách - ekologické nároky v korelácii s možnými limitujúcimi faktormi šírenia Môže to byť najmä priestor, v ktorom sa daný druh nemôže rozmnožovať, alebo ho prejsť. Pri šírení druhov z balkánskych refúgií je takýmto priestorom pre lesné druhy Panónia, pre stepné druhy sú ním Karpaty ; -charakter recentného šírenia na skúmanom území -pravdepodobný spôsob šírenia. Pri veľkých druhoch postupným spontánnym rozširovaním závislým od vlastnej lokomócie, pri malých druhoch možnosť prenosu vetrom alebo vtákmi na malé vzdialenosti. Najmä pri málo pohyblivých druhoch, viazaných na substrát, akými sú aj ulitníky, možno predpokladať, že súčastný areál mohol vzniknúť polycentricky ako výsledok šírenia sa druhu viacerými cestami do toho istého priestoru. Vzhľadom na reálne možnosti a dostupný materiál predkladám iba návrh predbežného triedenia podľa záverečných úsekov migrácie pred vstupom na naše územie (Lisický, 1991).
Dolný Kubín, Vysoké Tatry, Kežmarok ), okolie Piešťan, a na východnom SR okolie Spišskej Novej Vsi
stredného Slovenska Lehmania marginata – okolie Malaciek, Nízke Tatry, Vysoké Tatry, Malá Fatra, Veľká Fatra, Slovenské Rudohorie, Štiavnické vrchy Lehmania nyctelia – Štiavnické vrchy, Malé Karpaty Limax cinereoniger – Malé Karpaty, rovnomerne rozšírený na území stredného a severného Slovenska Limax flavus – okolie Liptovského Mikuláša, Banskej Bystrice Limax maximus – okolie Bratislavy, povodie Váhu, okolie Prievidze a Banskej Štiavnice Limax tenellus – okolie Bratislavy, rovnomerne rozšírený na území stredného a severného Slovenska 2.7.2. Dôvody šírenia škodlivých druhov slimákov (Bayer, 2003) 1.Osevné postupy - rozširovanie pestovanie kultúr bohatých na listovú plochu ( repka , ďatelinoviny, ...) - skoré termíny výsevu obilnín - obsievanie predtým nepoľnohospodárskych plôch 2.Stav a príprava pôdy - minimalizačné spracovanie pôdy s vynechaním orby - priame výsevy - nedostatočná príprava pôdy - zaorávka slamy - stredná a ťažká pôda s vysokým obsahom organickej hmoty 3.Počasie - vysoká vlhkosť - mierna jeseň a zima |