Masarykova univerzita

4. Etymológia a bližší popis zvierat

Je nutné podotknúť, že nie u všetkých zvierat sa dalo zistiť, z akého slovného základu pochádzajú. Rovnako je občas problém určiť pri rovnakých či podobných slovenských a českých zvierat, ktoré vzniklo ako prvé. Väčšinou prvý názov vznikol v češtine vďaka Janovi Svatoplukovi Preslovi²⁹ a potom bol prenesený do slovenčiny.

Názvy zvierat budem postupne uvádzať tak, ako sú v tabuľke na konci kapitoly, čiže podľa abecedy a v poradí: slovenčina, čeština a poľština. Ak sa v dvoch jazykoch názov zvieraťa zhoduje, zhrniem jeho etymologický pôvod v jednej odrážke (šípke).³⁰

Pri každom názve zvieraťa tiež na úvod krátko uvediem jeho základné znaky a latinský názov. Niektoré zvieratá (rody) majú viac ako jeden latinský názov a ak je to možné, aspoň niektoré z nich uvediem. Preklady latinských mien do slovenčiny (alebo akéhokoľvek iného jazyka) závisia ako od rodového, tak aj od druhového mena zvieraťa. Často tiež ide o bohatosť slovnej zásoby daného jazyka. Napríklad v prípade vráskavca sa stretávame s rôznymi latinskými názvami. Vráskavec môže mať latinské meno megaptera, ale aj balaenoptera. V češtine a poľštine sa tieto názvy odlišujú, v slovenčine máme názvy zvieraťa rovnaké.

Potrebné je taktiež zmieniť, že nie vždy tu ide o rodový názov zvieraťa. Miestami tu ide o názov radu, prípadne podradu či nadradu (napr. had, chobotnica, chrobák).

Etymologické poznatky budem čerpať z viacerých slovníkov a ak sa názory autorov na daný pôvod názvu nebudú zhodovať, uvediem obidva názory.

- andulka je malý papagáj pôvodom z Austrálie. Latinský názov je Undulatus.

- andulka: - ženský rod; andulky, andulky.

- ženský rod; andulky, andulky.

→ v slovenčine aj češtine je pôvod slova rovnaký. Pochádza z latinského slova undulatus, ktoré znamená vlnitý. Zrejme ide o charakteristiku zvukov, ktoré andulky vydávajú, teda že majú vlnitý spev.

- nierozłączka: - ženský rod; nierozłączki, nierozłączki.

→ poľský názov vyplýva zo slovesa nie rozłączyć się. Ide tu o charakteristiku správania sa anduliek v pároch: andulky sú brané ako nerozlučné páriky zvierat.
BLCHA/BLECHA/PCHŁA

- blcha patrí do triedy hmyzu, ktorý dosahuje veľkosť maximálne osem milimetrov a živí sa krvou vtákov a cicavcov. Jej latinský názov je Siphonaptera.

- blcha: - ženský rod; blchy, blchy.

- blecha: - ženský rod; blechy, blechy.

- pchła: - ženský rod; pchły, pchły.

→ všetky tri názvy majú spoločný pôvod v praslovanskom *blъχa. V poľštine táto zmena prebiehala nasledovne: *blъχa → błcha → płcha → pchła.

- bocian je sťahovavý druh vtáka z čeľade bocianovité. Latinský názov je Ciconia.

- bocian: - mužský rod; bociana, bociany.

- mužský rod; bociana, bociany.

→ v slovenčine a poľštine sa zhoduje názov aj pôvod zvieraťa, hoci výslovnosť nie je rovnaká. V Machkovom slovníku sa uvádza, že názov zrejme pochádza z kašubského klobocian, ktoré má základ slova v praslovanskom *klobotati, čo znamená klapať zobákom. Oproti tomu stojí názor Boryśa,³¹ ktorý v svojom slovníku uviedol, že názov sa vyvinul z praslovanského *botьjanъ.

- čáp: - mužský rod; čápa, čápy.

→ čáp je novotvar utvorený zo staročeského čapa.
BRADÁČ/KNÍRAČ/BRODACZ

- bradáč je nižší pes, ktorý je charakteristický svojou dlhou srsťou na tvári, ktorá pripomína bradu. Latinský názov znie Anthias.

- bradáč: - mužský rod; bradáča, bradáče.

- brodacz: - mužský rod; brodacza, brodacze.

→ slovenský a poľský názov majú základ v slove brada/broda. Slovo brada môže pochádzať z latinského barba = fúzy.

- knírač: - mužský rod; knírače, knírači.

→ od českého slova knír.
ČAJKA/RACEK/MEWA

- čajka patrí medzi pomerne rozšírené vtáky na našom území. Jej latinský názov je Larus.

- čajka: - ženský rod; čajky, čajky.

→ pochádza z osmanského šajka = čln. Posun nie je objasnený.

- racek: - mužský rod; racka, rackové/racci.

→ J. S. Presl preniesol zo srbochorvátskeho raca (kačka) názov do češtiny, najprv však vo forme racka, až neskôr sa názov sformoval na racek.

- mewa: - ženský rod; mewy, mewy.

→ prenesené z nemeckého zvukomalebného möwe, ktorý má rovnaký význam.

- čmeľ³² je rod lietajúceho hmyzu s latinským názvom Bombus.

- čmeľ: - mužský rod; čmeľa, čmele.

- čmelák: - mužský rod; čmeláka, čmeláci.

→ čmeľ aj čmelák majú rovnaký základ v praeurópskom slove čъbela.

- trzmiel: - mužský rod; trzmiela, trzmiele.

→ názov pochádza z praslovanského *čьmelь, čiže podľa Boryśa má spoločný základ ako český a slovenský názov. To ale odporuje vysvetleniu Machka.
ČUVAČ/ČUVAČ/WILCZAK

- čuvač je slovenské psie plemeno horských a pastierskych psov. Latinský názov je pravdepodobne Canis familiaris.³³

- čuvač: - mužský rod; čuvača, čuvači.

- mužský rod; čuvače, čuvači.

→ čuvač je pôvodne slovenský názov, ktorý bol prevzatý do češtiny. Základ slova je v slovese čuť, prípadne počuť, ktoré naznačujú vyvinutý sluch u týchto zvierat.

- wilczak: - mužský rod; wilczaka, wilczaki.

→ poľský názov naopak zvýrazňuje vzhľadovú podobnosť s vlkom. Základ je v praslovanskom slove vilkъ.
DÁŽĎOVKA/ŽÍŽALA/DŻDŻOWNICA

- dážďovka patrí medzi článkonožce, ktoré sú citlivé na svetlo a žijú väčšinu života v zemi. Počas daždivých dní vylieza na zemský povrch, pretože dýcha kožou. Latinský názov je Lumbricus.

- dážďovka: - ženský rod; dážďovky, dážďovky.

→ odvodené od slovenského dážď.

- žížala: - ženský rod; žížaly, žížaly.

→ odvodené z ruského žužžáť = bzučať. Existoval tiež staročeský názov žúžela, ktorý sa už teraz nepoužíva a označoval široký okruh zvierat: hmyz, mravce, jaštery, plazy.³⁴

- dżdżownica: - ženský rod; dżdżownice, dżdżownice.

→ v slovníku Bańkowského³⁵ sa uvádza, že názov prešiel univerbizáciou z pôvodného dżdżowa glista na dżdżownica. Taktiež názov súvisí so staropoľským deszczowy = dažďový. Boryś bližšie doplnil, že základom bolo prídavné meno *dъždževьnъ = dažďový.

- dážďovník je sťahovavý vták, ktorý patrí medzi najlepších letcov vôbec. Latinský názov je Apus.

- dážďovník: - mužský rod; dážďovníka, dáždovníky.

→ názov je odvodený od slova dážď. Je tu zrejme súvis so zvýšenou intenzitou lovu pred dažďom, kedy narastá aktivita hmyzu, ktorý tvorí základnú zložku potravy tohto vtáka.

- rorýs: - mužský rod; rorýse, rorýsi.

→ pôvodný český názov rorejk vznikol z nemeckého Rohrreiger.

- jerzyk: - mužský rod; jerzyka, jerzyki.

→ zdrobnenina z poľského jer = vták podobný vrabcovi.

- degu je menší hlodavec z čeľade osemzubovité. Latinský názov je Octodon, respektíve Octodon degus.

- degu: - mužský rod; nesklonné.

→ prevzaté z latinského názvu degus.

- osmák: - mužský rod; osmáka, osmáci.

→ jeho starší názov osmozub je odvodený z tvaru jeho zubov - stoličiek, ktoré majú tvar ležatej osmičky. Dnešný názov môže mať tiež súvis s počtom jeho zubov (osem).

- koszatniczka: - ženský rod; koszatniczki, koszatniczki.

→ zrejme odvodené od poľského zvieraťa koszatka (plch), ktoré sa vzhľadom podobá na degu.

- dikobraz je väčší hlodavec, ktorého telo pokrývajú ostne a bodliaky na ochranu proti predátorom. Latinský názov je Hystrix.

- dikobraz: - mužský rod; dikobraza, dikobrazy.

- mužský rod; dikobraze, dikobrazi.

→ J. S. Presl vytvoril tento názov spojením ruských slov dikij (divoký) a obraz (podoba).

- jeżozwierz: - mužský rod; jeżozwierza, jeżozwierze.

→ spojenie poľských slov jeż a zwierz. Zrejmá je podoba z ježom (v dvojnásobnej veľkosti).
ĎATEĽ/STRAKAPOUD/DZIĘCIOŁ

- ďateľ je vták, ktorý sa od ostatných ďatľov líši silným čiernym prúžkom nad zobákom a výraznými červenými chvostovými krovkami. Bruško má biele, hlavu pokrýva tzv. čierna čapička a krídla ma strakato čierne. Latinský názov je Dendrocopos.

- ďateľ: - mužský rod; ďatľa, ďatle.

- dzięcioł: - mužský rod; dzięcioła, dzięcioły.

→ slovenský a poľský názov majú základ v praslovanskom slove *den-tel-jь/*dętelъ, ktorý mal zrejme základ zo slova del(b)-tel-jo-s = ten, čo dlabe. V Boryśovom slovníku je popísaný vývoj názvu podrobnejšie, ako u Bańkowského: prípona *-telь/*-telъ indikovala konateľa činnosti a to zrejme bolo odvodené od praslovanského *delti = dlabať, hĺbiť.

- strakapoud: - mužský rod; strakapouda, strakapoudi.

→ názov tohto zvieraťa a jeho pôvod prešiel niekoľkými fázami. Strakapoud pôvodne označoval českého ťuhýka, ktorý pudil a prenasledoval straky. Vďaka ľudovej etymológii z neho vznikol strakapoud – od slova strakatý.
GUNÁR/HOUSER/GĄSIOR

- gunár je domáci chovný vták. Latinský názov je Anser (Hanser).

- gunár: - mužský rod; gunára, gunáre.

→ nie je jasné, z ktorého jazyka je názov prevzatý, ale určite je tu spojitosť s nemeckým Ganre a holandským gander. S určitosťou sa dá teda povedať, že názov je germánskeho pôvodu.

- houser: - mužský rod; housera, houseři.

→ odvodené od českého názvu husa, teda ako samec husy. Taktiež to má spojitosť so západo- a juhoslovanským názvom *go˛serъ.

- gąsior: - mužský rod; gąsiora, gąsiory.

→ podobný prípad, ako v češtine; samec od: gąś.

- had je beznohý plaz s dlhým, valcovitým telom pokrytým šupinami. Latinský názov je Serpens.

- had: - mužský rod; hada, hady.

- mužský rod; hada, hadi.

→ z praslovanského gadъ. Gadъ súvisí so staroindickým nāgá = had; zámena zubníc d/n, prešmyk d-g>g-d asi tabuový (ctili si hadov, Bulhari v nich videli duše predkov).

- wąż: - mužský rod; węża, węże.

→ z praslovanského o˛žь.
HAVRAN/HAVRAN/KRUK

- havran je čierny spevavý vták podobný vrane. Latinský názov je Corvus.

- havran: - mužský rod; havrana, havrany.

- mužský rod; havrana, havrani.

→ pôvod nie je úplne jasný. Skorší názov havrana bol v oboch jazykoch kavka, ten sa potom skrátil na kava. To sa zrejme spojilo s praslovanským vornъ a hláskovými zmenami postupne vznikol havran.

- kruk: - mužský rod; kruka, kruki.

→ odvodené od poľského zvukomalebného slovesa kruczeć = kručať, ktoré má základ v praslovanskom *krukati = vydávať chrapľavé zvuky, krákať.
HRABOŠ/HRABOŠ/NORNIK

- hraboš je škodlivý hlodavec, ktorý sa živí rastlinami a vyhrabáva si nory, v ktorých žije. Latinský názov je Microtus.

- hraboš: - mužský rod; hraboša, hraboše.

- mužský rod; hraboše, hraboši.

→ v slovenčine aj češtine názov vychádza zo slovesa hrabať/hrabat.

- nornik: - mužský rod; nornika, norniki.

→ odvodené od slova nora. Hraboš si vyhrabáva nory.
HRDLIČKA/HRDLIČKA/TURKAWKA

- hrdlička patrí do radu holubov. Je ľahko spoznateľná podľa špecifického spevu. Latinský názov je Streptopelia.

- hrdlička: - ženský rod; hrdličky, hrdličky.

- ženský rod; hrdličky, hrdličky.

→ názov je zvukomalebný, pôvodne bol bez d. Jedná sa o citoslovcia, ako: hrkú , hrkú; kukú-ku; hrr, hrr a podobne.

- turkawka: - ženský rod; turkawki, turkawki.

→ podobne, ako v slovenčine a češtine, turkawka je zvukomalebný názov, od slovesa trukać/turkać ­ = vydávať zvuk tohto zvieraťa. V poľštine hrdlička vydáva zvuk turr, turr, turr.
HROCH/HROCH/HIPOPOTAM

- hroch je zavalitý obojživelník s latinským menom Hippopotamus.

- hroch: - mužský rod; hrocha, hrochy.

- mužský rod; hrocha, hroši.

→ V. Machek³⁶ sa domnieval, že názov je odvodený z pomenovania šachovej figúrky slona = roch. Išlo tak zrejme o domnelú vonkajšiu podobu slona a hrocha.

- hipopotam: - mužský rod; hipopotama, hipopotamy.

→ prevzaté z gréckeho názvu hippopotamos, ktorý sa uplatňuje napr. aj v angličtine (hippopotamus). Hippos znamená kôň a potamos rieka.
CHOBOTNICA/CHOBOTNICE/OŚMIORNICA

- chobotnica je morský hlavonožec s ôsmimi chápadlami. Latinský názov je Octopoda.

- chobotnica: - ženský rod; chobotnice, chobotnice.

→ prevzaté zo srbochorvátskeho hobotnica.

- chobornice: - ženský rod; chobotnice, chobotnice.

→ prevzaté zo srbochorvátskeho hobotnica.

- ośmiornica: - ženský rod; ośmiornicy, ośmiornice.

→ základ slova je zrejme v číslovke osiem (chobotnica má osem chápadiel). Súvis môže mať aj to, že v 15. storočí mala číslovka osem poľský tvar ośm, a nie osiem, ako je to teraz.

- chrobáky sú rad hmyzu, ktorý je pravdepodobne najväčší z týchto radov. Latinský názov je Coleoptera.

- chrobák: - mužský rod; chrobáka, chrobáky.

- chrabęszcz³⁷: - mužský rod; chrabęszcza, chrabęszcze.

→ názvy na prvý pohľad nevyzerajú, že by mali spoločný základ, no spojuje ich zvukomalebné sloveso chrobotać = šramotiť, lomoziť, rachotať, ktoré je z poľštiny prenesené do slovenčiny.

- brouk: - mužský rod; brouka, brouci.

→ prevzaté z latinského brūcus.
JAZVEC/JEZEVEC/BORSUK

- jazvec je lasicovitá šelma s latinským názvom Meles.

- jazvec: - mužský rod; jazveca, jazvece.

- jezevec: - mužský rod; jezevce, jezevci.

→ základom je praslovanské *jazvovъcъ = jazvové, norové zviera.

- borsuk: - mužský rod; borsuka, borsuki.

→ prevzaté z tureckého a osmanského borsuk. Názov bol najprv v ukrajinčine, až neskôr sa prevzal tento názov do poľštiny.
JAZVEČÍK/JEZEVČÍK/JAMNIK

- jazvečík je plemeno malého psa, ktorý je dobrým poľovným psom, najmä pri vyhrabávaní králičích nôr. Latinské meno je pravdepodobne Canis familiaris vertagus.

- jazvečík: - mužský rod; jazvečíka, jazvečíky.

- jezevčík: - mužský rod; jezevčíka, jezevčíci.

→ obidva názvy sú zdrobneninami jazveca.

- jamnik: - mužský rod; jamnika, jamniki.

→ vytvorený univerbizáciou z: jamny pies. Základ je v slove jama. Ide tu o popis vlastnosti zvieraťa: pes, ktorý vyháňa jazvecov z jám, nôr.
JELENČEK/KOLOUCH/JELONEK

- jelenček je mláďa jeleňa. Latinský názov jeleňa je Cervus.

- jelenček: - mužský rod; jelenčeka, jelenčeky.

- jelonek: - mužský rod; jelonka, jelonki.

→ obidva názvy sú zdrobneniny (jeleň/jeleń).

- kolouch: - mužský rod; koloucha, kolouši.

→ základom je zrejme praslovanské *komolouch. Poľovníci majú tiež označenie mladých jeleňov – komolý = bezrohý. Jestvuje tiež zdrobnenina koloušek.
JEŽURA/JEŽURA/KOLCZATKA

- ježura je cicavec, ktorý svojim vzhľadom a pichliačmi pripomína ježka. Latinský názov je Tachyglossus.

- ježura: - ženský rod; ježury, ježury.

- ženský rod; ježury, ježury.

→ odvodené od slova jež/ježek.

- kolczatka: - ženský rod; kolczatki, kolczatki.

→ pravdepodobne odvodné od poľského slova kolec = tŕň, osteň.
KALMÁR/OLIHEŇ/KALMAR

- kalmár je desaťramenný hlavonožec, ktorý je známy vypúšťaním atramentu do vody pri úteku, aby upozornil ostatných živočíchov na príchod predátora. Latinské meno je Loligo.

- kalmár: - mužský rod; kalmára, kalmáre.

- kalmar: - mužský rod; kalmara, kalmary.

→ slovenský aj poľský názov pochádzajú z latinského kalamārius/-ium = nádobka na atrament. Súvis viď vyššie.

- oliheň: - ženský rod; olihně, olihně.

→ pôvod je nejasný. Domnievam sa, že tu možno existuje nejasný súvis s latinským názvom kalamára.
KAMZÍK/KAMZÍK/KOZICA

- kamzík je menší druh kopytníka s latinským názvom Rupicapra.

- kamzík: - mužský rod; kamzíka, kamzíky.

- mužský rod; kamzíka, kamzíci.

→ prevzaté z nemeckého Gemse. V staročeštine tiež jestvoval výraz gemsík.

- kozica: - ženský rod; kozicy, kozice.

→ v poľštine najprv toto zviera označoval názov dzika koza (divá koza), ktorý sa až neskôr zmenil na kozica.
KLOKAN/KLOKAN/KANGUR

- klokan je najväčší žijúci vačkovec. Latinský názov je Macropus.

- klokan: - mužský rod; klokana, klokany.

- mužský rod; klokana, klokani.

→ voľne vytvorené Preslovo pomenovanie. Základ je od slova skokan.

- kangur: - mužský rod; kangura, kangury.

→ prevzaté z anglického kangaroo, ktorý vznikol z dialektu Aborigínov v Austrálii.
KOBYLKA/KOBYLKA/PASIKONIK

- kobylka je pomerne veľký hmyz s latinským názvom Tettigonia.

- kobylka: - ženský rod; kobylky, kobylky.

- ženský rod; kobylky, kobylky.

→ v slovenčine aj češtine je názov odvodený od kobyly. Podľa V. Macheka je kobylka hmyz, ktorý má hlavu podobnú tej konskej.³⁸

- pasikonik: - mužský rod; pasikonika, pasikoniki.

→ názov je zložený zo slov paść a konik. Ide zrejme o súvis s podobou s konskou hlavou, ako je to aj vyššie uvedené. Slovo pásť (sa) pravdepodobne súvisí s tým, že toto zviera je bylinožravé a teda sa pasie.
KORYTNAČKA/ŽELVA/ŻÓŁW

- korytnačka je obojživelník s latinským menom Emys.

- korytnačka: - ženský rod; korytnačky, korytnačky.

→ odvodené zo slovenského slova koryto – korytnačky sa vyskytujú najmä v korytách sladkých vôd. Je možné, že ide aj o súvis s tým, že pancier korytnačky má tvar koryta.

- želva: - ženský rod; želvy, želvy.

→ prevzaté z poľského żółw.

- żółw: - mužský rod; żółwy, żółwie.

→ prevzaté zo praslovanského *žely/*želъve, ktoré malo v akuzatíve tvar želъvь. To vzniklo pravdepodobne z praindoeurópskeho *g^hel- = zelený, žltý, čiže zviera bolo pomenované podľa farby panciera.

- kosatka je druhý najrozšírenejší cicavec na svete. Latinský názov je Orcinus.

- kosatka: - ženský rod; kosatky, kosatky.

- ženský rod; kosatky, kosatky.

- zrejme z prídavného mena kosý – kosatky majú kosú chrbtovú plutvu.

- orka: - ženský rod; orki, orki.

→ z latinského orca, pričom dochádza k zmene významu – pôvodne názov označoval delfína.
LAMANTÍN/KAPUSTŇÁK/MANAT

- lamantín je vodný cicavec s latinským názvom Trichechus.

- lamantín: - mužský rod; lamantína, lamantíny.

- manat: - mužský rod; manata, manaty.

→ oba názvy majú spoločný základ z latinského manatus.³⁹

- kapustňák: - mužský rod; kapustňáka, kapustňáci.

→ základom je zrejme kapusta. Lamantín sa kapustou síce neživí, ale je jedným z mála morských živočíchov, ktorý sa živí rastlinnou potravou.
LASTOVIČIAR/OSTŘÍŽ/KOBUZ

- lastovičiar je vták, ktorý sa živí drobnými vtákmi a hmyzom. Latinské meno je Falco.

- lastovičiar: - mužský rod; lastovičiara, lastovičiare.

→ odvodený od lastovičky – chytá, pozoruje lastovičky.

- ostříž: - mužský rod; ostříže, ostříži.

→ odvodené od českého slovesa stříci = pozorovať.

- kobuz: - mužský rod; kobuza, kobuzy.

→ pôvod nie je úplne jasný. Snáď môže súvisieť s kašubskými kobosz, kobusz.

- lastovička je malý vták s latinským názvom Hirundo.

- lastovička: - ženský rod; lastovičky, lastovičky.

- vlaštovka: - ženský rod; vlaštovky, vlaštovky.

→ utvorené od praslovanského *lapotati = rýchlo hovoriť. To sa potom zmenilo na *lastati → lastavъ.

- jaskółka: - ženský rod; jaskółki, jaskółki.

→ V. Machek predpokladal, že to môže byť zloženina od kolenia za jastem (jast = jedlo), ale nie je to úplne jasné. W. Boryś vysvetlil pôvod názvu podľa praslovanského slovesa *jaskati = piskľavo kričať tenkým hlasom, pišťať. Tu ale zrejme ide o ľudovú etymológiu. Pravdepodobnejšie je odvodenie názvu od všeslovanského názvu tohto vtáka s koreňom *last- (napr. slovanské *lastovica).
LEMUR/LEMUR/MAŁPOZWIERZ

- lemur je cicavec podobný opici. Latinský názov je Lemur.

- lemur: - mužský rod; lemura, lemury.

- mužský rod; lemura, lemuři.

→ slovo lemur má latinský pôvod (lemur) a označovalo zlých duchov zosnulých, ktorí sa túlajú po lesoch a naháňajú ľudí.

- małpozwierz: - mužský rod; małpozwierza, małpozwierze.

→ zloženie z poľských slov małpa (opica) a zwierz (zver). Ide o vonkajšiu podobnosť s opicami.
LIENKA/SLUNÉČKO(BERUŠKA)/BIEDRONKA

- lienka je malý chrobák s latinským menom Coccinella.

- lienka: - ženský rod; lienky, lienky.

→ pôvod je nejasný, v Machkovom slovníku sa uvádza, že snáď to má súvis s detskou riekankou, kde sa použila zdrobnenina vtáka pinka na pinka-linka.

- slunéčko: - stredný rod; slunéčka, slunéčka.

→ zdrobnenina českého slunce. Zrejme to súvisí s tým, že keď je pred jarou sucho a pekne a svieti slnko, nájdeme v prírode oveľa viac lienok, ako akýchkoľvek iných chrobákov. Názov beruška má pôvod rovnaký ako poľský názov zvieraťa.

- biedronka: - ženský rod; biedronki, biedronki.

→ v slovníku Bańkowského sa uvádza, že pôvodný poľský názov bol wiodrunka, ktorý je odvodený od slova wiodro (vedro). Oproti tomu W. Boryś súdil, že základom slova bolo prídavné meno *bedrъ = majúci fľaky na bedrách, bokoch, neskôr fľakatý, strakatý. Z toho zrejme aj vzniklo nárečové pomenovanie strakatej kravy – biedruna.