Masarykova univerzita

Záver

Táto diplomová práca mala priblížiť a objasniť, prečo je v slovenčine, češtine a poľštine toľko rozdielov v názvoch zvierat. Samotná táto otázka nie je v texte konkrétne zodpovedaná, no v prvých štyroch kapitolách, z ktorých každá sa venuje niečomu inému, sú uvedené určité rozdiely v zmienených jazykoch a tie čiastočne vysvetľujú rozmanitosť názvov zvierat. Základným cieľom bolo nájsť etymologický pôvod každého vybraného názvu v tejto práci a myslím, že táto časť je spracovaná uspokojivo. Okrem etymologickej časti bolo tiež efektívne zahrnúť do práce podrobnejší popis zoologickej nomenklatúry a pravidiel s ňou spojenými. Pre ukázanie „skrytých“ rozdielov v názvoch zvierat som sa zaoberala aj rodom, číslom a životnosťou zvierat. Taktiež som v práci rozoberala sufixy, výpožičky a alternatívne názvy spolu s mnohoznačnými výrazmi, ktoré sa rovnako týkajú danej témy.

V prvej, kratšej kapitole, som začala so všeobecným popisom slovenčiny, češtiny a poľštiny. Okrajovo som sa zmienila, že v každom zo slovanských jazykov prebehli hláskové zmeny, no nehodlala som ich podrobne rozoberať, hoci materiálu je pomerne veľké množstvo. Viac som sa už zaoberala výpožičkami, ktoré sú vo vybranom materiáli početné. Každú výpožičku som uviedla a pri germanizmoch, anglicizmoch, latinizmoch a romanizmoch som doplnila, v akých oblastiach sa najviac tieto výpožičky používajú.

V druhej kapitole som sa chcela bližšie zaoberať terminológiou, čiže tvorením názvov, v tomto prípade názvov zvierat. Bohužiaľ, mená autorov a spôsob, ako určitý názov vytvorili, je veľmi často nejasný a nedá sa zistiť. Podarilo sa mi ale zhromaždiť niekoľko informácií o zaobchádzaní s názvami zvierat, o ich koncovkách a čo robiť v prípade latinizmov. Už jasnejšia je taxonómia – zaraďovanie zvierat do určitých skupín na základe určitých vlastností. V tejto časti som predstavila Linnéovskú klasifikáciu a uviedla som jej základné kategórie v slovenčine, češtine a poľštine. Pre porovnanie rozličnosti názvov som vybrala niekoľko zvierat rôznych kmeňov a tried a uviedla ich základné klasifikačné kategórie vo všetkých troch jazykoch. V ďalšej časti kapitoly som umiestnila podkapitolu s tzv. alternatívnymi názvami. Jedná sa tu o názvy, u ktorých som si nebola istá, či sú spisovne správne, alebo sú nespisovné; či sú odborné, alebo hovorové; či názov rodu označuje mužský, alebo ženský rod. Týchto názvov nie je veľa, ale objasnenie týchto problémov považujem za podstatné, preto som všetky „pochybné“ pomenovania uviedla a prípadne som uviedla informáciu, že toto slovo má aj pejoratívny charakter a používa sa (aj) v inom význame. Hneď v nasledujúcej podkapitole som sa venovala preneseným významom názvov zvierat v tejto práci. Väčšinou išlo o frazeologizmy a snažila som sa ich uviesť čo najviac. Niektoré zvieratá (napr. mačka) majú mnoho významov a veľa z nich je podobných v ďalších dvoch jazykoch, preto som niekedy uvádzala frazeologizmus len v jednom z jazykov. Vždy som najprv uviedla frazeologizmus a potom jeho vysvetlenie.

Tretiu kapitolu otvára všeobecný popis vybraných názvov zvierat a zhodnotenie výsledkov z tabuliek I a III–V, v ktorej som zisťovala, koľko názvov je zhodných v dvoch jazykoch a naopak, koľko názvov nie je zhodných v žiadnom z ďalších dvoch jazykov. Ďalej som sa podrobnejšie zaoberala príponami. Podľa tabuliek III, IV a V som uviedla, ktoré sufixy sa v slovenčine, češtine a poľštine v skúmanom materiáli vyskytujú najčastejšie. Každý zo sufixov som chcela podrobnejšie charakterizovať, no názvy zvierat sú popri iných podstatných menách len veľmi málo spomínané a preto bolo niekedy ťažké zaradiť sufix do presnej kategórie a správne ho charakterizovať. Niektoré zo sufixov ani nespĺňajú inú funkciu, ako signalizáciu určitého rodu. Po sufixoch som sa venovala kategórii čísla, rodu a životnosti. V každom z vybraných jazykov som chcela porovnať nominatív a genitív jednotného čísla s nominatívom čísla množného. Každému jazyku som sa venovala zvlášť a popísala najhlavnejšie znaky v zmienených kategóriách. Životnosť v jednotnom a množnom čísle sa v týchto jazykoch totiž líši, ako som zhrnula na konci kapitoly v tabuľkách. Tiež som poukázala na rozdielny gramatický systém v poľštine, ktorý sa od češtiny a slovenčiny zásadne líši.

Predposledná, štvrtá kapitola sa priamo venuje etymologickému výskumu, ktorý bol z časového hľadiska najnáročnejší, no zároveň najzaujímavejší. U väčšiny zvierat sa mi podarilo zistiť, aký majú základ, či je slovo prevzaté, voľne vytvorené, alebo to je spojenie dvoch rôznych slov. Nájdu sa ale aj názvy, ktorých pôvod je nejasný, alebo som vôbec nezistila, aký má slovo základ. Takých pomenovaní našťastie nie je veľa. Väčšina z týchto slov má základ v podstatnom alebo prídavnom mene, ktoré zviera čiastočne charakterizuje.

Niekedy však sú domnienky, že názov zvieraťa úzko súvisí s jeho znakmi, mylné a v takých prípadoch sa jedná o ľudovú etymológiu. Tej som sa snažila vyhýbať, pretože to nie je vedecký názor na pôvod slova, no ako napr. v prípade českého ledňáčka nesprávna ľudová etymológia zapríčinila meno, ktoré tento vták nosí doteraz, aj keď s ľadom mal pôvodný názov pramálo spoločného. Preto som v tomto prípade uviedla aj ľudovú etymológiu. Podobné prípady sú u viacerých zvierat, miestami je uvedená len ľudová etymológia alebo čisto moje domnienky, pretože iné informácie som k danému názvu nenašla.

Okrem etymologických poznámok som ku každému zvieraťu pripojila stručný popis, ktorý sa väčšinou týka nejakého charakteristického znaku zvieraťa. Ak vzhľad alebo vlastnosti zvieraťa nemajú žiaden súvis s pomenovaním, uviedla som väčšinou rad alebo inú taxonomickú jednotku, kam sa zviera zaraďuje. Ku každému názvu zvieraťa som pripojila aj latinský názov, prípadne viacero latinských názvov. Niekedy totiž jeden slovenský názov zvieraťa odpovedá niekoľkým latinským názvom (samozrejme je tak aj v češtine a poľštine). Väčšina vybraných názvov predstavuje rodové meno živočícha, no v niektorých prípadoch ide o názov čeľade či radu (napr. opica, had). Nedržala som sa striktne rodových názvov, pretože vybrané názvy sú často používané a všeobecne známe a myslím, že v bežnej konverzácii si ľudia neuvedomujú, že slovom had označujú podrad a nie druh. Málokto povie, že videl vretenicu, ale povie, že videl hada.

Po stručnej charakterizácii daného zvieraťa a medzi etymologickým vysvetlením sa nachádza krátka gramatická časť: pri každom názve som uviedla, akého rodu zviera je (pretože to, že v jednom jazyku je zviera mužského rodu, neznamená, že v inom jazyku nebude rodu ženského) a vyskloňovala som názov zvieraťa v genitíve singuláru a nominatíve plurálu, pretože tie sú najviac problematické.

V niektorých prípadoch som uvádzala názory z viacerých etymologických slovníkov, pretože občas sa vysvetlenia nezhodovali. Je to tak napríklad u čmeľa alebo slimáka, ktorého pôvod vysvetľuje inak V. Machek a inak W. Boryś. Niekedy jeden slovník dopĺňa informácie z iného slovníka, niekedy sa tam uvádza úplne iná informácia. Pri niektorých názvoch je teda ťažké zistiť, aký je skutočný pôvod slova, pretože každý jazykovedec má svoje domnienky. Preto uvádzam viacero názorov a výsledky v tabuľke II nemusia byť kvôli tomu smerodajné (najmä ak ide o rozpor, či má názov slovanský či germánsky pôvod).

V piatej kapitole som umiestnila všetky tabuľky, ktoré sú pre môj výskum potrebné. V tabuľke I som zobrazila, koľko názvov majú slovenčina, čeština a poľština rovnakých (alebo podobných) a koľko rozdielnych. V ďalšej tabuľke je prehľadne zobrazený etymologický výskum. Pod každým názvom zvieraťa som uviedla ten najpravdepodobnejší pôvod slova a bez vysvetliviek. Tiež som farebne označila výpožičky z iných ako slovanských jazykov. Tabuľky III až V sú venované sufixom. V každom jazyku som farebne označila všetky názvy zvierat, ktoré majú sufixy a ktoré sufixy nemajú. Niekedy je ale nejasné, či názov koncovku má alebo nemá, pretože nie je známy pôvod toho slova, alebo je otázny. Je to tak napríklad v prípade škorca, olihne a iných.

Pred písaním tejto diplomovej práce som si stanovila vysoké ciele, ktoré sa mi ale nie na všetkých miestach podarilo splniť. Dúfala som, že nájdem viac názvov zvierat, s ktorými budem môcť pracovať a budem tak mať viac materiálu. Nanešťastie, až po napísaní väčšej časti práce sa ukázalo, že deväťdesiat deväť mien v každom jazyku nie je dostatočný počet na to, aby som splnila požadovaný rozmer diplomovej práce. Preto som do práce dodávala časti, s ktorými som pôvodne nerátala. Dá sa povedať, že etymologickej kapitole som sa venovala najviac, pretože tá predstavovala najzaujímavejší materiál, no bola aj časovo najnáročnejšia. Vzhľadom na to, že niektoré zvieratá nemajú určitý etymologický pôvod, nie je podľa ideálnych predstáv spracovaná časť o sufixoch. Som ale toho názoru, že upriamenie sa na sufixy v tejto práci nie je tak podstatné, ako napr. predstavenie rozdielov v rode, čísle a životnosti v slovenčine, češtine a poľštine.

Celkovo je táto práca zameraná predovšetkým na etymológiu vybraných výrazov a ostatné kapitoly a podkapitoly sú touto časťou zatienené. No práve to bolo cieľom tejto práce: aby som zistila, prečo sa slovenčina, čeština a poľština líšia v biologickom názvosloví.