Ana səhifə

Slovenská poľnohospodárska univerzita nitra fakulta biotechnológie a potravinárstva


Yüklə 3.79 Mb.
səhifə9/11
tarix27.06.2016
ölçüsü3.79 Mb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   11

      -P0,05, Scheffeho test pri hladine významnosti P0,05-: -P>0,05

Priemerný obsah celkových bielkovín v krvi brojlerových kurčiat bol pri silici 39,79 mmol.l-1, pri probiotiku 39,88 mmol.l-1, pri silici + probiotikum 36,37 mmol.l-1. V kontrolnej skupine bol priemerný obsah celkových bielkovín v krvi brojlerových kurčiat 41,70 mmol.l-1. Z výsledkov štatistickej charakteristiky obsahu celkových bielkovín v krvi brojlerových kurčiat vyplýva, že v pokusných skupinách najnižšie kolísanie hodnôt bolo zaznamenané pri kontrolnej skupine (s = 2,57 mmol.l-1
vk = 6,16 %) a najvyššie kolísanie hodnôt pri probiotiku (s = 5,65 mmol.l-1
vk = 14,16 %). Rozdiely v obsahu celkových bielkovín v krvi brojlerových kurčiat medzi skupinami neboli štatisticky preukazné (P>0,05).


  1. Obsah glukózy v krvi brojlerových kurčiat

Priemerný obsah glukózy v krvi brojlerových kurčiat je znázornený na grafe
č. 26, štatistická charakteristika obsahu glukózy v krvi brojlerových kurčiat je uvedená v tabuľke č. 32 a štatistická preukaznosť rozdielov medzi skupinami v tabuľke č. 33.






Graf 26

Priemerný obsah glukózy v krvi brojlerových kurčiat
Priemerný obsah glukózy v krvi brojlerových kurčiat bol pri silici 14,32 mmol.l-1,
pri probiotiku 14,15 mmol.l-1, pri silici + probiotikum 14,13 mmol.l-1. V kontrolnej skupine bol priemerný obsah glukózy v krvi brojlerových kurčiat 15,25 mmol.l-1.

Tab. 32

Štatistická charakteristika obsahu glukózy v krvi brojlerových kurčiat

 

Skupina

 

Silica


Probiotikum

Silica + probiotikum

Kontrolná

n (ks)

6

6

6

6

s (mmol.l-1)

 1,36

0,87

0,65

1,17

vk (%)

 9,47

6,16

4,58

7,67

n – početnosť, s = smerodajná odchýlka, vk = variačný koeficient.
Tab. 33

Štatistická preukaznosť rozdielov obsahu glukózy v krvi brojlerových kurčiat medzi skupinami

F-test

1,55-




Scheffeho test P0,05

Skupina

Silica

Probiotikum

Silica + probiotikum

Kontrolná

-

-

-

Silica




-

-

Probiotikum

 

 

-

      -P0,05, Scheffeho test pri hladine významnosti P0,05-: -P>0,05

Z výsledkov štatistickej charakteristiky obsahu glukózy v krvi brojlerových kurčiat vyplýva, že v pokusných skupinách najnižšie kolísanie hodnôt bolo zaznamenané pri silici + probiotiku (s = 0,65 mmol.l-1 a vk = 4,58 %) a najvyššie kolísanie hodnôt


pri silici (s = 1,36 mmol.l-1 a vk = 9,47 %). V kontrolnej skupine sme zaznamenali hodnotu smerodajnej odchýlky 1,17 mmol.l-1 a variačného koeficientu 7,67 %. Rozdiely v obsahu glukózy v krvi brojlerových kurčiat medzi skupinami neboli štatisticky preukazné (P>0,05).


  1. Obsah cholesterolu v krvi brojlerových kurčiat

Priemerný obsah cholesterolu v krvi brojlerových kurčiat je znázornený
na obrázku č. 27, štatistická charakteristika obsahu cholesterolu v krvi brojlerových kurčiat je uvedená v tabuľke č. 34 a štatistická preukaznosť rozdielov medzi skupinami v tabuľke č. 35.






Graf 27

Priemerný obsah cholesterolu v krvi brojlerových kurčiat
Tab. 34

Štatistická charakteristika obsahu cholesterolu v krvi brojlerových kurčiat

 

Skupina

 

Silica


Probiotikum

Silica + probiotikum

Kontrolná

n (ks)

6

6

6

6

s (mmol.l-1)

0,77

0,59

0,32

0,42

vk (%)

20,81

13,92

8,41

9,56

n – početnosť, s = smerodajná odchýlka, vk = variačný koeficient.
Tab. 35

Štatistická preukaznosť rozdielov obsahu cholesterolu v krvi brojlerových kurčiat medzi skupinami

F-test

2,05-




Scheffeho test P0,05

Skupina

Silica

Probiotikum

Silica + probiotikum

Kontrolná

-

-

-

Silica




-

-

Probiotikum

 

 

-

      -P0,05, Scheffeho test pri hladine významnosti P0,05-: -P>0,05

Priemerný obsah cholesterolu v krvi brojlerových kurčiat bol pri silici 3,70 mmol.l-1,
pri probiotiku 4,26 mmol.l-1, pri silici + probiotikum 3,82 mmol.l-1. V kontrolnej skupine bol priemerný obsah cholesterolu v krvi brojlerových kurčiat 4,36 mmol.l-1. Z výsledkov štatistickej charakteristiky obsahu cholesterolu v krvi brojlerových kurčiat vyplýva, že v pokusných skupinách najnižšie kolísanie hodnôt bolo zaznamenané
pri silici + probiotikum (s = 0,32 mmol.l-1 a vk = 8,41 %) a najvyššie kolísanie hodnôt pri silici (s = 0,77 mmol.l-1 a vk = 20,81 %). V kontrolnej skupine sme zaznamenali hodnotu smerodajnej odchýlky 0,42 mmol.l-1 a variačného koeficientu 9,56 %. Rozdiely v obsahu cholesterolu v krvi brojlerových kurčiat medzi skupinami neboli štatisticky preukazné (P>0,05).


  1. Obsah triacylglycerolov v krvi brojlerových kurčiat

Priemerný obsah triacylglycerolov v krvi brojlerových kurčiat je znázornený
na grafe č. 28, štatistická charakteristika obsahu triacylglycerolov v krvi brojlerových kurčiat je uvedená v tabuľke č. 36 a štatistická preukaznosť rozdielov medzi skupinami v tabuľke e č. 37.







Graf 28

Priemerný obsah triacylglycerolov v krvi brojlerových kurčiat
Priemerný obsah triacylglycerolov v krvi brojlerových kurčiat bol pri silici
0,60 mmol.l-1, pri probiotiku 1,21 mmol.l-1, pri silici + probiotikum 0,61 mmol.l-1. V kontrolnej skupine bol priemerný obsah triacylglycerolov v krvi brojlerových kurčiat 0,61 mmol.l-1.

Tab. 36

Štatistická charakteristika obsahu triacylglycerolov v krvi brojlerových kurčiat

 

Skupina

 

Silica


Probiotikum

Silica + probiotikum

Kontrolná

n (ks)

6

6

6

6

s (mmol.l-1)

0,27

0,62

0,17

0,13

vk (%)

44,58

51,20

27,66

22,19

n – početnosť, s = smerodajná odchýlka, vk = variačný koeficient.
Tab. 37

Štatistická preukaznosť rozdielov obsahu triacylglycerolov v krvi brojlerových kurčiat medzi skupinami

F-test

4,32-




Scheffeho test P0,05

Skupina

Silica

Probiotikum

Silica + probiotikum

Kontrolná

-

-

-

Silica




-

-

Probiotikum

 

 

-

      -P0,05, Scheffeho test pri hladine významnosti P0,05-: -P>0,05

Z výsledkov štatistickej charakteristiky obsahu triacylglycerolov v krvi brojlerových kurčiat vyplýva, že v pokusných skupinách najnižšie kolísanie hodnôt bolo zaznamenané v kontrolnej skupine (s = 0,13 mmol.l-1 a vk = 22,19 %) a najvyššie kolísanie hodnôt pri probiotiku (s = 0,62 mmol.l-1 a vk = 51,20 %). Rozdiely v obsahu triacylglycerolov v krvi brojlerových kurčiat medzi skupinami neboli štatisticky preukazné (P>0,05).



  1. Analýza krmív z hľadiska prítomnosti geneticky modifikovanej zložky




  1. Detekcia prítomnosti geneticky modifikovanej sóje v krmivách pomocou klasickej end-point PCR metódy

Použitím metodických postupov sme detegovali prítomnosť GM sóje v 30 vzorkách komerčných kŕmnych zmesí určených pre brojlerové kurčatá. Výsledky sú znázornené na priložených obrázkoch, kde sú v jednotlivých dráhach viditeľné produkty klasickej end-point PCR reakcie. Pri PCR reakcii vznikal fragment o veľkosti 274 bp.

Použili sme pozitívnu kontrolu, ktorá obsahovala fragment o veľkosti 274 bp, s ktorým sme porovnávali ostatné vzorky. Ako negatívna kontrola bola použitá vzorka, ktorá neobsahovala DNA ale pufor. Výsledky sme následne porovnávali s pozitívnou kontrolnou vzorkou, pričom prítomnosť geneticky modifikovanej vzorky bola dokázaná vznikom fragmentu, ktorý bol rovnaký ako u pozitívnej kontrolnej vzorky a 


na elektroforeograme sa nachádzal v rade na úrovni pozitívnej kontroly. Výsledky
na obrázkoch č. 5, 6 a 7 naznačujú odlišné detegované množstvo prítomnosti geneticky modifikovanej sóje (intenzita, ohraničenie, tvar získaných fragmentov). Tieto rozdiely sú presnejšie vyhodnotené kvantifikáciou pomocou metódy SYBR® Green I real-time.

Obr. 5

Schéma elektroforetickej separácie produkcie produktov end-point PCR metódy

dráha P: vzorka pozitívej kontroly 1, dráha N: vzorka negatívnej kontroly, dráha 1: vzorka 1, dráha 2: vzorka 2, dráha 3: vzorka 3, dráha 4: vzorka 4, dráha 5: vzorka 5,dráha 6: vzorka 6, dráha 7: vzorka 7, dráha 8: vzorka 8, dráha 9: vzorka 9, dráha 10: vzorka 10

Obr. 6

Schéma elektroforetickej separácie produkcie produktov end-point PCR metódy

dráha P: vzorka pozitívej kontroly 1, dráha N: vzorka negatívnej kontroly, dráha 11: vzorka 11, dráha 12: vzorka 12, dráha 13: vzorka 13, dráha 14: vzorka 14, dráha 15: vzorka 15, dráha 16: vzorka 16, dráha 17: vzorka 17, dráha 18: vzorka 18, dráha 19: vzorka 19, dráha 20: vzorka 20

Obr. 7

Schéma elektroforetickej separácie produkcie produktov end-point PCR metódy

dráha P: vzorka pozitívej kontroly 1, dráha N: vzorka negatívnej kontroly, dráha 21: vzorka 21, dráha 22: vzorka 22, dráha 23: vzorka 23, dráha 24: vzorka 24, dráha 25: vzorka 25, dráha 26: vzorka 26, dráha 27: vzorka 27, dráha 28: vzorka 28, dráha 29: vzorka 29, dráha 30: vzorka 30

  1. Detekcia a kvantifikácia prítomnosti geneticky modifikovanej sóje pomocou SYBR® Green I real-time PCR metódy

Výsledky sme vyhodnotili na základe vytvorenia regeresnej krivky z použitého riedenia. Percentálny podiel GMO sóje vzoriek kompletných kŕmnych zmesí HYD-01, HYD-02, HYD-03 bol vypočítaný na základe porovnania rozdielu v hodnotách C (t) pre chloroplastovú DNA a EPSPS v Exceli. Pre každú vzorku bola odrátaná hodnota C (t) reakcie s primermi chloroplastovej DNA od C (t) hodnoty reakcie s primermi EPSPS, ktorá tak tvorila ΔC (t) hodnotu. Použitie ΔC (t) predpokladá, že obe reakcie majú podobnú účinnosť a že pokračujú vzájomne nezávislým spôsobom, pretože sú pripravené z rozdielnych primerov. Pre štandard a vzorky kde neboli amplifikovné produkty s primermi EPSPS, ΔC (t) hodnota bola určená ako "nenájdená." Získanú hodnotu ΔC (t) sme následne logaritmovali. Zlogaritmovanú hodnotu sme prerátali pomocou rovnice:
y= -4,498x + 3,544 (5)

R² = 93,54 % hodnota koeficientu determinancie.


Tab. 38

Kalibračná krivka vytvorená z desiatkového riedenia vzoriek



R2 – koeficient determinancie

y – závislosť log od počtu cyklov
Kalibračná krivka bola vytvorená na základe zriedenia vzroky chloroplastovej DNA desiatkovým riedením. Z nej bol následne vytvorený regresný lineárny model,
na základe ktorého sme vyhodnotili ΔC (t).

Použili sme vzorky, ktoré boli nariedené následovne: vzorka č. 1 – 100 %, vzorka


č. 2 – 10 %, vzorka č. 3 – 1 %, vzorka č. 4 – 0,1 %, vzorka č. 5 – 0,01 %.

Obr. 8

Priebeh krivky flurescencie u vzoriek riedenia
Na obrázku č. 8 sú viditelné rozdiely v prahových počtoch cyklov vzoriek riedenia chloroplastovej DNA, na základe čoho bolo možné zostrojiť kalibračnú krivku. U 100 % vzorky bola hodnota prahového cyklu, kedy intenzita fluorescencie prekročila hladinu nešpecifického pozadia pri 18. cykle. U 10 % vzorky bola hodnota prahového cyklu, kedy intenzita fluorescencie prekročila hladinu nešpecifického pozadia pri cykle 21,32. U 1 % vzorky bola hodnota prahového cyklu, kedy intenzita fluorescencie prekročila hladinu nešpecifického pozadia pri cykle 25,51. U 0,1 % vzorky bola hodnota prahového cyklu, kedy intenzita fluorescencie prekročila hladinu nešpecifického pozadia pri cykle 28,98. U 0,01 % vzorky bola hodnota prahového cyklu, kedy intenzita fluorescencie prekročila hladinu nešpecifického pozadia pri cykle 32,43.
Obr. 9

Krivka topenia PCR produktov pri vzorkách riedenia
Na obrázku č. 9 sú znázornené krivky topenia jednotlivých vzoriek riedenia chloroplastovej DNA. Priebeh kriviek topenia potvrdzuje vznik jedného širokého peaku s priemernou teplotou topenia 81 C, čo je dôsledkom toho, že vo vorke sa nachádza široká paleta rastlinnej DNA, kedže tieto primery tvoria produkt rastlinnej chloroplastovej DNA, ktorá nie je špecifická iba pre sóju.

Obr. 10

Priebeh krivky flurescencie u vzoriek chloroplastovej DNA
Na obrázku č. 10 sú viditeľné rozdiely v prahových počtoch cyklov vzoriek chloroplastovej DNA. U vzorky č. 1 bola hodnota prahového cyklu, kedy intenzita fluorescencie prekročila hladinu nešpecifického pozadia pri cykle 19,7. U vzorky
č. 2 bola hodnota prahového cyklu, kedy intenzita fluorescencie prekročila hladinu nešpecifického pozadia pri cykle 21,11. U vzorky č. 3 bola hodnota prahového cyklu, kedy intenzita fluorescencie prekročila hladinu nešpecifického pozadia pri cykle 22,51. U vzorky č. 4 bola hodnota prahového cyklu, kedy intenzita fluorescencie prekročila hladinu nešpecifického pozadia pri cykle 19,24. U vzorky č. 5 bola hodnota prahového cyklu, kedy intenzita fluorescencie prekročila hladinu nešpecifického pozadia pri cykle 22,08. U vzorky č. 6 bola hodnota prahového cyklu, kedy intenzita fluorescencie prekročila hladinu nešpecifického pozadia pri cykle 16,63. U vzorky č. 7 bola hodnota prahového cyklu, kedy intenzita fluorescencie prekročila hladinu nešpecifického pozadia pri cykle 18,96. U vzorky č. 8 bola hodnota prahového cyklu, kedy intenzita fluorescencie prekročila hladinu nešpecifického pozadia pri cykle 20,72. U vzorky
č. 9 bola hodnota prahového cyklu, kedy intenzita fluorescencie prekročila hladinu nešpecifického pozadia pri cykle 17,08. U vzorky č. 10 bola hodnota prahového cyklu, kedy intenzita fluorescencie prekročila hladinu nešpecifického pozadia pri cykle 16,90.

Obr. 11

Krivka topenia PCR produktov pri vzorkách chloroplastovej DNA
Na obrázku č. 11 sú znázornené krivky topenia jednotlivých vzoriek riedenia chloroplastovej DNA. Priebeh kriviek topenia potvrdzuje vznik jedného širokého peaku s priemernou teplotou topenia 81 C, čo je dôsledkom toho, že vo vorke sa nachádza široká paleta rastlinnej DNA, kedže tieto primery tvoria produkt rastlinnej chloroplastovej DNA, ktorá nie je špecifická iba pre sóju.

Obr. 12

Priebeh krivky flurescencie u vzoriek EPSPS
Na obrázku č. 12 sú viditelné rozdiely v prahových počtoch cyklov vzoriek použitím primerov EPSPS. U vzorky č. 1 bola hodnota prahového cyklu, kedy intenzita fluorescencie prekročila hladinu nešpecifického pozadia pri cykle 39,06. U vzorky
č. 2 bola hodnota prahového cyklu, kedy intenzita fluorescencie prekročila hladinu nešpecifického pozadia pri cykle 33,36. U vzorky č. 3 bola hodnota prahového cyklu, kedy intenzita fluorescencie prekročila hladinu nešpecifického pozadia pri cykle 50,0. U vzorky č. 4 bola hodnota prahového cyklu, kedy intenzita fluorescencie prekročila hladinu nešpecifického pozadia pri cykle 28,27. U vzorky č. 5 bola hodnota prahového cyklu, kedy intenzita fluorescencie prekročila hladinu nešpecifického pozadia pri cykle 35,35. U vzorky č. 6 bola hodnota prahového cyklu, kedy intenzita fluorescencie prekročila hladinu nešpecifického pozadia pri cykle 28,23. U vzorky č. 7 bola hodnota prahového cyklu, kedy intenzita fluorescencie prekročila hladinu nešpecifického pozadia pri cykle 29,27. U vzorky č. 8 bola hodnota prahového cyklu, kedy intenzita fluorescencie prekročila hladinu nešpecifické pozadia pri cykle 30,05. U vzorky
č. 9 bola hodnota prahového cyklu, kedy intenzita fluorescencie prekročila hladinu nešpecifického pozadia pri cykle 31,69. U vzorky č. 10 bola hodnota prahového cyklu, kedy intenzita fluorescencie prekročila hladinu nešpecifické pozadia pri cykle 50,0.



Obr. 13

Krivka topenia PCR produktov pri vzorkách EPSPS
Na obrázku č. 13 sú znázornené krivky topenia jednotlivých vzoriek riedenia chloroplastovej DNA. Priebeh kriviek topenia potvrdzuje vznik dvoch peakov. Prvý bol pravdepodobne nešpecifický produkt, čo v našom prípade boli primer diméri. V našej práci sme však sledovali a kvantifikovali peak s priemernou teplotou topenia 91 C a upravili sme meranie fluorescencie od teploty 84 C.

Graf 29

Obsah geneticky modifikovanej sóje v jednotlivých vzorkách

Tab. 39

Porovnanie rozdielu hodnôt C (t) pre chloroplastovú DNA a EPSPS
vo vzorkách kŕmnych zmesí


Vzorka

C (t) EPSPS



C (t) chloroplastovej DNA

ΔC

log ΔC

-4,4985 . log ΔC +3,5449






%

1

HYD-01

39,06

19,7

19,36

1,286905

-2,24424

0,0005

2

HYD-01

33,36

21,11

12,25

1,088136

-1,35008

0,0446

3

HYD-01

50,00

22,51

27,49

1,439175

-2,92923

0,0011

4

HYD-01

28,27

19,24

9,03

0,955688

-0,75426

0,1760

5

HYD-01

35,35

22,08

13,27

1,122871

-1,50633

0,0311

6

HYD-01

28,23

18,63

9,60

0,982271

-0,87385

0,1337

7

HYD-01

29,27

18,96

10,31

1,013259

-1,01324

0,0969

8

HYD-01

30,05

20,72

9,33

0,969882

-0,81811

0,1520

9

HYD-01

31,69

17,08

14,61

1,16465

-1,69428

0,0202

10

HYD-01

50,00

16,9

33,10

1,519828

-3,29205

0,0015

11

HYD-02

31,21

18,82

12,39

1,093071

-1,37228

0,0424

12

HYD-02

30,03

17,47

12,56

1,09899

-1,3989

0,0399

13

HYD-02

31,92

18,49

13,43

1,128076

-1,52975

0,0295

14

HYD-02

32,03

19,34

12,69

1,103462

-1,41902

0,0381

15

HYD-02

31,65

18,78

12,87

1,109579

-1,44654

0,0357

16

HYD-02

36,04

21,71

14,33

1,156246

-1,65647

0,0220

17

HYD-02

35,81

21,85

13,96

1,144885

-1,60537

0,0248

18

HYD-02

36,10

20,02

16,08

1,206286

-1,88158

0,0131

19

HYD-02

37,05

19,82

17,23

1,236285

-2,01653

0,0096

20

HYD-03

36,24

19,07

17,17

1,23477

-2,00971

0,0097

21

HYD-03

50,00

24,22

25,78

1,411283

-2,80376

0,0015

22

HYD-03

50,00

21,18

28,82

1,459694

-3,02153

0,0009

23

HYD-03

50,00

24,04

25,96

1,414305

-2,81735

0,0015

24

HYD-03

50,00

17,63

32,37

1,510143

-3,24848

0,0005

25

HYD-03

50,00

25,32

24,68

1,392345

-2,71856

0,0019

26

HYD-03

28,03

24,13

3,90

0,591065

0,885996

7,6912

27

HYD-03

50,00

19,91

30,09

1,478422

-3,10578

0,0007

28

HYD-03

39,19

24,83

14,36

1,157154

-1,66056

0,0218

29

HYD-03

36,37

20,53

15,84

1,199755

-1,8522

0,0140

30

HYD-03

29,00

18,96

10,04

1,001734

-0,9614

0,1092

V tabuľke č. 39 sú zaznamenané všetky rozdiely hodnôt C (t) pre chloroplastovu DNA a EPSPS ako aj ich zlogaritmované hodnoty a následné množstvá obsahu genticky modifikovanej sóje v kŕmnych zmesiach HYD-01, HYD-02 a HYD-3.

Vyhodnotili sme jednotlivé vzorky kŕmnych zmesí HYD-01, HYD-02 a HYD-3, pričom 29 vzoriek splňalo normu a teda obsah geneticky modifikovanej zložky bol pod 0,9 %. Vzorka č. 26 pri kŕmnej zmesi HYD-03 však obsahovala množstvo geneticky modifikovenej zložky, ktoré bolo nad povolenou hranicou, a to 7,69 %.


  1. Diskusia

Biotechnológie z hľadiska živočíšnej výroby sú orientované na využívanie živých organizmov a ich častí pre vysoko intenzívnu a opakovateľnú výrobu potravín alebo modifikáciu produktov živočíchov na špecifické použitie. Zo širokej škály skúmaných a využívaných biotechnologických postupov a metód je potrebné poukázať na ich aplikáciu pre zlepšovanie využitia živín z krmiva a efektívnosti výživy hospodárskych zvierat (Bulla, 2003).

V nadväznosti na uvedené v našej doktorandskej dizertačnej práci sme sa zamerali na skúmanie vplyvu zmesi pamajoránovej silice a probiotika na báze Enterococcus faecium na osídlenie črevnej mikroflóry, na prítomnosť mikroskopických vláknitých húb v kŕmnych zmesiach určených pre brojlerové kurčatá a biochemické ukazovetele krvi brojlerových kurčiat. Tým, že sa do kŕmnych zmesí pre zvieratá určené na produkciu potravín používajú krmivá s geneticky modifikovanou zložkou sme detekovali a kvantifikovali prítomnosť geneticky modifikovanej sóje v kŕmnych zmesiach určených pre brojlerové kurčatá.

Antibiotiká ako kŕmne prídavky na podporu rastu zvierat boli používané viac ako 50 rokov v krmivárskom priemysle na celom svete. Ich funkcia je opisovaná ako potláčanie škodlivého účinku patogénnych baktérií v črevách. Od úplného zákazu použitia antibiotík na kŕmne účely sa dostáva zvýšený záujem ich alternatíve


s nereziduálnymi a nerezistentnými vlastnosťami (Kocher, 2005; Plail, 2006).

Na uvedenú problematiku sme nadviazali riešením našej dizertačnej práce.

Vedecká hypotéza predloženej dizertačnej práce bola položená na znásobení účinku zmesi pamajoránovej silice a probiotika na báze Enterococcus faecium
na osídlenie črevnej mikroflóry brojlerových kurčiat baktériami s priaznivymi vlastnosťami a na potlačenie mikroskopických vláknitých húb v kŕmnych zmesiach.

V ostatných rokoch sa zvýšil záujem o využívanie rastlinných silíc a  extraktov ako antimikrobiálnych látok vo výžive zvierat. Je málo poznatkov v literárnych zdrojoch o mechanizme účinku na organizmus zvierat. Nie je presne objasnené, ktorá účinná zložka rastlinnej silice alebo extraktu plní fyziologickú funkciu


pre rozmnožovanie priaznivej mikroflóry a potlačenie jednotlivých druhov patogénov. Známe sú metódy ich získavania, poznatkov o obsahu biologicky účinných látok a ich účinkoch (Aprotosoaie et al., 2004).

V nadväznosti na cieľ našej dizertačnej práce sme vykonali 3 experimenty


in vivo s brojlerovými kurčatami, v ktorých sme sledovali účinnosť zmesi pamajoránovej silice a probiotika, účinnosti pamajoránovej silice a účinnosti probiotika na báze Enterococcus faecium použitých do kŕmnych zmesí HYD-01, HYD-02 a
HYD-3. Chemickou analýzou sme zistili obsah karvakrolu v pamajoránovej silici 56 resp.
57 %. Karvakrol je jednou z hlavných zložiek silicových frakcií oregana (60–74 % karvakrol) a tymiánu (45 % karvakrol) (Lagouri et al., 1993; Arrebola et al., 1994). Svojimi hydrofóbnymi vlastnosťami ovplyvňuje biologické membrány buniek baktérií (Ultee et al., 1999).

Zámer našich experimentov bol sledovať účinnosť pamajoránovej silice


vo vzťahu k pôsobeniu na Lactobacillus sp., Enterococcus sp. a koliformné baktérie v chýmuse slepých čriev v brojlerových kurčiat. Tým, že sme nezisťovali kompletné chemické zloženie pamajoránovej silice, nemôžeme jednoznačne potvrdiť, že
na jednotlivé sledované mikroorganizmy vplýval karvakrol alebo to bola iná zložka pamajoránovej silice. Do kompletných kŕmnych zmesí HYD-01, HYD-02 a HYD-3sme zapracovali pamajoránovu silicu a nie iba jej účinnú zložku karvakrol.

Doteraz je známych iba málo informácií o presnej dávke silíc z hľadiska jej efektivity. Je možné, že príliš vysoké množstvá silíc majú negatívny vplyv na črevnú mikroflóru (Acamovic a Brooker, 2005). My sme zvolili dávkovanie pamajoránovej silice 0,5 g.kg-1 v kŕmnej zmesi HYD-01, HYD-02 a HYD-3.

Jednoznačný záver pozitívneho účinku pamajoránovej silice na Lactobacillus sp. v chýmuse slepých čriev brojlerových kurčiat nebol potvrdený. V prvých dvoch experimentoch bola účinnosť pamajoránovej silice na Lactobacillus sp. nízka a v treťom experimente bola najvyššia a dosiahla hodnotu 7,89 log KTJ.g-1.

Nebol potvrdený ani jednoznačný záver pozitívneho účinku pamajoránovej silice na Enterococcus sp. v chýmuse slepých čriev brojlerových kurčiat. V prvých dvoch experimentoch bola účinnosť pamajoránovej silice na Enterococcus sp. pomerne nízka a v treťom experimente bola najvyššia a dosiahla hodnotu 7,34 log KTJ.g-1.

Pri sledovaní účinnosti pamajoránovej silice na koliformné baktérie sme zistili v prvých dvoch experimentoch pomerne silný vplyv na ich potlačenie, ktorý však v treťom pokuse nebol potvrdený.

Patogénne huby infikujú zrná aj celé rastliny, a tým spôsobujú poškodenie rastlinných produktov a potraviny vyrobené z týchto produktov (Pande et al., 2004). Tento fakt je dôležitý aj z hľadiska výroby a skladovania krmív, kedže tie sú veľmi často napádane patogénnymi hubami, čo sa môže odraziť na zdraví zvierat, ktorými sú tieto krmivá podávané.

Rastlinné silice a extrakty predstavujú alternatívne riešenie z hľadiska ich antifungálnej aktivity voči širokej škále patogénnych húb (Rice, 1995). Medzi týmito látkami sú aj silice, ktoré predstvaujú relatívne bezpečie pre používateľa a životné prostredie (Wilson et al., 1997).

V našich 3 experimentoch sme overovali krmné zmesi HYD-01, HYD-02 a HYD-3, ktoré boli fortifikované pamajoránovou silicou, pri ktorých sme zistili pozitívny vplyv na potlačenie nežaiadúcich mikroskopických vláknitých húb. V prevažnej väčšine výsledkov (pri 7 z 9 analyzovaných vzoriek krmív) bol zaznamenaný inhibičný účinok pamajoránovej silice na Aspergillus sp., Cladosporium sp., Fusarium sp., Mucor sp. a Penicillium sp.

Pamajoránová silica sa vyznačuje vysokou antioxidačnou aktivitou, čo potvrdzujú aj výsledky našej analýzy. Antioxidačná aktivita pamajoránovej silice vyjadrená 2,2-difenyl-1-pikrylhydrazyl (% inhibície) má vysoká hodnotu 93,89 %. Antioxidačná aktivita je ďalšou charakteristikou, ktorou sa vyznačuje pamajoránová silica potvrdená našimi analýzami.

Karvakrol pri koncentrácii 50 mg.ml-1 najviac potláčal rast Agrobacterium tumefaciensErwinia Carotovra (El-Zemity et al., 2008). Podobné výsledky zaznamenal aj Penalver et al. (2005), ktorí zistili, že silice s vyšším obsahom fenolických zložiek (karvakrol a tymol) najviac potláčajú rast mikroorganizmov. Ahmed a El Zemity (2005) zistili, že karvakrol, tymol a eugenol rastlinných silíc vykazujú naviac aj antifungicídnu aktivitu. Predpokladá sa, že biologický účinok týchto silíc spočíva v interakcii s bunkovými membránami patogénnych baktérií (Burt, 2006).

Črevná mikroflóra môže byť kontaminovaná patogénmi, ktoré spôsobujú negatívny rozvrat normálnej komunitnej štruktúry v čreve. To je dôvod používania určitých komponentov krmív s cieľom udržať, alebo dokonca vylepšiť rovnováhu črevnej mikroflóry (Gibson a Fuller, 2000).

V našich experimentoch sme použili kŕmne zmesi HYD-01, HYD-02, HYD-03 aj s probiotikom na báze Enterococcus faecium. Podľa Laukovej et al.


(2002, 2003) najčastejšie sa vyskytujúcim druhom z rodu Enterococcus je jednoznačne Enterococcus faecalis nasledovaný Enterococcus faecium. Podobne aj Du Tuit et al. (2000) a Mareková et al. (2003) uvádzajú, že tieto dva druhy z rodu Enterococcus sa výhradne používajú ako účinná zložka do probiotík.

Účinok probiotika na báze Enterococcus faecium v kŕmnych zmesiach použitých v našich experimentoch bol jednoznačnejší na Lactobacillus sp. v chýmuse slepých čriev brojlerových kurčiat. V prvom experimente bol účinok probiotika na úrovni pamajoránovej silice ale v druhom a treťom experimente mal jednoznačne najvyššie podporné účinky na rast Lactobacillus sp.

V súčasnosti sú baktérie rodu Lactobacillus navrhované ako vhodné riešenie
na zlepšenie črevnej disbalancie a ako rastový faktor hostiteľa v stresových podmienkach (Mountzouris et al., 2007).

Probiotikum svojou účinnosťou prejavilo takmer rovnaký vplyv na rast Enterococcus sp. v chýmuse brojlerových kurčiat ako pamajoránova silica.

Nebol potvrdený ani jednoznačný záver pozitívneho účinku probiotika
na koliformné baktérie v chýmuse slepých čriev brojlerových kurčiat. V prvých dvoch experimentoch bola účinnosť probiotika na koliformné baktérie nižšia v porovnaní s pamajoránovou silicou, ale v treťom experimente prejavila vyššiu inhibičnú aktivitu na ich rast.

K zaujímavým výsledkom dospeli Priyankarage et al. (2003), ktorí uvádzajú nedostatočný pozitívny vplyv probitík na brojlerové kurčatá.

Pri štúdiu literárnych poznatkov sme sa nestretli s informáciami o vplyve probiotík na mikroskopické vláknité huby. Autori, ktorí skumali problematiku probiotík ich aplikovali per os. Na základe experimentálnych výsledkov je známe, že probiotiká v súčastnosti nachádzajú široké uplatnenie. Na organizmus hostiteľa majú priaznivý biologický vplyv, ktorý nie je spojený so žiadnymi vedľajšími účinkami na životné prostredie (Isoluari et al., 2001).

Spektrum baktérií žijúcich symbiotickým spôsobom s rastlinami alebo živočíchmi je veľké.

Zdá sa, že kombinácia probiotík so synergicky pôsobiacimi zložkami prirodného pôvodu je z praktického hľadiska najlepším spôsobom zvyšovania účinnosti probiotických prípravkov. Na potencovanie efektu probiotík týmto spôsobom možno brať do úvahy také komponenty, ktoré pozitívne ovplyvňujú ekosystém tráviaceho traktu a imunitu hostiteľa zvýšením probiotického účinku mikroorganizmov.

Uvedenou kombináciou sa získavajú probiotické prípravky, ktoré boli označené ako potencované probiotiká (Bomba et al., 2002).

V nadväznosti na uvedené naším zámerom v troch experimentoch bolo sledovať vplyv zmesí pamajoránovej silice a probiotika na Lactobacillus sp., Enterococcus sp. a koliformné baktérie v chýmuse slepých čriev brojlerových kurčiat.

Jednoznačný záver pozitívneho účinku zmesi pamajoránovej silice a probiotika na Lactobacillus sp. v chýmuse slepých čriev brojlerových kurčiat nebol potvrdený. Predpokladali sme, že baktérie mliečneho kvasenia vytvoria v čreve kurčiat mikroprostredie, ktoré bude brániť nielen premnoženiu patogénov, ale aj rôznych hnilobných a iných menej prospešných baktérií obsadením adhéznych receptorov.


Na epitelových bunkách by sa znemožnilo prichyteniu patogénnych mikroorganizmov na povrchu sliznice a ich penetrácie do tkanív, tak ako to uvádzajú mnohí autori (Putsep et al., 2000; Lopez-Boado et al., 2000; Hooper a Gordon, 2001; Hooper et al., 2001). Využívajú živiny, ktoré by inak boli dostupné a vhodné pre patogény a produkujú metabolity a bakteriocíny (napr. nizín, bulgaricín, reuterín rodom Lactobacillus), ktoré inhibujú rast patogénov (Freitas et al., 2001; 2002). V našich experimentoch sa tieto predpoklady nepotvrdili.

V našich experimentoch nebol potvrdený ani jednoznačný záver pozitívneho účinku zmesi pamajoránovej silice a probiotika na Enterococcus sp. v chýmuse slepých čriev brojlerových kurčiat.

Rovnako nebol potvrdený ani jednoznačný záver pozitívneho účinku zmesi pamajoránovej silice a probiotika na potlačenie rastu koliformných baktérií.

Alternatíva ku kŕmnym antibiotikám je vysoko aktuálna téma, ktorá sa stala centrom záujmu mnohých výskumných tímov, hlavne od zákazu používania kŕmnych antibiotík od dňa 1. 1. 2006. Pravdepodobne z toho vyplýva aj nedostatok literárnych poznatkov napríklad o použití kombinácie pamajoránovej silice a probiotika, resp. iných biologicky aktívnych látok na potláčanie nežiadúcich mikroskopických vláknitých húb v krmivách.

Rastlinné silice a extrakty sa získavajú zo skupiny špeciálnych úžitkových rastlín, ktoré sú označené ako liečivé, aromatické a koreninové rastliny. Ich pestovanie je cielené za účelom získavania určitých špecificky účinných látok. Môžu sa používať v preventívnej liečebnej výžive (Habán a Šalamoun, 2002).

Literárne zdroje sú chudobné na poznatky o vplyve rastlinných silíc


na biochemické ukazovatele krvi brojlerových kurčiat. Súčasné štúdie naznačujú, že kŕmenie krmivom obohateným o silice malo pozitívny vplyv na hladinu cholesterolu v porovnaní s kontrolnou skupinou kŕmenou bez prídavku silíc. Tieto zistenia boli potvrdené aj ďalšími autormi (Kannan et al., 2005; Gudev et al., 2008; Paryad a Mohmoudi, 2008).

V našich experimnetoch pri sledovaní vplyvu zmesi pamajoránovej silice a probiotika, vplyvu pamjoránovej silice a vplyvu probiotika na biochemické ukazovatele krvi brojlerových kurčiat sme zistili, že neovplyvnili sledované ukazovatele ako sú obsah vápnika, fosfóru, celkových bielkovín, glukózy, cholesterolu a triacylglycerolov, ale štatisticky preukazný rozdiel bol potvrdený zníženým obsahom horčíka vplyvom zmesi pamajoránovej silice v porovnaní s obsahom horčíka v krvi brojlerových kurčiat kontrolnej skupiny, resp. s obsahom horčíka v krvi brojlerových kurčiat kŕmených kŕmnymi zmesami s probiotikom.

Stanovisko v odbornej a laickej verejnosti nie je jednotné na využívanie geneticky modifikovaných oragnizmov. Uvedená nedôvera voči „zelenej génovej technike“ je pravdepodobne spôsobená dostatkom potravín , nedôverou mnohých ľudí voči záverom vedy (podporované rôznymi škandálmi), nedostatočným sprostredkovaním možností, resp. predností využitia génovej techniky v poľnohospodárstve – menej škodlivých látok, nižší potenciál alergénov a pod., nedostatočnými informáciami o strategickom význame zelenej génovej techniky, veľkou reklamou koncernov bez náležitého experimentálneho overenia, náboženskými predsudkami (Chrenková a Chrenek, 2008).

Z toho dôvodu aj my v našej dizertačnej práci sme sa zamerali na detekciu a kvantifikáciu prítomnosti geneticky modifikovanej zložky sójového extrahovaného šrotu v 30 vzorkách kompletných kŕmnych zmesí určenými pre kurčatá zamerané


na produkciu mäsa.

Dnes je známe, že do Európskej únie, ale aj na Slovensko sa dovážajú milióny ton sójového extrahovaného šrotu ako suroviny do kŕmnych zmesí pre hospodárske zvieratá.

Je však nutné poznamenať, že na svetovom trhu predstavuje až 2/3 transgénna sója. Slovenská republika je závislá od dovozu sójového extrahovaného šrotu, a to hlavne po tom, čo k 1. 1. 2003 bolo zakázané používanie bielkovinových krmív, ako sú mäsová múčka a mäsovo-kostná múčka u všetkých druhov hospodárskych zvierat. Vybilancovanie kŕmnych zmesí na potrebný obsah dusikatých látok, hlavne pre hydinu a ošípané je závislé od prísunu bielkovín zo sójového extrahovaného šrotu.

Z legislatívnych opatrení Európskej únie, rovnako aj národnej legislatívy vyplýva princíp predbežnej opatrnosti, ktorý sa neustále monitoruje a to tak z hľadiska ochrany biodiverzity ako aj z hľadiska ochrany zdravia ľudí, zvierat a rastlín.

Z hľadiska výživy problém geneticky modifikovaných organizmov nespočíva v tom, že je prítomný nový alebo čiastočne zmenený gén, čo sa môže prejaviť v obsahu a skladbe nukleových báz, ale predovšetkým v prítomnosti produktu expresie cudzorodého alebo transformovaného génu, t. j. nová a snáď i biologickou aktivitou atypická bielkovina pre daný organizmus. Za predpokladu, že cudzorodá bielkovina nie je dostatočne účinne degradovaná v tráviacom trakte, môže vykazovať vlastnosti antigénu, čo spôsobuje tvorbu nových protilátok (Michalík, 2002).

Existujú rôzne typy testovania geneticky modifikovaných organizmov. Geneticky modifikované organizmy obsahujú pridávaný gén, ktorý vo všeobecnosti produkuje prídavnú bielkovinu, ktorá prideľuje črtu záujmu. Surové materiály a spracované potraviny môžu byť vyrobené z určitých geneticky modifikovaných rastlín a tým pádom identifikované otestovaním prítomnosti introdukovanej deoxyribonukleovej kyseliny alebo detekciou nových bielkovín kódovaných genetickým materiálom. Existujú kvantitatívne aj kvalitatívne metódy detekcie geneticky modifikovaných organizmov (Schreiber, 1999).

V nadväznosti na uvedené, v našich analýzach sme na detekciu a kvantifikáciu geneticky modifikovanej zložky sójového extrahovanáho šrotu v kŕmnych zmesiach HYD-01, HYD-02 a HYD-3pre brojlerové kurčatá použili metódu end-point PCR a SYBR® Green I real-time PCR.

Vyhodnotili sme jednotlivé vzorky kŕmnych zmesí HYD-01, HYD-02, HYD-3, pričom 29 vzoriek spĺňalo normu a teda obsah geneticky modifikovanej zložky bol pod 0,9 %. Vzorka č. 26 pri kŕmnej zmesi HYD-03 však obsahovala množstvo geneticky modifikovanej zložky, ktoré bolo nad povolenou hranicou, a to 7,69 %.

Na základe tohto výsledku sme odporučili sprísniť kontrolu na dodržiavanie legislatívnych opatrení pri používaní geneticky modifikovaných krmív.


    Návrh na využitie poznatkov v praxi a pre ďalší rozvoj vedy

V predloženej dizertačnej práci sme skúmali vplyv zmesi pamajoránovej silice a probiotika na báze Enterococcus faecium na osídlenie črevnej mikroflóry


na prítomnosť mikroskopických vláknitých húb v kŕmnych zmesiach určených
pre brojlerové kurčatá a biochemické ukazovetele krvi brojlerových kurčiat. Zároveň sme detekovali a kvantifikovali prítomnosť geneticky modifikovanej sóje z kŕmnych zmesí určených pre brojlerové kurčatá.

Spracovali sme aktuálne poznatky a informácie z dostupných literárnych zdrojov o probiotikách použivaných vo výžive zvierat, ich antimikrobiálnych účinkoch,


o rastlinných siliciach ako náhrady kŕmnych antibiotík, ich antimikrobiálnych a fytopatogénnych účinkoch. V nadväznosti na druhý cieľ sme zhromaždili literárne poznatky o metódach detekcie geneticky modifikovaných zložiek v krmivách a potravinách.

Výsledky z experimentov in vivo s brojlerovými kurčatami poukazujú


na skutočnosť, že neboli znásobené účinky zmesi pamajoránovej silice a probiotika
na báze Enterococcus faecium na osídlenie črevnej mikroflóry brojlerových kurčiat a potlačenie mikroskopických vláknitých húb v kŕmnych zmesiach.

Analýzou kŕmnych zmesí pre brojlerové kurčatá sme zistili obsah geneticky modifikovanej zložky sójového extrahovaného šrotu nad povolenú hranicu 0,9 %. Dosiahnuté výsledky majú svoje využitie v teórii pre ďalší rozvoj vedy a v praktických podmienkach.


Teoretické prínosy

Zhromažené literárne poznatky spracované v predloženej dizertačnej práci odporúčame využiť vo výchovno-vzdelávacom proces a pri riešení vedeckých projektov. Na základe výsledkov experimentov odporúčame ďalší výskum v oblasti riešenia kombinácie účinnosti pamajoránovej silice a účinnosti probiotka na báze Enterococcus faecium s inými biologicky účinnými látkami.

Praktické prínosy

Tým, že sa in vivo s brojlerovými kurčatami nepotvrdila vedecká hypotéza znásobenia účinkov pamajoránovej silice a probiotika na báze Enterococcus faecium


vo vzťahu k osídleniu črevnej mikroflóry a potlačeniu vláknitých mikroskopických húb v kŕmnych zmesiach, neodporúčame krmivárskym firmám a chovateľom brojlerových kurčiat používanie zmesi pamajoránovej silice a probiotika na báze Enterococcus faecium. Odporúčame ich používať jednotlivo.

Štátnej veterinárnej a potravinovej správe odporúčame sprísniť kontrolu na dodržiavanie legislatívnych opatrení pri používaní geneticky modifikovaných krmív.

Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky odporúčame predložiť legislatívny návrh na označovanie potravín živočíšneho pôvodu pri kŕmení zvierat krmivom s obsahom geneticky modifikovanej zložky.



    Záver

V nadväznosti na tému dizertačnej práce sme svoju pozornosť zamerali


na rastlinné silice, probiotiká a ich zmesi ako náhrady kŕmnych antibiotík a ich antimikrobiálny účinok, ďalej metódy detekcie geneticky modifikovanej zložky krmiva pri produkcii kurčacieho mäsa.

Na základe výsledkov 3 vykonaných exaktných experimentov s kurčatami určenými na produkciu mäsa môžeme konštatovať nasledovné:



  1. Obsah karvakrolu v pamajoránovej silici bol 57 (1. a 2. experiment), resp. 56 %.

  2. Antioxidačná aktivita pamajoránovej silice vyjadrená 2,2-difenyl-1-pikrylhydrazyl (% inhibície) bola vysoká 93,89 %.

  3. V chýmuse slepých čriev brojlerových kurčiat bol priemerný počet

  • Lactobacillus sp. pri pamajoránovej silici 6,39, resp. 7,64 alebo
    7,89 log.KTJ.g-1, pri probiotiku bol vyšší 6,38, resp. 8,59 alebo
    7,92 log KTJ.g-1, pri zmesi pamajoránovej silice a probiotika sa znížil
    na 5,94, resp. sa zvýšil na 8,43 alebo 7,74 log KTJ.g-1; v kontrolnej skupine podobný úrovni pamajoránovej silice 6,7, resp. 7,89 alebo 7,37 log KTJ.g-1,

  • Enterococcus sp. pri pamajoránovej silici 5,52, resp. 6,95 alebo
    7,34 log KTJ.g-1, pri probiotiku bol podobnej tendencie 5,76, resp.
    6,57 alebo 7,34 log KTJ.g-1, pri zmesi pamajoránovej silice a probiotika bol najnižší 5,42, resp. sa zvýšil na 6,85 alebo 7,67 log KTJ.g-1; v kontrolnej skupine 5,81, resp. 7,15 alebo 7,41 log KTJ.g-1,

  • koliformných baktérií pri pamajoránovej silici 6,35, resp. 7,26 alebo
    7,51 log KTJ.g-1, pri probiotiku sa zvyšil na 6,95, resp. 7,81 alebo sa znížil na 6,98 log KTJ.g-1, pri zmesi pamajoránovej silice a probiotika bol takmer na úrovni probiotika 6,94, resp. sa zvýšil na 7,92 alebo 6,96 log KTJ.g-1; v kontrolnej skupine dosiahol rovnakú úroveň ako v 1. experimente najvyšší v porovnaní s ostatnými skupinami 7,41, resp. 7,92 alebo 7,46 log KTJ.g-1.

  1. V kŕmnych zmesiach pre brojlerové kurčatá bol priemerný počet izolátov mikroskopických vláknitých húb

  • HYD-01

  • Cladosporium sp. pri pamajoránovej silici 4,0 (1. a 
    2. experiment), resp. 16,0, pri probiotiku 13,0, resp. 12,0 alebo 3,0, pri zmesi pamajoránovej silice a probiotika 2,0, resp.
    19,0 alebo 7,0; v kontrolnej skupine neboli zaznamenané izoláty, resp. 5,0 alebo 4,0,

  • Fusarium sp. pri pamajoránovej silici 10,0, resp. 25,0 alebo
    7,0, pri probiotiku 108,0, resp. 30,0 alebo 39,0, pri zmesi pamajoránovej silice a probiotika 31,0, resp. 21,0 alebo 20,0;
    v kontrolnej skupine 21,0, resp. 46,0 alebo 5,0,

  • Mucor sp. pri pamajoránovej silici 67,0, resp. 30,0 alebo 72,0,
    pri probiotiku 85,0, resp. 20,0 alebo 38,0, pri zmesi pamajoránovej silice a probiotika 55,0, resp. 36,0 alebo 57,0;
    v kontrolnej skupine 56,0, resp. 20,0 alebo 53,0,

  • Penicillium sp. pri pamajoránovej silici 5,0, resp. 23,0 alebo 7,0, pri probiotiku 9,0, resp. 22,0 alebo 13,0, pri zmesi pamajoránovej silice a probiotika 6,0, resp. 15,0 alebo 10,0; v kontrolnej skupine 15,0, resp. 17,0 alebo 3,0,

  • HYD-02

  • Fusarium sp. pri pamajoránovej silici 47,0, resp. 7,0 alebo 12,0, pri probiotiku 79,0, resp. 60,0 alebo 12,0, pri zmesi pamajoránovej silice a probiotika 97,0, resp. nebol zaznamenaný alebo 14,0; v kontrolnej skupine 76,0, resp. 10,0 alebo 17,0,

  • Mucor sp. pri pamajoránovej silici 87,0, resp. 10,0 alebo 19,0,
    pri probiotiku 44,0, resp. 32,0 alebo 28,0, pri zmesi pamajoránovej silice a probiotika 39,0, resp. 53,0 alebo 22,0;
    v kontrolnej skupine 47,0, resp. 43,0 alebo 22,0,

  • Penicillium sp. pri pamajoránovej silici 33,0, resp. 54,0 alebo 1,0, pri probiotiku 22,0, resp. 21,0 alebo 10,0, pri zmesi pamajoránovej silice a probiotika 22,0, resp. 3,0 alebo 13,0;
    v kontrolnej skupine 8,0, resp. 12,0 alebo 12,0,

  • HYD-03

  • Mucor sp. pri pamajoránovej silici 113,0, resp. 34,0 alebo 23,0, pri probiotiku 172,0, resp. 33,0 alebo 35,0, pri zmesi pamajoránovej silice a probiotika 104,0, resp. 43,0 alebo 25,0;
    v kontrolnej skupine 128,0, resp. 37,0 alebo 28,0,

  • Penicillium sp. pri pamajoránovej silici 34,0, resp. 15,0 alebo 2,0, pri probiotiku 19,0, resp. 25,0 alebo 5,0, pri zmesi pamajoránovej silice a probiotika 15,0, resp. 34,0 alebo 1,0; v kontrolnej skupine 19,0, resp. 23,0 alebo 2,0.

  1. Na základe výsledkov biochemickej analýzy krvi brojlerových kurčiat môžeme konštatovať, že priemerný obsah

  • vápnika bol pri pamajoránovej silici 2,95 mmol.l-1, pri probiotiku 2,87 mmol.l-1, pri zmesi pamajoránovej silice a probiotika
    2,89 mmol.l-1; v kontrolnej skupine bol priemerný obsah vápnika 2,96 mmol.l-1; rozdiely medzi skupinami neboli štatisticky preukazné (P0,05),

  • fosfóru bol pri pamajoránovej silici 1,69 mmol.l-1, pri probiotiku 1,92 mmol.l-1, pri zmesi pamajoránovej silice a probiotika
    1,69 mmol.l-1; v kontrolnej skupine bol priemerný obsah fosfóru 1,82 mmol.l-1; rozdiely medzi skupinami neboli štatisticky preukazné (P0,05),

  • horčíka bol pri pamajoránovej silici 0,94mmol.l-1, pri probiotiku 0,97 mmol.l-1, pri zmesi pamajoránovej silice a probiotika
    0,83 mmol.l-1; v kontrolnej skupine bol priemerný obsah horčíka 0,98 mmol.l-1; rozdiely medzi skupinami boli štatisticky preukazné (P0,01), medzi zmesou pamajoránovej silice a kontrolnou skupinou, medzi zmesou pamajoránovej silice a probiotikom,

  • celkových bielkovín bol pri pamajoránovej silici 39,79 mmol.l-1, pri probiotiku 39,88 mmol.l-1, pri zmesi pamajoránovej silice a probiotika 36,37 mmol.l-1; v kontrolnej skupine bol priemerný obsah celkových bielkovín 41,70 mmol.l-1; rozdiely medzi skupinami neboli štatisticky preukazné (P0,05),

  • glukózy bol pri pamajoránovej silici 14,32 mmol.l-1,
    pri probiotiku 14,15 mmol.l-1, pri zmesi pamajoránovej silice a probiotika 14,13 mmol.l-1; v kontrolnej skupine bol priemerný obsah glukózy 15,25 mmol.l-1; rozdiely medzi skupinami neboli štatisticky preukazné (P0,05),

  • cholesterolu bol pri pamajoránovej silici 3,70 mmol.l-1,
    pri probiotiku 4,26 mmol.l-1, pri zmesi pamajoránovej silice a probiotika 3,82 mmol.l-1; v kontrolnej skupine bol priemerný obsah cholesterolu 4,36 mmol.l-1; rozdiely medzi skupinami neboli štatisticky preukazné (P0,05),

  • triacylglycerolov bol pri pamajoránovej silici 0,60 mmol.l-1,
    pri probiotiku 1,21 mmol.l-1, pri zmesi pamajoránovej silice a probiotika 0,61 mmol.l-1; v kontrolnej skupine bol priemerný obsah triacylglycerolov 0,61 mmol.l-1; rozdiely medzi skupinami neboli štatisticky preukazné (P0,05).

  1. Na základe výsledkov detekcie a kvantifikácie prítomnosti geneticky modifikovanej sóje v kompletných kŕmnych zmesiach HYD-01, HYD-02 a HYD-3 môžeme konštatovať, že obsah geneticky modifikovanej zložky bol pod hranicou 0,9 % v 29 vzorkách a v 1 vzorke HYD-03 bol nad povolenú hranicu, a to 7,69 %.



    Zoznam použitej literatúry
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   11


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©atelim.com 2016
rəhbərliyinə müraciət