Úvod Ľudovít XIV
|
|  Yüklə 194.5 Kb.
|
|
9. júla sa tretí stav vyhlásil za Ústavodarné národná zhromaždenie, čo znamenalo koniec absolutizmu vo Francúzsku. Dobytím Bastily 14. júla 1789 vypukla revolúcia. Nepokoje sa šírili na vidiek, no spočiatku sa nijak nedotkli života madame du Barry, ktorú si obyvateľstvo vážilo pre jej dobročinnosť. Aj počas tejto politickej situácie ju de Brissac stále navštevoval. 10. januára 1791 jej zo zámku ukradli veľké množstvo šperkov. Spolu s klenotníkom vypracovala osemstranový zoznam a opis drahokamov, ktorý rozposlala všetkým policajným staniciam v krajine. Tento postup znamenal pre grófku osudnú chybu, pretože sa celý svet dozvedel o jej obrovskom majetku. Už 15. februára 1791 dostala grófka správu z Anglicka o nájdení jej šperkov a hneď na to tam odcestovala. Práve s touto cestou sa vynára množstvo otázok a dohadov. Bola madame du Barry agentkou rojalistov, ako ju neskôr obvinili, alebo bola len taká naivná? Podporovala kontrarevolučné aktivity, alebo sa stala obeťou svojej dobrosrdečnosti? Isté je, že 19. februára 1791 odišla do Anglicka v sprievode klenotníka, sluhov a dôverníka vojvodu de Brissac, ktorý musel ostať v krajine. V Anglicku jej poskytli súkromného detektíva, Nathaniela Parkera Fortha, ktorý bol pravdepodobne agentom anglickej vlády a svoju činnosť pre grófku využíval na špionáž vo Francúzsku. Vymáhanie klenotov bolo zložité, lebo ku krádeži nedošlo na území Francúzska, a tak du Barry využila svoj pobyt na návštevu známych, ktorí tam žili v exile. Nevedela, že každý jej krok sleduje špión francúzskej vlády Blache a mnoho jej priateľov sú v styku s exilovou vládou okolo bývalého ministra Calonna a princa de Condé. Neskôr do Anglicka cestovala ešte dva razy. Po návrate domov si dala vystaviť zmenky od svojho bankára, pretože súdny proces bol vtedy nákladná záležitosť. Aj to vzbudilo neskoršiu pozornosť vlády. V auguste 1791 súd rozhodol, aby sa pojednávanie presunulo do Francúzska. Vnútropolitické napätie sa medzi časom vyhrotilo, keď sa kráľ pokúsil o útek v noci z 20. na 21. júna 1791. V apríli nasledujúceho roka ho girondisti prinútili, aby vyhlásil vojnu Leopoldovi II. Tá však skončila katastrofou a rozzúrený dav vtrhol do Tuilerií, rozpustil kráľovskú gardu a zatkol jej veliteľa vojvodu de Brissaca. Odviedli ho do väzenia Orléans, kde ho madame du Barry niekoľko krát navštívila. 2. septembra 1972 ho odviedli do Versailles, kde sa na konvoj vrhla krvilačná luza, stiahla ho z káry a zmasakrovala. Neskôr jeho hlavu nabodli na piku, vtrhli do Louveciennes a hodili ju pred zdesenú grófku. Z dôvodu udalostí sa rozhodla odísť do Anglicka za Brissacovou dcérou vojvodkyňou de Mortemant. Po niekoľkých týždňoch sa du Barry opäť začala zúčastňovať spoločenského života. Podporovala množstvo nemajetných Francúzov a veľké množstvo peňazí dala vyplatiť aj vojovdovi de Rohan-Chabot, ktorý mal dočinenia s rojalistickými povstalcami vo Vendée. To na ňu vrhlo podozrenie, že spolupracuje s kontrarevolúciou. V januári popravili Ľudovíta XVI. 1. marca 1793 sa du Barry vrátila do Francúzska. Dozvedela sa, že jej zhabali zámok, z toho dôvodu, že vláda si myslela, že emigrovala do Anglicka. 2. marca pristála v Calais, kde dva týždne musela čakať na nový pas. Po určitom čase sa mohla opäť vrátiť do zámku. Medzičasom sa v Louveciennes objavil George Greive, ktorý začal poburovať ľudí. Bol jedným z fanatických agitátorov revolúcie, ku ktorému sa postupne pridal aj grófkin kuchár Salanave a jej sluha Zamore. Čoraz viac ľudí požadovalo hlavu grófky. V júni ju Greive a Blache obvinili z nepriateľstva voči štátu, uväznili ju a zhabali jej majetok. Na jej stranu s však vtedy postavil päťdesiatdeväť obyvateľov obce a ju museli prepustiť. Greive a jeho pomáhači pokračovali a zastrašovali ľudí. Na základe nového zákona zo 17: septembra 1793, ktorý hovoril, že každý, ktorý sa správaním, stykmi, alebo korešpondenciou prejavuje ako zástanca tyranie, bola uväznená v Sainte-Pélagie. Už 21. septembra vyniesli rozsudok, vtrhli na zámok a zhabali listy, ktoré čo i len náznakom boli podozrivé. Počas pobytu vo väzení sa dozvedela o poprave Márie Antoinetty 16. októbra 1793. Skúsila napísať list žalobcovi Fouquierovi-Tinvillovi, ktorý 7. decembra napriek tomu vyniesol rozsudok. V súvislosti s jej pobytom vo väzení sa rozpráva jedna historka, ktorá sa nachádzala v pamätiach istého Dutensa, no nepodarilo sa ju doložiť. Vraj sa vo väzení objavil akýsi preoblečený kňaz, ktorý ponúkal grófke záchranu, ak dá dokopy istú sumu peňazí. Nato sa ho vraj grófka spýtala, či by mohol zachrániť ešte dve osoby. Keď kňaz odmietol, povedala nech namiesto nej zachráni vojvodkyňu de Mortemart. Kňazovi sa vraj podarilo nájsť madame de Mortemart a odviesť ju späť do Anglicka. Grófka sa ešte pokúsila o svoju záchranu, tým, že prezradila skrýše v Louveciennes, kde ukryla klenoty pred revolúciou. Ani to jej však nepomohlo a 8. decembra 1793 o pol piatej popoludní jej na námestí Republiky (dnešné námestie Svornosti) odťali hlavu. Záver
Zároveň sme sa naučili pracovať s väčším množstvom informácii a spracovať ich. Rešpektovať názory iných ľudí a spolupracovať v skupine. Chronologický prehľad – madame de Pompadur a madame du Barry 1710 Narodenie Ľudovíta XV. (15. 2.) 1715 Smrť Ľudovíta XIV., Ľudovít XV. francúzskym kráľom 1715 – 1723 Filip Opleánsky regentom maloletého syna 1721 Narodenie Jeanne-Antoinette Poissonovej (29. 12.) 1725 Sobáš Ľudovíta XV. s Máriou Leszczynskou 1727 – 1760 Juraj II. anglickým kráľom 1733 – 1738 Vojna o poľské dedičstvo 1740 Smrť cisára Karola VI. 1740 – 1780 Mária Terézia uhorskou a českou kráľovnou, regentkou v tzv. dedičných krajinách rakúskych 1740 – 1786 Fridrich II. pruským kráľom 1740 – 1748 Vojna o rakúske dedičstvo 1741 Sobáš Jeane-Antoinette Poissonovej s Charlesom Guillaumom d´Etioles 1741 – 1762 Alžbeta Petrovna ruskou cárovnou 1743 Narodenie Jeanna Bécuovej (19. 8.) 1744 Ochorenie ľudovíta XV. v Metz 1745 Víťazstvo Francúzska pri Fontenoy Jeanne-Antoinette d´Etioles markízou de Pompadur a metresou Ľudovíta XV. 1746 – 1759 Ferdinand I. španielskym kráľom 1748 Aachenským mierom sa skončila vojna o rakúske dedičstvo 1756 Zmena spojenectiev 1756 – 1763 Sedemročná vojna 1757 Damiensov atentát na Ľudovíta XV: Porážka Francúzov pri Rossbachu 1759 – 1788 Karol III. Španielskym kráľom 1760 – 1820 Juraj III. anglickým kráľom 1762 – 1792 Katarína II. ruskou cárovnou 1763 Parížskym mierom sa skončila sedemročná vojna 1764 Smrť madame de Pompadour (15. 4.) 1768 Smrť kráľovnej Márie Lezczynskej Sobáš Jeanne Bécuovej s Guillaumom du Barry 1769 Madame du Barry metresou Ľudovíta XV. 1770 Sobáš následníka trónu s arcivojvodkyňou Máriou Antoinettou Pád Choiseula 1774 Smrť Ľudovíta XV. (10. 5.) 1776 – 1783 Vojna za nezávislosť USA 1789 Začiatok Francúzskej revolúcie (14. 7.) 1793 Poprava Ľudovíta XVI. (21. 1.) Poprava Márie Antoinetty (16. 10.) Poprava madame du Barry (8. 12. Chronologický prehľad – madame de Montespan a madame de Maintenon 1610 – 1643 Ľudovít XIII. francúzskym kráľom 1621 – 1665 Filip IV. Španielskym kráľom 1625 – 1649 Karol I. anglickým kráľom 1637 – 1658 Ferdinand III. rímsko – nemeckým cisárom 1635 Narodenie Francoise d´Aubigné (27. 12.) 1638 Narodenie Ľudovíta XIV. (5. 9.) 1641 Narodenie Francoise de Rochechouart (5. 10.) 1643 Ľudovít XIV. francúzskym kráľom 1643 – 1651 Anna Rakúska regentkou maloleténo syna, podporoval ju kardinál Mazarin 1649 Poprava Karola I. Anglického 1649 – 1658 Vláda Olivera Cromwella v Anglicku 1652 Sobáš Francoisa d´Aubigné s Paulom Scarronom 1658 Smrť Olivera Cromwella Leopold I. rímsko – nemeckým cisárom 1659 Pyrenejský mier medzi Francúzskom a Španielskom 1660 – 1685 Karol II. anglikým kráľom 1660 Sobáš Ľudovíta XIV. s Máriou Teréziou Španielskou Smrť Paula Scarrona
1665 Karpl II. španielskym kráľom 1667 Ľudovít XIV. legitimizuje svoje deti s Lujzou de La Valliére Madame de Montespan milenkou ľudovíta XIV. 1672 – 1679 Holandská vojna, dobztie piatich nizozemských provincií Francúzskom 1673 Ľudovít XIV. legitimizuje svoje deti s madame de Montespan 1675 Madame Scarronová markízou de Maintenon 1682 Francúzsky dvor sa presťahoval do Versailles 1682 – 1725 Peter Veľký ruským cárom 1683 Smrť kráľovnej Márie-Terézie 1684 Sobáš Ľudovíta XIV. s madame de Maintenon 1685 Odvolanie Nantského ediktu (18. 10.) 1688 – 1697 Vojna o falcké dedičstvo 1700 Ľudovítov vnuk Filip z Anjou sa stal Filipom V. Španielskym 1701 Začiatok vojny o španielske dedičstvo 1705 Jozef I. rímsko – nemeckým cisárom 1707 Smrť madame de Montespan 1711 Karol VI. Rímsko – nemeckým cisárom Smrť Ľudovítovho syna, korunného princa 1712 Smrť dauphina, najstaršieho Ľudovítovho vnuka a jeho manželky 1713 Utrechtský mier 1714 Rastattským mierom sa skončila vojna o španielske dedičstvo ( 7. 3.) 1715 Smrť Ľudovíta XIV. (1. 9.) 1719 Smrť madame de Maintenon
Použitá literatúra Bernier, Olivier: Ludwig XIV. Zurich 1989 Bernier, Olivier: Ludwig XV. Zurich 1986 Madinier, Renée: Die Damen der Konige. Wien 1967 Thomová, Helga: Milenky francúzskych kráľov. Bratislava: Ikar 1997. 246 s. ISBN 80-7118- 449-7 |