SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE
Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov Katedra ochrany rastlín
Dekanka : Vedúci katedry :
Prof. Ing. M. Lacko – Bartošová, CSc. Prof. Ing. Ľ. Cagáň, CSc.
Výskyt slimákov z čaľadí Arionidae a Limacidae na porastoch kultúrnych plodín
/diplomová práca/
Vedúci diplomovej práce : Diplomant :
Prof. Ing. Ľ. Cagáň, CSc. Daniela Kuklová
Nitra, 2004
Čestné prehlásenie
Podpísaná Daniela Kuklová týmto prehlasujem, že som diplomovú prácu na tému : „Výskyt slimákov z čeľadí Arionidae a Limacidae na porastoch kultúrnych plodín“ vypracovala samostatne s použitím literatúry.
Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak hore uvedené údaje nie sú pravdivé.
V Nitre, apríl 2004
Poďakovanie
Touto cestou si dovoľujem poďakovať vedúcemu diplomovej práce Prof. Ing. Ľudovítovi Cagáňovi, CSc. za odbornú pomoc a cenné rady, ktoré mi poskytol pri vypracovaní diplomovej práce.
Zároveň ďakujem pracovníkom Katedry ochrany rastlín za ochotu vždy pomôcť.
Obsah
1. Úvod
|
6
|
2. Literárny prehľad
|
7
|
2.1. Taxonomické zaradenie čeľadí Arionidae a Limacidae
|
7
|
2.2. Charakteristika kmeňa mäkkýše - Mollusca
|
8
|
2.2.1. Charakteristika triedy ulitníky - Gastopoda
|
8
|
2.2.2. Charakteristika podtriedy pľúcnaté - Pulmonata
|
8
|
2.2.3. Charakteristika radu slimáky - Stylomatophora
|
9
|
2.2.4. Charakteristika čeľade slizovcovité - Arionidae
|
9
|
2.2.5. Charakteristika čeľade slizniakovité - Limacidae
|
9
|
2.3. Vonkajšia stavba tela slimákov
|
10
|
2.4. Vnútorná stavba tela slimákov
|
10
|
2.5. Životný cyklus
|
|
2.6. Spôsob života a potrava
|
|
2.7. Geografické rozšírenie jednotlivých druhov
|
|
2.7.1. Rozšírenie jednotlivých druhov na území SR
|
|
2.7.2. Dôvody šírenia škodlivých druhov slimákov
|
|
2.8. Čeľaď Arionidae
|
|
2.8.1. Arion circumscriptus
|
|
2.8.2. Arion fasciatus
|
|
2.8.3. Arion hortensis
|
|
2.8.4. Arion lusitanicus
|
|
2.8.5. Arion rufus
|
|
2.8.6. Arion silvaticus
|
|
2.8.7. Arion subfuscus
|
|
2.8.8. Bielzia coerulans
|
|
2.9. Čeľaď Limacidae
|
|
2.9.1. Lehmannia nyctelia
|
|
2.9.2. Lehmannia marginata
|
|
2.9.3. Limax cinereoniger
|
|
2.9.4. Limax maximus
|
|
2.9.5. Malacolimax tenellus
|
|
2.10. Spôsoby a metódy ochrany rastlín proti slimákom
|
|
3. Materiál a metodika
|
|
3.1. Charakteristika vybranej lokality
|
|
3.2. Charakteristika vybraných pozemkov
|
|
4. Výsledky a diskusia
|
|
5. Závery
|
|
6. Zoznam použitej literatúry
|
|
1. ÚVOD
Poľnohospodárske plodiny sú v súčasnom období poškodzované veľkým množstvom škodlivých organizmov. Či už sú to choroby, alebo škodcovia. Cieľom poľnohospodárov je preto chrániť plodiny pred nepriaznivými vplyvmi a venovať dostatočnú pozornosť ich ochrane.
Medzi živočíšnych škodcov poľnohospodárskych plodín patria aj slimáky z čeľadí Arionidae a Limacidae. V súčasnosti sa im začína venovať zvýšená pozornosť, pretože na vybraných druhoch plodín spôsobujú nemalé škody. Postihované sú najmä plodiny s dužinatými, mäkkými listami, ktoré sú najvhodnejšou potravou pre tieto druhy. Často sa škody vzniknuté slimákmi odhadujú až na 50 – 70 %. Ich výskyt je zaznamenaný takmer na všetkých kontinentoch a vo všetkých zemepisných pásmach. Ich výhodou je schopnosť prispôsobovať sa prostrediu a podmienkam života. Stupeň rozmnožovania u dospelých jedincov z čeľadí Arionidae a Limacidae je veľmi vysoký, čím sa vysvetľuje aj ich možná škodlivosť.
Možnosť ochrany proti týmto škodcom je založená na mechanickom, biologickom a chemickom spôsobe. Aby sme mohli zvoliť správnu ochranu musíme preto dôkladne poznať jednotlivé druhy slimákov a ich životný cyklus.
Cieľom tejto práce bolo sledovať výskyt jednotlivých druhov slimákov na rôznych porastoch poľnohospodárskych plodín a zistiť ako ovplyvňujú poveternostné podmienky výskyt a početnosť populácie slimákov. Tieto výsledky môžu prispieť k zefektívneniu ochrany proti týmto škodcom.
2. LITERÁRNY PREHĽAD
2.1. Taxonomické zaradenie čeľadí Arionidae a Limacidae (ČEJKA, 2002) :
V súčasnej dobe sa na území Slovenskej republiky nachádza 50 druhov slimákov
s 21 čeľadí (Čejka, 1999). Zaradenie :
Kmeň: Mollusca
Trieda: Gastropoda
Podtrieda: Pulmonata
Rad: Stylommatophora
Čeľaď: Lymacidae
Druh: Bielzia coerulans (BIELZ, 1851)
Lehmannia macroflagellata (GROSSU et LUPU, 1962)
Lehmannia marginata (O.F. MULLER, 1774)
Lehmania nyctelia (BOURGUIGNAT, 1861)
Limacus flavus (LINNAEUS, 1758)
Limax cinereoniger (WOLF, 1803)
Limax maximus (LINNAEUS, 1758)
Malacolimax tenellus (O.F. MULLER, 1774)
Čeľaď: Arionidae
Druh: Arion circumscriptus (JOHNSTON, 1828)
Arion fasciatus (NILSON, 1823)
Arion lusitanicus (MABILLE, 1868)
Arion rufus (LINNAEUS, 1758)
Arion silvaticus (LOHMANDER, 1937)
Arion subfuscus (DRAPARNAUD, 1805)
Arion hortensis ( FÉRUSSAC, 1819)
2.2. Charakteristika kmeňa mäkkýše – Mollusca
Kmeň mäkkýše je po kmeni článkonožce druhým najpočetnejším kmeňom. Má asi
130 000 druhov. Majú mäkké nečlánkované telo bez končatín, zložené z hlavy,
vnútornostného vaku a nohy. Chrbtová stena vytvára kožné záhyby, ktoré tvoria plášť. Vo
vnútornostnom vaku sú uložené vnútorné orgány – srdce, črevá, gangliá, pohlavné žľazy,
exkrečné a dýchacie orgány. Mäkkýše majú rozlične vyvinuté oči, čo súvisí s odlišným
spôsobom života. Môžu byť oddeleného pohlavia alebo hermafroditi. Väčšinou žijú vo vode,
alebo prešli na suchú zem (Vilček et al., 1997).
2.2.1. Charakteristika triedy ulitníky – Gastropoda
Žijú v mori, v sladkých vodách i na súši. Majú dobre vyvinutú hlavu, ktorá je oddelená
od tela a nohu. Na hlave majú oči, tykadlá, v ústnej dutine jazyk – radula. Do plášťovej dutiny
ústia dýchacie orgány a tráviaca sústava. Sú oddeleného pohlavia alebo hermafroditi, vývin je
priamy i nepriami. Pôvodne ulitníky žili vo vode, niektoré sa adaptovali životu na suchej
zemi, odkiaľ niektoré prešli znova do vodného prostredia, pričom znaky suchozemských im
ostali (Vilček et al., 1997).
2.2.2. Charakteristika podtriedy pľúcnaté – Pulmonata
Žijú na suchej zemi alebo v sladkej vode. Stena plášťovej dutiny, ktorá je bohato
pretkaná cievami, slúži ako pľúcny vak. Otvor pľúcneho vaku je uzatvárateľný. Majú dva páry tykadiel. Oči sú buď na konci veľkých tykadiel alebo pri ich báze. Sú hermafroditi s obojakou pohlavnou žľazou (Vilček et al., 1997).
2.2.3. Charakteristika radu slimáky – Stylomatophora
Sú to druhy žijúce na suchej zemi. Majú dva páry tykadiel, na druhom páre sa
nachádzajú oči. Tykadlá sú zatiahnuteľné. Vnútornostný vak druhov bez ulity je v nohe.
Vajíčka kladú do zeme, obalené rôsolovitou hmotou (Vilček et al., 1997).
Patria sem i druhy, ktoré sú z poľnohospodárskeho hľadiska škodlivé. Škodia
obžieraním mäkkých, dužinatých častí rastlín (Horsák, Dvořák, 2002).
2.2.4. Charakteristika čeľade slizovcovité – Arionidae
Do tejto čeľade patria slimáky bez ulity, ktoré majú napnutú, hrubo hrbolkovanú
pokožku. Štít je vpredu aj vzadu široko zaokrúhlený, dýchací otvor leží na jeho pravom
spodnom okraji v prednej polovici. Chrbtový kýl nie je vyvinutý, takže telo je hore zaoblené,
zaoblený je i zadný koniec tela. Sú jednofarebné alebo majú tmavé postranné pruhy. Sliz je
veľmi väzný, bezfarebný alebo sfarbený a je vylučovaný slizovou žľazou umiestnenou nad
vrcholom zadnej časti tela. Rudiment ulity je vyvinutý v podobe vápenatých zrniek pod
štítom. Vzhľadom k značnej podobnosti niektorých druhov je k presnému určeniu potrebné
poznať a previesť pitvu genitálneho aparátu (Pfleger, 1988).
Celá čeľaď má holarktické rozšírenie, ale jej typický rod – Arion sa vyskytuje iba
v Európe. Sú to slimáky prevažne herbivorné, ale nevyhýbajú sa ani odpadkom a zdochlinám.
Niektoré druhy patria medzi škodcov (Pfleger, 1988).
2.2.5.Charakteristika čeľade slizniakovité – Limacidae
Do tejto čeľade, rozšírené prevažne v západnej časti palearktickej oblasti, patria
slimáky pretiahnutého tela a veľkosťou od 45 do 200 mm. Zrnitý alebo sústredne vráskavý štít
tvorí asi tretinu dĺžky tela, jeho predná časť leží ako volná kapucňa na šiji. Dýchací otvor je
v zadnej polovici štítu. Skoro po celej dĺžke chrbta alebo aspoň v jeho zadnej časti sa tiahne
pomerne ostrý kýl; tiež zadný koniec tela je špicatý. Chodidlo je rozdelené na tri pozdĺžne,
ostro ohraničené polia, z ktorých bočné bývajú tmavšie. Rudiment ulity je v podobe súvislej
vápenatej doštičky uložený pod štítom (Pfleger,1988).
2.3. Vonkajšia stavba tela slimákov
Jedince z čeľadí Arionidae a Limacidae majú odlišnú morfológiu tela od ostatných
druhov slimákov. Odlišujú sa predovšetkým redukciou ulity, ktorá u nich nie je. Nemajú
zvláštny útrobný vak, ale celé telo vlastne tvorí noha, v ktorej sú umiestnené vnútorné
orgány. Plášť má podobu kožného záhybu, ktorý ako oválny alebo elipsovitý štít kryje
chrbtovú stranu v prednej časti tela. Plášť sa zvyčajne líši od ostatného tela a poskytuje
podstatné rozlišovacie znaky rovnako ako poloha dýchacieho otvoru v pomere k dĺžke
plášťa. Pod plášťom sa nachádza pozostatok ulity. Môže byť v podobe súvislej chrbtovej
doštičky (čeľaď Limacidae), alebo vápenatých zrniečok (čeľaď Arionidae). Chrbtová časť tela
medzi okrajom plášťa a hlavou sa nazýva šija. Naopak časti od plášťa k zadnej časti tela
hovoríme o chrbte. Chrbát môže byť zaokrúhlený (čeľaď Arionidae), alebo ostrý (čeľaď
Limacidae). Postranné časti tela nazývame boky. Spodnú časť ich tela tvorí chodidlo
(Pfleger, 1988).
2.4. Vnútorná stavba tela slimákov (Pfleger, 1988)
Vnútorná stavba tela slimákov pozostáva z nasledujúcich sústav:
Dýchacia sústava
Cievna sústava
Tráviaca sústava
Nervová sústava
Pohybová sústava
Pohlavná sústava
Vylučovacia sústava
Dýchacia sústava
Základom dýchacej sústavy u jedincov čeľadí Arionidae a Limacidae sú pľúca. Pľúca
sú tvorené plášťovou dutinou a jej vrchná vrstva je pretkaná hustou sieťou ciev. Navonok sa
otvára zvláštnym uzatváracím, okrúhlym otvorom - pneomostom.
Cievna sústava
Cievna sústava slimákov je otvorená. Krv je mierne modrá. Krvné farbivo - hemocyanin - obsahuje meď, na ktorý sa v malom množstve viaže kyslík. Hlavné množstvo kyslíku je voľne rozpustené v krvi. Srdce je uložené v tenkostennom osrdcovníku a skladá sa z jednej hrubostennej komory a z jednej tenkostennej predsiene. Krv sa okysličuje v pľúcnom vaku. Z pľúcneho vaku ju vedie pľúcna žila do predsiene a z nej do srdcovej komory. Z komory je krv vytlačená do tepny, ďalej do tepničiek a z nich sa vylieva do zložitej sústavy spojených dutiniek. Z dutiniek je odkysličená krv nasávaná do žíl, ktoré ju vedú do pľúcneho vaku.
Tráviaca sústava
Tráviaca sústava začína ústami na hlave, pokračuje črevom, zloženým z kľučky, a
vyúsťujúcim análnym otvorom v plášťovej dutine. Ústna dutina prechádza do svalnatého pažeráka. Rozšírená časť predného čreva sa nazýva žalúdok; na zadnom konci do neho vyúsťuje podžalúdková žľaza - hepatopankreas. Na rozhraní ústnej a pažeráka dutiny je v hornej časti tráviacej trubice chitínová čeľusť, ktorá im umožňuje uchopiť potravu. Tvar čeľustí je pre jednotlivé skupiny slimákov charakteristický. Na spodnej strane pažeráka je svalnatý väzivový útvar-jazyk. Na klenutom povrchu jazyka je jemná chitínová blanka s množstvom jemných zúbkov, ktoré sú usporiadané v priečnych a pozdĺžnych radách. Tento charakteristický orgán slimákov nazývaný radula, pracuje proti čeľusti a strúha potravu. Radula je síce na prednom konci stále opotrebovávaná, ale na zadnom konci neustále dorastá. Celková úprava raduly, počet zúbkov v radách a počet radov, ďalej tvar jednotlivých zúbkov sa u rôznych slimákov veľmi líši.
Nervová sústava
Nervovú sústavu tvorí široká nervová páska zložená z jedného páru mozgových
záuzlín - ganglií a zo štyroch párov nervových záuzlín. Nervové záuzliny sú spojené
s mozgovými záuzlinami nervovým prstencom okolo hltanu. Z tejto centrálnej sústavy vybieha sústava periférnych nervov k zmyslovým orgánom-oči, ústroj chuti, čuchu a rovnováhy. Slimáky majú dva páry zatiahnuteľných tykadiel. Zhrubnuté konce horného páru tykadiel nesú oči. Dolný pár tykadiel je kratší, bez očí.
Pohybová sústava
Najmohutnejšia svalovina sa nachádza v nohe, predovšetkým v oblasti chodidla, kde
slúži k pohybu. Smerom k hlave sa nachádzajú svaly tzn. zaťahovače - retraktory slúžiace na
zaťahovanie tykadiel.
Pohlavná sústava
Zo systematického hľadiska sú pohlavné orgány najdôležitejšie. Sú veľmi rozmanité
a pri určovaní druhu poskytujú celý rad dôležitých rozlišovacích znakov. Slimáky z čeľadí
Arionidae a Limacidae sú výlučne hermafroditi. Pohlavná žľaza je obojpohlavná - jedna časť
produkuje spermie a druhá vajíčka. Vývod pohlavnej žľazy sa väčšinou vetví na dva kanáliky, z ktorých jeden vylučuje spermie a druhý vajíčka. Ďalej sa u nich vyvinuli prídavné bielkové
a slizové žľazy. U obojpohlavných slimákov môže síce každý jedinec fungovať súčastne ako
samček i samička, ale zvyčajne je činný buď ako samček, alebo ako samička. Pri kopulácii sú
jedince priložené k sebe pravými alebo ľavými stranami. Z pohlavného otvoru každého
jedinca je vysunutá vagína a penis, ktorými sú jedince navzájom prepojené. Prijaté spermie
prechádzajú vagínou do prívesku zvaného receptaculum seminis, kde zostávajú uložené až do
oplodnenia vajíčok.
Vylučovacia sústava
Základ tvoria metanefrídie a exkrečné žľazy, ktoré vylučujú sliz.
2.5. Životný cyklus
Životný cyklus slimákov prebieha nasledovne (Bayer,2003) :
Prezimovanie – vajíčka, v miernych zimách i dospelé jedince
Rozmnožovanie – sú druhmi obojpohlavnými, každý jedinec kladie vajíčka
Obdobie výskytu – od jari až po jeseň
Kladenie vajíčok – až 300 vajíčok na jedného jedinca
Liahnutie – 2 – 4 týždne po nakladení vajíčok
Pohlavná dospelosť – asi 6 týždňov po vyliahnutí
Dĺžka života – 6 – 8 mesiacov
Počet generácií do roka – až tri
Reprodukčná schopnosť – až 10 000 jedincov v priebehu jednej vegetácie
Úmrtnosť slimákov je najväčšia v najmladších štádiách vývoja. Kedy vajíčka, ktoré nie
sú chránené rodičmi, môžu vyschnúť alebo slúžia ako potrava iným živočíchom. Rovnako
i mláďatá sú ľahko ničené buď nepriaznivým počasím alebo prirodzenými nepriateľmi. A tak
potom z pôvodnej znášky vajíčok dospieva asi iba 5 %. U malých druhov zahynie väčšina
slimákov v prvom roku života, ešte skôr, ako sa začnú rozmnožovať. Iba niektoré jedince sa
dožijú nasledujúcej sezóny. U veľkých druhov hynie každý rok asi polovica populácie.
Niekoľko jedincov však môže prežiť osem až desať rokov (Pfleger, 1988).
Úmrtnosť v niektorých prípadoch majú na svedomí i vtáky a parazity. Medzi ich ďalších nepriateľov patria aj mäsožravé druhy slimákov a dravý hmyz (Pfleger, 1988).
2.6. Spôsob života a potrava
Najväčším nebezpečenstvom pre väčšinu slimákov je sucho. Preto sú najaktívnejší
v noci a za vlhkého počasia. Na tienistých a chladných miestach cez deň sa väčšina slimákov
ukrýva pod opadaným lístím, kameňmi, v hrabanke, pod vegetáciou, alebo pod povrchom
pôdy. Na slnečných otvorených biotopoch je však povrch pôdy často horúci, preto jedince
vyliezajú do výšky na rastliny, kde je chladnejšie. Napriek tomu, že nemajú ulitu ich pohyb
im umožňuje sa schovať pred slnečným žiarením. Pri veľmi vysokých teplotách sa
zahrabávajú hlboko do pôdy, a preto za sucha ich nájdeme len veľmi ťažko. Pred vyschnutím
ich chráni veľké množstvo slizu, ktoré produkujú (Pfleger, 1988).
Väčšina slimákov sa živí mladými rastlinami, hubami, riasami a lišajníkmi. Menej
konzumujú nezelené časti rastlín ( plody, semená, podzemné orgány ).Veľké množstvo
slimákov dáva prednosť zmiešanej strave. Druhy z čeľadí Arionidae a Limacidae sa veľmi
ľahko orientujú na kultúrne rastliny a stávajú sa preto škodcami, s ktorými je veľmi ťažký boj
(Pfleger, 1988).
2.7. Geografické rozšírenie jednotlivých druhov
Keďže migrácia je proces, ktorý nemusí byť dokumentovaný dokladmi v celom
časovom a priestorovom rozsahu, pri jej rekonštrukcii berieme do úvahy :
- refúgium (jeho polohu a charakter)
- fosílne doklady z jednotlivých fáz holocénu, ktoré pomôžu najmä pri pomaly sa šíriacich
skupinách
- ekologické nároky v korelácii s možnými limitujúcimi faktormi šírenia
Môže to byť najmä priestor, v ktorom sa daný druh nemôže rozmnožovať, alebo ho prejsť.
Pri šírení druhov z balkánskych refúgií je takýmto priestorom pre lesné druhy Panónia, pre
stepné druhy sú ním Karpaty ;
-charakter recentného šírenia na skúmanom území
-pravdepodobný spôsob šírenia. Pri veľkých druhoch postupným spontánnym rozširovaním
závislým od vlastnej lokomócie, pri malých druhoch možnosť prenosu vetrom alebo vtákmi
na malé vzdialenosti. Najmä pri málo pohyblivých druhoch, viazaných na substrát, akými sú
aj ulitníky, možno predpokladať, že súčastný areál mohol vzniknúť polycentricky ako
výsledok šírenia sa druhu viacerými cestami do toho istého priestoru.
Vzhľadom na reálne možnosti a dostupný materiál predkladám iba návrh predbežného
triedenia podľa záverečných úsekov migrácie pred vstupom na naše územie (Lisický, 1991).
2.7.1. Rozšírenie jednotlivých druhov na území SR (Lisický,1991)
Arion circumscriptus – oblasť severného Slovenska ( Žilina, Považská Bystrica, Martin,
Dolný Kubín, Vysoké Tatry, Kežmarok ), okolie Piešťan, a na východnom SR okolie
Spišskej Novej Vsi
Arion fasciatus – Štiavnické vrchy, Veľká Fatra a Nízke Tatry, okolie mesta Krupina
Arion hortensis – na severe Slovenska povodie rieky Váh ,na východe okolie Košíc
Arion rufus – oblasť Malých Karpát, povodie Hronu, okolie Lučenca
Arion silvaticus – okolie Malaciek a Ružomberku, Štiavnické vrchy
Arion subfuscus – rovnomerne rozšírený takmer na celom území Slovenska
Bielzia coreulans – okolie Malaciek, Košíc a Prešova, rovnomerne rozšírená na celom území
stredného Slovenska
Lehmania marginata – okolie Malaciek, Nízke Tatry, Vysoké Tatry, Malá Fatra, Veľká
Fatra, Slovenské Rudohorie, Štiavnické vrchy
Lehmania nyctelia – Štiavnické vrchy, Malé Karpaty
Limax cinereoniger – Malé Karpaty, rovnomerne rozšírený na území stredného a severného
Slovenska
Limax flavus – okolie Liptovského Mikuláša, Banskej Bystrice
Limax maximus – okolie Bratislavy, povodie Váhu, okolie Prievidze a Banskej Štiavnice
Limax tenellus – okolie Bratislavy, rovnomerne rozšírený na území stredného a severného
Slovenska
2.7.2. Dôvody šírenia škodlivých druhov slimákov (Bayer, 2003)
1.Osevné postupy
- rozširovanie pestovanie kultúr bohatých na listovú plochu ( repka , ďatelinoviny, ...)
- skoré termíny výsevu obilnín
- obsievanie predtým nepoľnohospodárskych plôch
2.Stav a príprava pôdy
- minimalizačné spracovanie pôdy s vynechaním orby
- priame výsevy
- nedostatočná príprava pôdy
- zaorávka slamy
- stredná a ťažká pôda s vysokým obsahom organickej hmoty
3.Počasie
- vysoká vlhkosť
- mierna jeseň a zima
|