Dekanka : Vedúci katedry

Vybrané boli každý rok tie isté pozemky, na ktorých však bol vždy iný porast plodín.

Sledovaný bol výskyt a početnosť jednotlivých druhov slimákov. Početnosť jednotlivých druhov sme zisťovali vybraním plochy 1 m². Hodnotenie sa na danom pozemku v stanovenom termíne opakovalo päťkrát na náhodne vybraných plochách 1 m². Po zistení množstva jednotlivých druhov sme vypočítali priemernú hodnotu pre daný pozemok v stanovenom termíne a čase.

Na určenie jednotlivých druhov slimákov sme používali určovací kľúč (Cagáň – nepublikované údaje). Hlavnými identifikačnými znakmi pre nás bola dĺžka tela, farba tela, umiestnenie dýchacieho otvoru, veľkosť hrbolkov na chrbte a farba slizu.

Zistené výsledky sme použili na zhodnotenie výskytu a početnosti druhov podľa poveternostných podmienok na danej lokalite.
3.1 Charakteristika vybranej lokality
Výskyt sme zaznamenávali na území chotáru Poľnohospodárskeho družstva Mojmírovce.

Táto oblasť je charakterizovaná ako veľmi teplá, suchá, s miernou zimou. Priemerná ročná teplota v tejto oblasti je 9 – 10 ˚C. Priemerná teplota v januári je väčšia ako - 3 ˚C. Priemerná teplota v júli je 19 – 20 ˚C. Priemerný ročný úhrn zrážok je 500 – 550 mm, v januári 30 – 40 mm, v júli menej ako 60 mm.

Pôdy v tejto oblasti sú černozeme hnedozemné a čiernicové zo spraší a sprašových hlín, lokálne černozeme ťažké a smolnice z neogénnych ílov. Pôdne pH je 6,5 – 7,3, čo sú pôdy neutrálne až slabo alkalické.
3.2 Charakteristika vybraných pozemkov

1. 
   Parcela č.23 – táto parcela je charakteristická tým, že z južnej strany je ohraničená potokom
   

2003 - pšenica letná forma ozimná

2. 
   Parcela č.13 – parcela je charakteristická tým, že z juhozápadnej strany je ohraničená pásom stromov
   

2003 – kapusta repková pravá

3. 
   Parcela, na ktorej sú vysadené ovocné stromy a vinič hroznorodý. Plocha, na ktorej sú vysadené ovocné stromy : medziradie je iba kosené. Plocha, na ktorej je vysadený vinič je chemicky aj mechanicky ošetrovaná.
   

4. 
   VÝSLEDKY A DISKUSIA
   

Na sledovanej lokalite Mojmírovce sa vyskytli dva druhy slimákov – Arion rufus (Arionidae)- obr. 1 a Limax maximus (Limacidae)- obr. 2. Lisický (1991) na tejto lokalite výskyt týchto druhov neuvádza. My sme ich však na sledovanom území našli pomerne veľké množstvo. Dôvod prečo ich Lisický neuvádza môže byť, že ešte pred niekoľkými rokmi sa na našej lokalite vôbec nemuseli vyskytovať. Dokazuje to ich veľkú možnosť prispôsobenia sa podmienkam prostredia.

Ich výskyt bol sledovaný na troch lokalitách, čo značne ovplyvňovalo ich množstvo. Najrozšírenejším druhom bol Arion rufus, ktorý sa vyskytoval na všetkých lokalitách. Jeho najväčší výskyt bol zaznamenaný v sadoch a viniciach a v porastoch repky (tab. 2, 3, 4 a 5)). Výrazne bolo množstvo slimákov ovplyvňované poveternostnými podmienkami (tab.1). Najvyhovujúcejšími podmienkami pre jeho rozšírenie bolo vlhké a oblačné počasie, s maximálnymi teplotami do 25 °C. V sadoch a viniciach, kde je neustály trávny porast jeho výskyt teplotou limitovaný nebol. Rastlinný pokryv mu zabezpečoval dostatočnú vlhkosť pre prežitie. Maximum bolo v sadoch zaznamenané 15.6. 2002, kedy priemerný výskyt z 5 m² bol 7,4±1,41 kusov na 1 m². V tomto dátume boli najvhodnejšie podmienky pre jeho rozšírenie – dážď a teplota okolo 17 °C. Minimum bolo zaznamenané v sadoch 15.4.2002, kedy výskyt na 1m² bol 2,00±0,0 kusov. Ovplyvnené to bolo veľmi dlhým obdobím bez dažďa i keď teplota na jeho rozšírenie bola vyhovujúca.

V porastoch repky olejnej sme maximum zaznamenali 15.6.2002, kedy priemerný výskyt na jeden 1m² bol 9,4±0,70 kusov. Ovplyvnené to opäť bolo vyhovujúcimi podmienkami – dážď, teplota okolo 17 °C. Minimum bolo 13.5.2002, kedy teplota dosahovala už okolo 20°C a bolo bezdaždivo.

V porastoch obilnín bol výskyt minimálny.

Druh Limax maximus sa na sledovanej lokalite vyskytoval veľmi sporadicky (tab. 2, 3, 4 a 5). Výskyt tohto druhu sa zistil v porastoch repky a v sadoch a viniciach. Jeho maximum bolo zaznamenané 15.6.2002 kedy dosahoval 2,2±0,7 kusov na 1m². Minimum bolo dňa 30.4.2002, kedy bolo nájdených 0,5±0,7 kusov na 1 m². Minimálne rozšírenie tohto druhu môžeme vysvetliť tým, že sa na sledovanej lokalite začal vyskytovať iba v posledných rokoch.

Výskyt jednotlivých druhov slimákov a ich početnosť na sledovanom území (Mojmírovce) nám poukázal na viaceré faktory, ktoré ovplyvňujú život slimákov. Z výsledkov vyplýva, že hlavným faktorom rozšírenia bola pestovaná plodina na danej sledovanej parcele. Jednoznačne bol výskyt slimákov vyšší na plodinách s mäkkými, dužinatými listami ako je napr. repka. Nižší výskyt bol zaznamenaný na plodinách s menšou listovou plochou a tenšími listami (obilniny). Aj Hozák (2003) uvádza, že výskyt slimákov je vyšší na porastoch repky olejnej ako napr. na obilninách, vysoký výskyt zaznamenal aj na porastoch zeleniny. Pri silnom výskyte môže byť takto zničenej až 60 kg hmoty na jeden hektár.

Ďalším faktorom ovplyvňujúcim výskyt a početnosť bolo počasie. Zvýšený výskyt bol za vlhkého a oblačného počasia. Naopak za suchého a bezdaždivého počasia bol výskyt minimálny až nulový. Buse et al. (1999) popisujú výskyt druhov v závislosti od poveternostných podmienok. Zvýšený výskyt je počas vlhkého a chladnejšieho počasia. Najmä skoro ráno a neskoro večer, keď je zem vlhká a teploty sú nižšie. Ideálne podmienky sú za daždivého počasia.

Vo veľkej miere ovplyvňuje výskyt a množstvo slimákov aj kultivácia. Zvýšený počet jedincov bol práve na miestach, kde obrábanie pôdy bolo takmer minimálne – ovocné sady.

Minimalizácia spracovania pôdy s vynechaním orby, priame výsevy a prehnojené pozemky môžu viesť k zvýšeniu populácie slimákov až nad prah škodlivosti (Bayer, 2003).

Pozorovaniami sme dospeli k tomu, že výskyt a početnosť jednotlivých druhov slimákov je závislý od rôznych faktorov. Či už sú to vplyvy človeka a jeho zásahy do pôdy, alebo faktory, ktoré sú ľudskou činnosťou neovplyvniteľné (počasie). K lepšiemu vysvetleniu dôvodov rozšírenia slimákov by nám možno dopomohlo sledovanie vývojového cyklu jedincov.

Tabuľka 1: Stav počasia počas jednotlivých dní, kedy sme hodnotili množstvo a výskyt slimákov na lokalite Mojmírovce.

Tabuľka 2: Výskyt jednotlivých druhov slimákov podľa dátumu zberu a miesta výskytu v roku 2002 na lokalite Mojmírovce.

Tabuľka 4: Priemerné množstvo (aj smerodajná odchýlka) slimákov na 1 m² podľa jednotlivých druhov, porastu na ktorom sa vyskytovali a dátumu výskytu v roku 2002 na lokalite Mojmírovce.

Tabuľka 5: Priemerné množstvo (aj smerodajnú odchýlku) slimákov na 1 m² podľa jednotlivých druhov, porastu na ktorom sa vyskytovali a dátumu výskytu v roku 2003 na lokalite Mojmírovce.

1. 
   Poveternostné podmienky vo veľkej miere ovplyvňujú veľkosť populácie slimákov. Najmä vlhké a chladnejšie počasie. Nárast množstva slimákov vplyvom dažďa môže byť zvýšený niekedy až 7 – 8 násobne.
   
2. 
   Druh pestovanej plodiny výrazne ovplyvňuje výskyt a počet jedincov. Najlákavejšie sú pre nich porasty kapusty repkovej pravej.
   
3. 
   Kultivácia taktiež v nemalej miere vplýva na výskyt a množstvo jedincov.
   

Bratislava, 54/5, 1999, p. 489-500.

IGLESIAS, J. - CASTILLEJO, J. – ESTER, A.: Laboratory evaluation of potential molluscicides for the control of eggs of the pest slug Deroceras reticulatum (Muller)(Pulmonata : Limacidae). In: International journal of pestmanagement, 2002, p.19-23.

hermaphrodita or salt as control measures against slugs ingreen asparagus. In: Crop protection, 2003, p.689-695.

Obr. 1 : Arion rufus (Linnaeus, 1758) – dospelý jedinec