Stanovisko Astronomického ústavu sav k rezolúciam Medzinárodnej astronomickej únie

Stanovisko Astronomického ústavu SAV

k rezolúciam Medzinárodnej astronomickej únie

týkajúcich sa počtu planét v Slnečnej sústave

Astronómi, ktorí sa zišli na kongrese Medzinárodnej astronomickej únie v Prahe rozhodli vo štvrtok 24. augusta, že v Slnečnej sústave je len 8 planét: Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán a Neptún. Pluto sa stalo jednou z „trpaslíčich planét“ a súčasne predstaviteľom ľadových objektov obiehajúcich okolo Slnka na periférii planetárnej sústavy za dráhou Neptúna.

V krátkosti si povieme prečo k tomu došlo a čo tomu predchádzalo. Pluto bolo objavené v roku 1930 na Lowelovej hvezdárni vo Flagstaffe v Spojených štátoch a dlho bolo považované za chýbajúcu deviatu planétu objavenú na základe porúch v pohybe Neptúna. V roku 1978 bol objavený najväčší mesiac Pluta Cháron (dnes už poznáme aj ďalšie 2 menšie) a z pohybu Chárona okolo Pluta bolo možné s vysokou presnosťou určiť hmotnosť obidvoch telies. Zistilo sa, že hmotnosť Pluta je príliš malá na to, aby spôsobila merateľné zmeny v pohybe Neptúna - objav v blízkosti vypočítaného miesta bol dielom obyčajnej náhody. Svojimi rozmermi i dráhovými charakteristikami Pluto nepasuje do žiadneho komplexného scenára vývoja Slnečnej sústavy. V posledných 15 rokoch bolo objavené množstvo telies za dráhou Neptúna (dnes je známych približne 1000) – sú to tzv. ľadové objekty vonkajšej Slnečnej sústavy tvoriace Edgeworth-Kuiperov pás, pričom niektoré z týchto objektov sú dokonca väčšie ako Pluto. Stále zreteľnejšie sa ukazovalo, že Pluto nie je planéta, ale len jeden z veľkých objektov tohto pásu. Po štyroch planétach zemského typu, oddelených od štyroch obrích planét hlavným pásom asteroidov, nasleduje trpaslík Pluto nepatriaci ani k jednej z týchto skupín. Bolo zrejmé, že objavy väčších objektov budú pribúdať. Ak sme teda nechceli mať 100 planét, bolo nutné ustúpiť z tradicionalistického prístupu a uviesť našu nomenklatúru vesmírnych objektov do súladu so skutočnosťou.

Tradícia aj tu zohrala svoju rolu. Trvalo takmer 10 rokov, kým sa astronómi boli ochotní vzdať pochybnej deviatej planéty. Došlo k tomu až tento štvrtok a výsledok je nasledovný:

Ďalej máme „trpasličie planéty“, ktoré spĺňajú všetky vyššie uvedené podmienky okrem vyčistenia svojho okolia a nie sú satelitom ďalšieho telesa. Sem patrí napr. asteroid Ceres s priemerom 940 km, pričom Medzinárodná astronomická únia bude skúmať aj u ďalších telies splnenie týchto podmienok.

Všetky zvyšné telesá sa nazývajú malými telesami Slnečnej sústavy. Patria sem všetky kométy a z asteroidov a ľadových objektov Edgeworthovho-Kuiperovho pásu všetky objekty okrem najväčších, ktoré spĺňajú podmienku pre zaradenie medzi „trpasličie planéty“.

Medzi „trpasličími planétami“ bola vydelená kategória veľkých telies za dráhou Neptúna, ktorých prototypom je Pluto. Astronómi sa zatiaľ nezhodli na pomenovaní tejto skupiny telies. Navrhovaný názov plutonické objekty sa neuplatnil pre námietky geológov, ktorí majú v inej súvislosti zavedený pojem plutonické horniny.

Doc. RNDr. Ján Svoreň, DrSc.

Astronomický ústav SAV

Tatranská Lomnica