Masarykova univerzita

Zuzana Dekánková

Vedúci práce: Mgr. Roman Madecki, Ph.D.

Prehlasujem, že som túto diplomovú prácu vypracovala samostatne na základe uvedených prameňov a literatúry.

V Brne 25. mája 2010

Chcela by som poďakovať pánovi doktorovi Romanovi Madeckému za vedenie a za aktívne podieľanie sa na vzniku mojej diplomovej práce. Rada by som poďakovala aj pani doktorke Pavle Valčákovej, Kataríne Bányiovej, Magdalene Czaple, Filipovi Kubínovi a Jaroslavovi Polákovi.

Úvod

V tejto diplomovej práci sa chcem zaoberať rozdielmi medzi slovenským, českým a poľským jazykom, presnejšie rozdielmi v názvoch zvierat. V týchto troch jazykoch sú najmä v tejto oblasti početné rozdiely. Dôvod, prečo som si vybrala práve túto tému, je ten, že ľudia o týchto rozdieloch veľa nevedia a netušia, prečo takéto odlišnosti vôbec sú. Slováci, Češi a Poliaci – národy sebe tak blízke – vôbec netušia, čo znamená korytnačka, lienka, či ťava a pod. Považujem za zaujímavé, že niekedy sa názvy zvierat zhodujú v češtine a poľštine, inokedy v poľštine a slovenčine a tak ďalej.

Mojim hlavným cieľom je, aby táto práca bola prínosná pre každý z uvedených jazykov. Celá práca je písaná po slovensky, miestami s českými alebo poľskými citátmi.

V práci predstavím určitý počet zvierat (približne sto), ktoré budú uvedené postupne v slovenčine, češtine a poľštine. Podmienkou zaradenia názvu zvieraťa do práce je, aby bol minimálne v jednom z jazykov odlišný.

Po vyhľadaní potrebných názvov zvierat ich zoradím do tabuľky (prípadne tabuliek), kde sa zameriam na čísla: koľko názvov je zhodných v slovenčine a češtine, češtine a poľštine, slovenčine a poľštine, koľko ich je rozdielnych a ktoré sú iné v každom z uvedených jazykov. Ďalej si v každom jazyku vyhľadám najfrekventovanejšie sufixy a výsledky porovnám. Najdôležitejšou tabuľkou však bude tabuľka etymologická, ktorá po podrobnom preskúmaní pôvodu názvov ukáže, koľko slov je slovanského pôvodu a aké iné korene slov sa v skúmanom materiáli vyskytujú.

Podľa týchto tabuliek sa ďalej odvíja, na aké kapitoly budem diplomovú prácu členiť. Zmienené tabuľky uvediem v samostatnej kapitole, ale na miestach, kde bude ich obsah rozoberaný, zhrniem ich podstatu a výsledky.

Celá práca bude smerovať k predposlednej kapitole, ktorá má byť tou podstatnou – etymologickou. V ostatných kapitolách budú miestami odkazy na (nielen) túto časť, pretože obsah sa často prelína a k vysvetleniu jednej veci je potrebné objasniť inú záležitosť. Spolu bude v práci kapitol päť, z nich prvé štyri sa zaoberajú rozborom tabuliek a v poslednej uvediem zmienené tabuľky s popismi a vysvetlivkami.

Prvá kapitola sa bude zaoberať jazykovým pôvodom vybraných slov, no nie z hľadiska etymologického, ale bude porovnávať, koľko slov má aký jazykový pôvod. Presnejšie sa budem venovať výpožičkám. Objasním, koľko slov a presne ktoré majú slovanský pôvod, koľko je v práci latinizmov, germanizmov a podobne. Tiež spomeniem, v akých oblastiach sa v slovenčine, češtine a poľštine najviac vyskytujú výpožičky.

V druhej kapitole chcem osvetliť, prečo vybrané názvy zvierat majú práve tie názvy, aké majú. Budem sa zaoberať terminológiou, zoologickou nomenklatúrou a taxonómiou. V každom jazyku by som chcela porovnať názvy niektorých názvov taxonomických jednotiek na konkrétnych príkladoch. Do tejto kapitoly zaradím tiež alternatívne názvy zvierat, čiže názvy také, pri ktorých nie je jasné, či sú spisovné, alebo hovorové. Pri niektorých názvoch je tiež otázne, či oficiálny (vedecký) názov zastupuje ženský alebo mužský rod. Mená s takouto problematikou a vysvetlivky k nim taktiež zahrniem do tejto kapitoly. Na konci kapitoly sa chcem venovať sémantike daných názvov zvierat, najmä frazeológii. Niektoré názvy zvierat majú totiž viac ako jeden význam (pejoratívny, expresívny a pod.). Tieto významy pomenujem a uvediem príklady použitia.

Tretia kapitola bude venovaná charakteristike skúmaného materiálu. V úvode tejto kapitoly by som chcela letmo uviesť všeobecné vonkajšie vlastnosti vybraných názvov. Podrobnejšie by som sa venovala sufixom a zloženinám, rozobrať najčastejšie koncovky vybraných slov a ak sa dá, podrobnejšie ich charakterizovať. Samostatne sa tiež budem venovať gramatickým kategóriám rodu, čísla a životnosti. Na niekoľkých príkladoch ukážem, ako sa slovenčina, čeština a poľština z tohto hľadiska líšia. Výsledky zhrniem a porovnám.

Posledná, štvrtá kapitola bude obsahovať podrobné etymologické poznámky. Pokúsim sa objasniť pôvod každého názvu zvieraťa, aj keď pravdepodobne to nebude vždy úplne možné. Ku každému zvieraťu pridám krátky popis vzhľadu alebo vlastností, ktoré môžu súvisieť s jeho pomenovaním. K tomu vždy uvediem aj latinský názov, prípadne niekoľko latinských názvov, ak ich bude viac. Okrem etymologických poznámok ku každému zvieraťu pridám v každom jazyku slovné tvary v genitíve jednotného čísla a nominatíve množného čísla, ktoré často bývajú najzložitejšie (pri štúdiu cudzieho jazyka). Taktiež pre poriadok uvediem, akého rodu je názov daného zvieraťa v danom jazyku.

Uvedomujem si, že prílohy uvádzať na koniec práce nemusím, no od tabuliek, ktoré som vytvorila, sa odvíja celá táto práca a sú základom, bez ktorého by bolo ťažké vybranú tému spracovávať. Preto ich nepomenujem ako prílohy, ale zaradím ich do samostatnej, poslednej kapitoly.