Ana səhifə

Martin Kukučín: Dom v stráni Martin Kukučín Dom v stráni


Yüklə 1.55 Mb.
səhifə19/20
tarix18.07.2016
ölçüsü1.55 Mb.
1   ...   12   13   14   15   16   17   18   19   20

„A ako viete, preboha?“ pýta sa Jera, predesená nad tajomnou mocou tejto ženy.

„Viem, že ju má,“ tvrdí ona, pozrúc významne na všetkých. „Pohľadaj, ćerće moja, pohľadaj po truhlách a škriniach. Vidíš, ako sa trápi, a bez nej ti nemrie…“

Na všeobecné zdesenie potvrdil i brat Ivan, že sa Mate narodil s čiapočkou. Nebohá mať o tom často hovorievala.

„Pohľadajte — pohľadajte!“ vyzýva ich Ursa. „Musí byť kdesi.“

Zhľadávali po celom dome, poprevracali všetky truhly a škrine, vyťahali bielizeň. Vo veľkej truhle, kde bolo všakové náradie, klince, dláta, kliešte, staré podkovy a všakové haraburdy, pod schodmi, čo vedú na pôjd, našli malú škrinku, na nej vymaľovaná loď s nadutými plachtami na modrom mori. Je zamknutá táto škrinka, ktorú Jere dakoľko ráz videla, no nikdy do nej nenazrela. Kľúča nebolo a Ivan bez váhania založil dláto pod vrcheň a vyvážil ho zo závesov. Dychtive pozerajú, čo bude dnu. Nenašlo sa ničoho, len stará šatôčka so žltými kvetmi a v nej kúsok kožtičky.

„Veď povedám, že musí byť kdesi!“ zvolala Ursa, vezmúc kožtičku do ruky a položiac ju na hlavu umierajúceho. „A nech dakto ide zaraz po dona Roka.“

Ivan sám išiel dona Roka prebudiť, ten prišiel a začal odriekať modlitby pri horiacej svieci hromničnej.

Pred polnocou v tú istú noc vypustil Mate dušu.

Don Roko, vyprevadiac ho takto zo sveta, odbaviac svoju povinnosť až do konca, odobral sa na faru spokojný a tichý. Tej noci ho už nikto neprebudí, aby šiel k umierajúcemu.

Keď na svitání vyzvonili Ave Maria, zápäť za tým ozval sa „mužský zvon“, umieračik. Jeho tklivý hlas rozlieha sa mestom kvílive. Ľudia, pozdraviac Matku božiu nábožným vzdychnutím, pripojili otčenáš za Mateho dušu s vrúcim želaním: ,Pokoj vični daj njemu Gospodine!‘7

Na druhý deň ráno ubiera sa z chrámu pod Grabovik dlhý impozantný sprievod, pod krížom. Za krížom kráča don Roko v pluviáli, okolo neho okolití farári a kapláni. Za duchovenstvom zástup sveta, težakov, remeselníkov a pánov. Na konci sa valí čierna hŕba ženských a po stranách sprievodu skáču deti sem a tam poniektoré boso a všetky bez klobúka. Don Roko s kňazmi vstúpil do dvora, z dvora do domu. Dvaja chlapi s náručím dlhých voskovíc chodia pomedzi svet a rozdávajú sviece mužom a ženám. V dome a pred domom tichosť — no len chvíľku. Keď vystúpil don Roko z domu a za ním rakev, pokrytá čiernym súknom, rozľahol sa zrazu v dome krik a plač, výkriky a kvíľba i vykladanie. Okenice, ktoré boli dosiaľ pritvorené, rozleteli sa na všetkých oblokoch — v nich sa ukázali hlavy ženských, plačúc a kričiac. Spev kňazov a kantadurov prerážaný je výkrikmi ženských, menovite zúfalým krikom Jery, ktorá zhodila šatku z hlavy a trhá si vlasy. Keď sprievod prešiel popod obloky, sype sa na rakev zo všetkých oblokov kvietie, a padajúc na zem, rozšliapané je zástupom. Iba dakoľko žltých lístkov čo ostalo na čiernom súkne.

Zandome, kráčajúc pri Nikovi, stisol ústa a nehovorí. Ťažko mu je, nesmierne ťažko, čujúc tento nárek, krik a plač. I jemu sa nadúva hruď, nadchádzajú myšlienky na vlastnú smrť…

Konečne sa vzdialili, krik nedolieha zblízka, prehlušovaný tiahlym spevom kňazov a spevákov. Zandome sa obzrel, ta skadiaľ vyšiel sprievod. Obloky sú ešte vždy otvorené dokorán, v nich ženy kričia, plačú, zalamujúc rukami. V dverciach dvora stojí Ivan, v šatách všedných, zanedbaného zovňajšku, ako to vyhľadáva stará obyčaj; pozerá za otcom, ktorého nemôže doprevadiť na ostatnej ceste, skadiaľ nieto návratu. A ako vďačne by išiel, ta, za ním, kde ho srdce ťahá, keby to dopúšťala starodávna obyčaj! Takto nepozostáva iba stáť tu, sprevádzať očima sprievod, kým otca neodnesú…

No Zandome musí sa obracať znovu a znovu k domu smútku, kde v okne, čo je na štíte domu, kdesi na samom pôjde stojí osamelá ženská, ticho a nehybne. Ona nekričí, nezalamuje rukami, ale ticho, usedave plače, hľadiac za sprievodom, v ktorom sa uberá jej otec na ostatnej ceste. Je to Katica a za ňou vidno i hlavu Paškovu, tiež sklonenú smútkom.

Za sprievodom, sám a sám kráča Lole; už nemá čo hľadať v dome. Povinnosť ho teraz volá na cintorín, kde bude treba spustiť rakev do pripravenej hrobky.

„Ja už viac nikdy nepôjdem na pohreb,“ preriekol Zandome, keď vstúpili do mesta a nebolo vidno Grabovika a Mateho domu. „Nie, nikdy!“

Niko pozrel naň a zdá sa mu, že Zandomeho oči, tie usmievavé, figliarske — podbehnuté sú vlahou…

A keď sa predpoludním vracal sprievod do mesta, už bez Mateho, riekol Zandome: „No tak! I o ňom môžeme povedať: žil a bol… Na takto rok nebude nás upomínať na jeho život nič iného, ako čierne háby na jeho dievkach…“ A nasilu otrasúc zo seba smutné myšlienky, pýta sa zas už obyčajným hlasom:

„A kedy sa vyberieš na tú cestu?“

„Druhý týždeň po Veľkej noci…“




1Grabovik — miestny názov v Selciach, blízko dvora Na sela

2Franić — chorvátska forma mena František. Podobne je to aj pri ďalších menách.

3Mate — Matej

4bóra — i bura, silný severovýchodný vietor na Jadrane

5česmína — v bračskom nárečí druh dubu (Auereus ilex)

6paron — (z tal.) majiteľ (lode)

7trabakul — (z tal.) nákladná viacplachtová (zväčša dvojplachtová) loď

8Rjeka — prístavné mesto v Juhoslávii na brehu zálivu Kvarner v Jadranskom mori

9šor Nade — (z tal.) pán Nadalin (z lat. Natalis) Božić

010„Moskovija“ — (chorv.) Rusko

11Reparata — meno katolíckej svätice, ktorá bola patrónkou kostola v obci blízko Seliec

212Matka Božia od Carmena — Matka Božia z Mont Carmelu v Palestíne, uctievaná na ostrovoch Brač i Hvar. Carmen je ľudovou zámenou názvu Carmel.

313Luka — Lukáš

414Jera — Jeronyma

515MatijaMatilda

616Barica — Barbara

717máme — (chorv.) mama, oslovenie matky

818ćerće — (chorv.) oslovenie dcéry i láskavé oslovenie ženy

919meštrál — (z tal.) severozápadný vietor, vietor od mora

020pomozi — (chorv.) pomôž

121Ivica — zdrobnenina mena Ivan

22Ćaće — (chorv.) oslovenie otca

323Bepo — Jozef

424peronospóra — hubovitá choroba rastlín, najmä viniča

525Slepý vodí slepého, vraví Písmo — biblické podobenstvo (Matúš XV, 14 a n.)

626fiera — (z tal.) cirkevná slávnosť, hody

1Dolčiny — bračský prístav

2bracéra — (z tal.) menšia nákladná plachetnica

3Prímorie — u Kukučína Makarsko, prímorie okolo mesta Makarska v Dalmácii

4Bosniaci — obyvatelia Bosny, časti balkánskeho polostrova v Juhoslávii. V Bosne sa pestuje veľa ovocia: slivky, hrušky a rôzne plodiny.

5Poličania — obyvatelia kraja medzi Splitom a Omišom pod pohorím Mosor. Územie niekdajšej samostatnej republiky Poljica, ktorú zrušil Napoleonov maršál Marmont.

6Puliz — obyvatelia Apulije (tal. Puglia), kraja v juhovýchodnom Taliansku

7lula — (chorv.) fajka

8načelnik — (chorv.) mešťanosta

9Andrijana — Adriena

010in ordine — (lat.) v poriadku, ako má byť

11Baldo — i Ubaldo, Baltazár

212ašešur — (z tal.) asesor, prísediaci pri súde, člen mestskej rady

313magister elegantiarum — (lat.) ten, kto udáva tón v móde

414ben — (z tal.) dobre

515Duje — Dujam, Domnius

616DinkoDominik

717Čitaonica — (chorv.) čitáreň. Čitárne v Chorvátsku zakladal od r. 1838 národný buditeľ Ljudevit Gaj (1809 — 1872). Usiloval sa nimi dosiahnuť rozvoj všeobecného vzdelania. V Selciach bola založená roku 1884.

818Niko, Ďovani, Ante — Mikuláš, Ján, Anton

919podobizeň Anteho Starčevića — dr. Ante Starčević (1823 — 1896) bol zakladateľom a vodcom politickej strany práva, ktorá mala radikálny chorvátsky národný program. Roku 1895 sa odtrhol s doktorom J. Frankom od radikálnej štátoprávnej strany „pravašov“ a založil „čistú stranu práva“, ktorá hlásala myšlienku chorvátskej samostatnosti.

020Mene — Dominik

121A boga ti, gospodaru — (chorv.) na moj dušu, pane

22Medo — Orsat

323Vlašská — u Kukučína označuje kraj z prímorskými horami, odkiaľ sa nevidí more; geograficky mu zodpovedá zhruba pojem Zagorje

424Rok — Rochus

525Mikula — Mikuláš

626reklík — (z nem.) blúzka, živôtik

727kurat — (z lat.) kňaz, duchovný

828mladý — (chorv.) mládenec, milý, snúbenec

929Dalmácia — časť Juhoslávie na pobreží Jadranského mora

030Tone — Anton

131šory… šinoriny — (z tal.) — panie… slečny

232obćinský dom — (z chorv.) obecný (mestský) dom, radnica

33Živila Hrvatska — (chorv.) Nech žije Chorvátsko.

434čauš — (z turečtiny) policajt, sluha

535„portupé“ — (z franc.) strapec, závesok na šabli

636harambaša — (z turečtiny) náčelník, kapitán hajdukov na Balkáne

737buhač — (chorv.) rastlina králik (Chrysanthemum cinerariaefolium)

838Napodobňujú ju… v parlovaní šušľavého veneciánskeho dialektu — narážka na potaliančovacie snahy časti obyvateľstva na ostrove Brač. V Dalmácii sa veľa rozprávalo „parlovalo“ po taliansky. V nárečí Seliec (čakavskom), kde žil Kukučín, je mnoho prvkov z benátskeho nárečia.

939vejár… Na ňom je gondola s kráľovským palácom vo Venécii a… podobizeň Umberta a… krásna tvár kráľovnej Margherity — vejár s benátskymi motívmi: Umberto (1844 — 1900), taliansky kráľ, vládol v rokoch 1878 — 1900. Margherita di Savoia, Margaréta Terézia Jana (1851 — 1926), talianska kráľovná, od r. 1868 manželka Umberta I.

040Na mnogo liet — (chorv.) Na veľa rokov (zdravica).

141Per molti anni — (tal.) Na veľa rokov (zdravica).

242jahoda — tu moruša

343samár — (chorv.) drevené sedlo jazdecké i nákladné na osla alebo koňa

44klak — (z franc.) druh tvrdého klobúka

545Liberi penšatori — (z tal.) voľnomyšlienkári

646kum — (chorv.) kmotor

747dozvon — (chorv.) posledné zvonenie

848vela gospoda — (chorv.) veľkí páni

949Hihalo — prezývka

050purgatórium — (lat.) očistec

151Zandome — z benátskeho Zan Dome, Ivan Dominik

252meštre — (z tal.) majster

353Kraljica — (chorv.) Kráľovná nebeská, Mária

1pluviál — (z lat.) kňazské rúcho, kutňa

2prešid — (z tal.) predseda cirkevného sboru

3funkcia — (z lat.) obrad

4Lode — Ľudovíta

5ventula — (z tal.) vejár

6Andre PerinAndrej Petrov

7Zore — tvrdo! Zore — upri! Vesela ti majka — (chorv.) Juro — rázne! Juro — pritlač! Nech sa ti rozveselí mamka (slová muzikantovi, aby rezkejšie hral).

8Kate — Katarína

9Mande — Magdaléna

010Paško — Pasqual

11trančirovať — (z franc.) rozďeľovať, krájať

212Keka — Františka

313povera šora — (z tal.) úbohá pani

414poprsia Šenou a Preradovića — August Šenoa (1838 — 1881), populárny chorvátsky románopisec, básnik a dramatik; Petar Preradović (1818 — 1872), najväčší chorvátsky lyrik ilýrskeho obrodenia. Pohyb ilýrsky, ilyrizmus bolo hnutie za literárne, kultúrne a politické zjednotenie južných Slovanov. Vzniklo začiatkom XIX. storočia ako prejav prebudenia národného cítenia a sebavedomia. Meno dostalo od Ilýrov, starých obyvateľov juhoslovanských krajov, ktorých kedysi považovali za predkov Srbov a Chorvátov.

515Franka… Antica… Jelka… — Františka, Antónia, Elena

616Careta — Dragica, Klára

717Rita — Margarita (Margita)

818Cvita — Cvijeta, Cvetka; Flóra, Kveta

919vis-a-vis — (z franc.) naproti

020Dandula — prezývka

121i u vatru i u vodu — (chorv.) aj do ohňa, aj do vody

22„konfúžia“ — (z lat.) zmätok

323rešpicient — (z lat.) dozorca, finančný úradník

424viere mi — (chorv.) na moj veru

525… sa narodil skutočne v Zagorí a ako taký považovaný bol za Vlacha — Vlachmi volali Prímorci Zagorcov (Zagorje je kraj v Dalmácii)

626prošek — (z tal.) druh dezertného vína; sladké víno zo sušeného hrozna

727Lovre — Vavrinec

1Antica — Antónia

2prov — (z chorv.) čelo, predná časť lode

3leptir — (chorv.) motýľ

4zdravo — (chorv.) pozdrav pri stretnutí

5Zorzeto — Juraj (v benátskom nárečí)

6Dobro jutro — (chorv.) dobré ráno

7izba (od pohoda) — (chorv.) hosťovská izba

8lokva — (chorv.) nádrž na vodu, cisterna

1Senj — pútnické miesto, prístav na severe Jadranského mora

2Bonaventura — názov podľa talianskeho bona ventura — dobrá cesta; je to bežný názov lodí

3castelo — (z lat.) zámok

4Novigrad — prímorské mesto v Dalmácii v okrese Zader

5Angeolina, Anzula — Angela

6oltár sv. Nikolu putnika — (z chorv.) oltár sv. Mikuláša — pútnika, ktorého uctievali ako ochrancu námorníkov

7biskup — ide o Josipa Juraja Strossmajera (1815 — 1905), prívrženca slovanských národných snáh, zástancu a vodcu chorvátskeho národa, podporovateľa literatúry a umenia, zakladateľa Juhoslovanskej Akadémie v Záhrebe, múzeí, chrámov ap. Mal zásluhu na vydávaní kníh, zbieraní rukopisov atď. Ako člen rady Chorvátska v Záhrebe domáhal sa rovnoprávnosti slovanských jazykov na školách a v úradoch. Bol zástancom nezávislosti Chorvátska. Bol prívržencom ilýrskej myšlienky, bojoval proti maďarskému a viedenskému centralizmu a bránil práva Slovákov i Rumunov.

8Ave Maria — (lat.) Zdravas Mária; ranné, a večerné zvonenie

9kvapky „od matice a matrúna“ — kvapky proti rôznym žalúdočným a črevným chorobám

010Bonina — Bonifácia

11Didi — Eduard

212Dobro mi došao! — (chorv.) Vitaj!

1Jure — Juraj

2raca — (z tal.) rod

3na Rašeljaču… Buoničné prodolce… Bili kamik… Gradine… — miestne názvy z okolia Seliec. Buonička (správne Bunjičke) prodoca (údolie) mala vinohrady i kameňolom s bielym kameňom; Gradine (zrúcaniny)

4budete služeni — (chorv.) ako rozkážete, stane sa podľa vášho príkazu

5cekín — (z tal.) zlatý benátsky peniaz

6Tempi passati (tal.) — minulé časy; už sa to minulo

7Huhor — prezývka

8Ursa — Uršula

9Oca, i Sina, i Duha svetoga — (chorv.) V mene Otca, i Syna, i Ducha svätého.

010fratar — (z tal.) fráter, mních

11gusle — starý ľudový strunový hudobný nástroj u Juhoslovanov a Rusov

1muka — (chorv.) námaha, práca

1Ďušt — Justus

2Špiro — Spiridion

3Polanda — (chorv.) loď nazvaná podľa morskej ryby — tuniaka (palmys sarda)

4imbakarti — (z tal.) vstúpiť na loď, nalodiť sa

5Matka Božia Siňská — zo Senja

6pulenta — (z tal.) polenta, kukuričná alebo pohánčená kaša

1komonul — (z tal.) truhlica na šaty so zásuvkami

2don — (z tal.) pán, oslovenie kňaza

3Orrori! — (tal.) hrôza

4oficijum (z lat.) — modlitebná kniha

5kamomil — (z tal.) harmanček

6Ite missa est — (lat.) — slová, ktoré spieva kňaz na konci katolíckej omše: choďte, omša sa skončila. (Dokonané je.)

7Teraz by chcel rozkazovať i Frank i Folnegović — dr. Josif Frank (1844 — 1911), chorvátsky politik, ktorý roku 1895 s vodcom „pravašov“ Antem Starčevićom založil frakciu „čistá strana práva“. Navonok bol radikál, v skutočnosti oportunista. Potajomky paktoval aj s držiteľmi moci a nepriateľmi vlastného národa. Po Starčevićovej smrti viedol jeho frakciu. Fran Folnegović (1848 — 1903) — chorvátsky spisovateľ, politik a dobrý rečník. Od roku 1875 bol poslancom chorvátskeho snemu za stranu práva. Beletriu písal zväčša pod pseudonymom Vilko Slavoj.

8Sempre questa brutta politica — (tal.) večne tá odporná politika

9Velebit — pohorie v Chorvátsku

010Bellabocca — vymyslené talianske meno na charakteristiku talianskych „sladkých rečí“ (bella bocca sú „pekné ústa“)

11Bánovina — v minulom storočí sa takto označovalo Chorvátsko a Slavonsko. Na čele bánoviny stál bán.

212Héderváry — Khuen Héderváry, chorvátsky bán v rokoch 1883 — 1903, ktorý bol známy ako krvavý násilník. Podporovala ho maďarónska unionistická strana. Bojovali proti nemu chorvátske strany.

313terčíl — (z tal. tercilio) tricilja, hra v karty

414… že ma odchovali trochu v druhom vzduchu — napáchnutom benátskym zemianstvom, ktoré už beztoho nemá platnosti — koncom minulého storočia už ustáva potaliančovanie Chorvátov a začína sa hnutie za zjednotenie juhoslovanských národov. Vtedy sa už zmenšovala aj moc šľachty.

515… nech ma vsadia do Kapodistrie — do väznice v prístavnom meste Koper v Istrii, neďaleko Terstu.

616… vykríkol kohút nad hlavou, zo starej česmíny, tento verný strážca, ktorý zaspieval i Petrovi, keď zaprel Pána — narážka na text z Nového zákona (napr. Matúš 26, 71 — 75)

1
1   ...   12   13   14   15   16   17   18   19   20


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©atelim.com 2016
rəhbərliyinə müraciət