Ana səhifə

Dekanka : Vedúci katedry


Yüklə 234.64 Kb.
səhifə1/3
tarix24.06.2016
ölçüsü234.64 Kb.
  1   2   3
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov Katedra ochrany rastlín


Dekanka : Vedúci katedry :

Prof. Ing. M. Lacko – Bartošová, CSc. Prof. Ing. Ľ. Cagáň, CSc.



Výskyt slimákov z čaľadí Arionidae a Limacidae na porastoch kultúrnych plodín

/diplomová práca/



Vedúci diplomovej práce : Diplomant :

Prof. Ing. Ľ. Cagáň, CSc. Daniela Kuklová

Nitra, 2004
Čestné prehlásenie
Podpísaná Daniela Kuklová týmto prehlasujem, že som diplomovú prácu na tému : „Výskyt slimákov z čeľadí Arionidae a Limacidae na porastoch kultúrnych plodín“ vypracovala samostatne s použitím literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak hore uvedené údaje nie sú pravdivé.


V Nitre, apríl 2004

Poďakovanie

Touto cestou si dovoľujem poďakovať vedúcemu diplomovej práce Prof. Ing. Ľudovítovi Cagáňovi, CSc. za odbornú pomoc a cenné rady, ktoré mi poskytol pri vypracovaní diplomovej práce.



Zároveň ďakujem pracovníkom Katedry ochrany rastlín za ochotu vždy pomôcť.

Obsah


1. Úvod

6

2. Literárny prehľad

7

2.1. Taxonomické zaradenie čeľadí Arionidae a Limacidae

7

2.2. Charakteristika kmeňa mäkkýše - Mollusca

8

2.2.1. Charakteristika triedy ulitníky - Gastopoda

8

2.2.2. Charakteristika podtriedy pľúcnaté - Pulmonata

8

2.2.3. Charakteristika radu slimáky - Stylomatophora

9

2.2.4. Charakteristika čeľade slizovcovité - Arionidae

9

2.2.5. Charakteristika čeľade slizniakovité - Limacidae

9

2.3. Vonkajšia stavba tela slimákov

10

2.4. Vnútorná stavba tela slimákov

10

2.5. Životný cyklus




2.6. Spôsob života a potrava




2.7. Geografické rozšírenie jednotlivých druhov




2.7.1. Rozšírenie jednotlivých druhov na území SR




2.7.2. Dôvody šírenia škodlivých druhov slimákov




2.8. Čeľaď Arionidae




2.8.1. Arion circumscriptus




2.8.2. Arion fasciatus




2.8.3. Arion hortensis




2.8.4. Arion lusitanicus




2.8.5. Arion rufus




2.8.6. Arion silvaticus




2.8.7. Arion subfuscus




2.8.8. Bielzia coerulans




2.9. Čeľaď Limacidae




2.9.1. Lehmannia nyctelia




2.9.2. Lehmannia marginata




2.9.3. Limax cinereoniger




2.9.4. Limax maximus




2.9.5. Malacolimax tenellus




2.10. Spôsoby a metódy ochrany rastlín proti slimákom




3. Materiál a metodika




3.1. Charakteristika vybranej lokality




3.2. Charakteristika vybraných pozemkov




4. Výsledky a diskusia




5. Závery




6. Zoznam použitej literatúry





1. ÚVOD
Poľnohospodárske plodiny sú v súčasnom období poškodzované veľkým množstvom škodlivých organizmov. Či už sú to choroby, alebo škodcovia. Cieľom poľnohospodárov je preto chrániť plodiny pred nepriaznivými vplyvmi a venovať dostatočnú pozornosť ich ochrane.

Medzi živočíšnych škodcov poľnohospodárskych plodín patria aj slimáky z čeľadí Arionidae a Limacidae. V súčasnosti sa im začína venovať zvýšená pozornosť, pretože na vybraných druhoch plodín spôsobujú nemalé škody. Postihované sú najmä plodiny s dužinatými, mäkkými listami, ktoré sú najvhodnejšou potravou pre tieto druhy. Často sa škody vzniknuté slimákmi odhadujú až na 50 – 70 %. Ich výskyt je zaznamenaný takmer na všetkých kontinentoch a vo všetkých zemepisných pásmach. Ich výhodou je schopnosť prispôsobovať sa prostrediu a podmienkam života. Stupeň rozmnožovania u dospelých jedincov z čeľadí Arionidae a Limacidae je veľmi vysoký, čím sa vysvetľuje aj ich možná škodlivosť.

Možnosť ochrany proti týmto škodcom je založená na mechanickom, biologickom a chemickom spôsobe. Aby sme mohli zvoliť správnu ochranu musíme preto dôkladne poznať jednotlivé druhy slimákov a ich životný cyklus.

Cieľom tejto práce bolo sledovať výskyt jednotlivých druhov slimákov na rôznych porastoch poľnohospodárskych plodín a zistiť ako ovplyvňujú poveternostné podmienky výskyt a početnosť populácie slimákov. Tieto výsledky môžu prispieť k zefektívneniu ochrany proti týmto škodcom.



2. LITERÁRNY PREHĽAD
2.1. Taxonomické zaradenie čeľadí Arionidae a Limacidae (ČEJKA, 2002) :
V súčasnej dobe sa na území Slovenskej republiky nachádza 50 druhov slimákov

s 21 čeľadí (Čejka, 1999). Zaradenie :


Kmeň: Mollusca

Trieda: Gastropoda

Podtrieda: Pulmonata

Rad: Stylommatophora

Čeľaď: Lymacidae

Druh: Bielzia coerulans (BIELZ, 1851)



Lehmannia macroflagellata (GROSSU et LUPU, 1962)

Lehmannia marginata (O.F. MULLER, 1774)

Lehmania nyctelia (BOURGUIGNAT, 1861)

Limacus flavus (LINNAEUS, 1758)

Limax cinereoniger (WOLF, 1803)

Limax maximus (LINNAEUS, 1758)

Malacolimax tenellus (O.F. MULLER, 1774)

Čeľaď: Arionidae

Druh: Arion circumscriptus (JOHNSTON, 1828)

Arion fasciatus (NILSON, 1823)

Arion lusitanicus (MABILLE, 1868)

Arion rufus (LINNAEUS, 1758)

Arion silvaticus (LOHMANDER, 1937)

Arion subfuscus (DRAPARNAUD, 1805)

Arion hortensis ( FÉRUSSAC, 1819)


2.2. Charakteristika kmeňa mäkkýše – Mollusca
Kmeň mäkkýše je po kmeni článkonožce druhým najpočetnejším kmeňom. Má asi

130 000 druhov. Majú mäkké nečlánkované telo bez končatín, zložené z hlavy,

vnútornostného vaku a nohy. Chrbtová stena vytvára kožné záhyby, ktoré tvoria plášť. Vo

vnútornostnom vaku sú uložené vnútorné orgány – srdce, črevá, gangliá, pohlavné žľazy,

exkrečné a dýchacie orgány. Mäkkýše majú rozlične vyvinuté oči, čo súvisí s odlišným

spôsobom života. Môžu byť oddeleného pohlavia alebo hermafroditi. Väčšinou žijú vo vode,

alebo prešli na suchú zem (Vilček et al., 1997).

2.2.1. Charakteristika triedy ulitníky – Gastropoda
Žijú v mori, v sladkých vodách i na súši. Majú dobre vyvinutú hlavu, ktorá je oddelená

od tela a nohu. Na hlave majú oči, tykadlá, v ústnej dutine jazyk – radula. Do plášťovej dutiny

ústia dýchacie orgány a tráviaca sústava. Sú oddeleného pohlavia alebo hermafroditi, vývin je

priamy i nepriami. Pôvodne ulitníky žili vo vode, niektoré sa adaptovali životu na suchej

zemi, odkiaľ niektoré prešli znova do vodného prostredia, pričom znaky suchozemských im

ostali (Vilček et al., 1997).


2.2.2. Charakteristika podtriedy pľúcnaté – Pulmonata
Žijú na suchej zemi alebo v sladkej vode. Stena plášťovej dutiny, ktorá je bohato

pretkaná cievami, slúži ako pľúcny vak. Otvor pľúcneho vaku je uzatvárateľný. Majú dva páry tykadiel. Oči sú buď na konci veľkých tykadiel alebo pri ich báze. Sú hermafroditi s obojakou pohlavnou žľazou (Vilček et al., 1997).



2.2.3. Charakteristika radu slimáky – Stylomatophora
Sú to druhy žijúce na suchej zemi. Majú dva páry tykadiel, na druhom páre sa

nachádzajú oči. Tykadlá sú zatiahnuteľné. Vnútornostný vak druhov bez ulity je v nohe.

Vajíčka kladú do zeme, obalené rôsolovitou hmotou (Vilček et al., 1997).

Patria sem i druhy, ktoré sú z poľnohospodárskeho hľadiska škodlivé. Škodia

obžieraním mäkkých, dužinatých častí rastlín (Horsák, Dvořák, 2002).
2.2.4. Charakteristika čeľade slizovcovité – Arionidae
Do tejto čeľade patria slimáky bez ulity, ktoré majú napnutú, hrubo hrbolkovanú

pokožku. Štít je vpredu aj vzadu široko zaokrúhlený, dýchací otvor leží na jeho pravom

spodnom okraji v prednej polovici. Chrbtový kýl nie je vyvinutý, takže telo je hore zaoblené,

zaoblený je i zadný koniec tela. Sú jednofarebné alebo majú tmavé postranné pruhy. Sliz je

veľmi väzný, bezfarebný alebo sfarbený a je vylučovaný slizovou žľazou umiestnenou nad

vrcholom zadnej časti tela. Rudiment ulity je vyvinutý v podobe vápenatých zrniek pod

štítom. Vzhľadom k značnej podobnosti niektorých druhov je k presnému určeniu potrebné

poznať a previesť pitvu genitálneho aparátu (Pfleger, 1988).

Celá čeľaď má holarktické rozšírenie, ale jej typický rod – Arion sa vyskytuje iba

v Európe. Sú to slimáky prevažne herbivorné, ale nevyhýbajú sa ani odpadkom a zdochlinám.

Niektoré druhy patria medzi škodcov (Pfleger, 1988).
2.2.5.Charakteristika čeľade slizniakovité – Limacidae
Do tejto čeľade, rozšírené prevažne v západnej časti palearktickej oblasti, patria

slimáky pretiahnutého tela a veľkosťou od 45 do 200 mm. Zrnitý alebo sústredne vráskavý štít

tvorí asi tretinu dĺžky tela, jeho predná časť leží ako volná kapucňa na šiji. Dýchací otvor je

v zadnej polovici štítu. Skoro po celej dĺžke chrbta alebo aspoň v jeho zadnej časti sa tiahne

pomerne ostrý kýl; tiež zadný koniec tela je špicatý. Chodidlo je rozdelené na tri pozdĺžne,

ostro ohraničené polia, z ktorých bočné bývajú tmavšie. Rudiment ulity je v podobe súvislej

vápenatej doštičky uložený pod štítom (Pfleger,1988).
2.3. Vonkajšia stavba tela slimákov
Jedince z čeľadí Arionidae a Limacidae majú odlišnú morfológiu tela od ostatných

druhov slimákov. Odlišujú sa predovšetkým redukciou ulity, ktorá u nich nie je. Nemajú

zvláštny útrobný vak, ale celé telo vlastne tvorí noha, v ktorej sú umiestnené vnútorné

orgány. Plášť má podobu kožného záhybu, ktorý ako oválny alebo elipsovitý štít kryje

chrbtovú stranu v prednej časti tela. Plášť sa zvyčajne líši od ostatného tela a poskytuje

podstatné rozlišovacie znaky rovnako ako poloha dýchacieho otvoru v pomere k dĺžke

plášťa. Pod plášťom sa nachádza pozostatok ulity. Môže byť v podobe súvislej chrbtovej

doštičky (čeľaď Limacidae), alebo vápenatých zrniečok (čeľaď Arionidae). Chrbtová časť tela

medzi okrajom plášťa a hlavou sa nazýva šija. Naopak časti od plášťa k zadnej časti tela

hovoríme o chrbte. Chrbát môže byť zaokrúhlený (čeľaď Arionidae), alebo ostrý (čeľaď



Limacidae). Postranné časti tela nazývame boky. Spodnú časť ich tela tvorí chodidlo

(Pfleger, 1988).


2.4. Vnútorná stavba tela slimákov (Pfleger, 1988)
Vnútorná stavba tela slimákov pozostáva z nasledujúcich sústav:

Dýchacia sústava

Cievna sústava

Tráviaca sústava

Nervová sústava

Pohybová sústava

Pohlavná sústava

Vylučovacia sústava


Dýchacia sústava
Základom dýchacej sústavy u jedincov čeľadí Arionidae a Limacidae sú pľúca. Pľúca

sú tvorené plášťovou dutinou a jej vrchná vrstva je pretkaná hustou sieťou ciev. Navonok sa

otvára zvláštnym uzatváracím, okrúhlym otvorom - pneomostom.
Cievna sústava
Cievna sústava slimákov je otvorená. Krv je mierne modrá. Krvné farbivo - hemocyanin - obsahuje meď, na ktorý sa v malom množstve viaže kyslík. Hlavné množstvo kyslíku je voľne rozpustené v krvi. Srdce je uložené v tenkostennom osrdcovníku a skladá sa z jednej hrubostennej komory a z jednej tenkostennej predsiene. Krv sa okysličuje v pľúcnom vaku. Z pľúcneho vaku ju vedie pľúcna žila do predsiene a z nej do srdcovej komory. Z komory je krv vytlačená do tepny, ďalej do tepničiek a z nich sa vylieva do zložitej sústavy spojených dutiniek. Z dutiniek je odkysličená krv nasávaná do žíl, ktoré ju vedú do pľúcneho vaku.

Tráviaca sústava
Tráviaca sústava začína ústami na hlave, pokračuje črevom, zloženým z kľučky, a

vyúsťujúcim análnym otvorom v plášťovej dutine. Ústna dutina prechádza do svalnatého pažeráka. Rozšírená časť predného čreva sa nazýva žalúdok; na zadnom konci do neho vyúsťuje podžalúdková žľaza - hepatopankreas. Na rozhraní ústnej a pažeráka dutiny je v hornej časti tráviacej trubice chitínová čeľusť, ktorá im umožňuje uchopiť potravu. Tvar čeľustí je pre jednotlivé skupiny slimákov charakteristický. Na spodnej strane pažeráka je svalnatý väzivový útvar-jazyk. Na klenutom povrchu jazyka je jemná chitínová blanka s množstvom jemných zúbkov, ktoré sú usporiadané v priečnych a pozdĺžnych radách. Tento charakteristický orgán slimákov nazývaný radula, pracuje proti čeľusti a strúha potravu. Radula je síce na prednom konci stále opotrebovávaná, ale na zadnom konci neustále dorastá. Celková úprava raduly, počet zúbkov v radách a počet radov, ďalej tvar jednotlivých zúbkov sa u rôznych slimákov veľmi líši.


Nervová sústava
Nervovú sústavu tvorí široká nervová páska zložená z jedného páru mozgových

záuzlín - ganglií a zo štyroch párov nervových záuzlín. Nervové záuzliny sú spojené

s mozgovými záuzlinami nervovým prstencom okolo hltanu. Z tejto centrálnej sústavy vybieha sústava periférnych nervov k zmyslovým orgánom-oči, ústroj chuti, čuchu a rovnováhy. Slimáky majú dva páry zatiahnuteľných tykadiel. Zhrubnuté konce horného páru tykadiel nesú oči. Dolný pár tykadiel je kratší, bez očí.
Pohybová sústava
Najmohutnejšia svalovina sa nachádza v nohe, predovšetkým v oblasti chodidla, kde

slúži k pohybu. Smerom k hlave sa nachádzajú svaly tzn. zaťahovače - retraktory slúžiace na

zaťahovanie tykadiel.
Pohlavná sústava
Zo systematického hľadiska sú pohlavné orgány najdôležitejšie. Sú veľmi rozmanité

a pri určovaní druhu poskytujú celý rad dôležitých rozlišovacích znakov. Slimáky z čeľadí



Arionidae a Limacidae sú výlučne hermafroditi. Pohlavná žľaza je obojpohlavná - jedna časť

produkuje spermie a druhá vajíčka. Vývod pohlavnej žľazy sa väčšinou vetví na dva kanáliky, z ktorých jeden vylučuje spermie a druhý vajíčka. Ďalej sa u nich vyvinuli prídavné bielkové

a slizové žľazy. U obojpohlavných slimákov môže síce každý jedinec fungovať súčastne ako

samček i samička, ale zvyčajne je činný buď ako samček, alebo ako samička. Pri kopulácii sú

jedince priložené k sebe pravými alebo ľavými stranami. Z pohlavného otvoru každého

jedinca je vysunutá vagína a penis, ktorými sú jedince navzájom prepojené. Prijaté spermie

prechádzajú vagínou do prívesku zvaného receptaculum seminis, kde zostávajú uložené až do

oplodnenia vajíčok.


Vylučovacia sústava
Základ tvoria metanefrídie a exkrečné žľazy, ktoré vylučujú sliz.
2.5. Životný cyklus
Životný cyklus slimákov prebieha nasledovne (Bayer,2003) :

Prezimovanie – vajíčka, v miernych zimách i dospelé jedince

Rozmnožovanie – sú druhmi obojpohlavnými, každý jedinec kladie vajíčka

Obdobie výskytu – od jari až po jeseň

Kladenie vajíčok – až 300 vajíčok na jedného jedinca

Liahnutie – 2 – 4 týždne po nakladení vajíčok

Pohlavná dospelosť – asi 6 týždňov po vyliahnutí

Dĺžka života – 6 – 8 mesiacov

Počet generácií do roka – až tri

Reprodukčná schopnosť – až 10 000 jedincov v priebehu jednej vegetácie


Úmrtnosť slimákov je najväčšia v najmladších štádiách vývoja. Kedy vajíčka, ktoré nie

sú chránené rodičmi, môžu vyschnúť alebo slúžia ako potrava iným živočíchom. Rovnako

i mláďatá sú ľahko ničené buď nepriaznivým počasím alebo prirodzenými nepriateľmi. A tak

potom z pôvodnej znášky vajíčok dospieva asi iba 5 %. U malých druhov zahynie väčšina

slimákov v prvom roku života, ešte skôr, ako sa začnú rozmnožovať. Iba niektoré jedince sa

dožijú nasledujúcej sezóny. U veľkých druhov hynie každý rok asi polovica populácie.

Niekoľko jedincov však môže prežiť osem až desať rokov (Pfleger, 1988).

Úmrtnosť v niektorých prípadoch majú na svedomí i vtáky a parazity. Medzi ich ďalších nepriateľov patria aj mäsožravé druhy slimákov a dravý hmyz (Pfleger, 1988).


2.6. Spôsob života a potrava
Najväčším nebezpečenstvom pre väčšinu slimákov je sucho. Preto sú najaktívnejší

v noci a za vlhkého počasia. Na tienistých a chladných miestach cez deň sa väčšina slimákov

ukrýva pod opadaným lístím, kameňmi, v hrabanke, pod vegetáciou, alebo pod povrchom

pôdy. Na slnečných otvorených biotopoch je však povrch pôdy často horúci, preto jedince

vyliezajú do výšky na rastliny, kde je chladnejšie. Napriek tomu, že nemajú ulitu ich pohyb

im umožňuje sa schovať pred slnečným žiarením. Pri veľmi vysokých teplotách sa

zahrabávajú hlboko do pôdy, a preto za sucha ich nájdeme len veľmi ťažko. Pred vyschnutím

ich chráni veľké množstvo slizu, ktoré produkujú (Pfleger, 1988).

Väčšina slimákov sa živí mladými rastlinami, hubami, riasami a lišajníkmi. Menej

konzumujú nezelené časti rastlín ( plody, semená, podzemné orgány ).Veľké množstvo

slimákov dáva prednosť zmiešanej strave. Druhy z čeľadí Arionidae a Limacidae sa veľmi

ľahko orientujú na kultúrne rastliny a stávajú sa preto škodcami, s ktorými je veľmi ťažký boj

(Pfleger, 1988).
2.7. Geografické rozšírenie jednotlivých druhov
Keďže migrácia je proces, ktorý nemusí byť dokumentovaný dokladmi v celom

časovom a priestorovom rozsahu, pri jej rekonštrukcii berieme do úvahy :

- refúgium (jeho polohu a charakter)

- fosílne doklady z jednotlivých fáz holocénu, ktoré pomôžu najmä pri pomaly sa šíriacich

skupinách

- ekologické nároky v korelácii s možnými limitujúcimi faktormi šírenia

Môže to byť najmä priestor, v ktorom sa daný druh nemôže rozmnožovať, alebo ho prejsť.

Pri šírení druhov z balkánskych refúgií je takýmto priestorom pre lesné druhy Panónia, pre

stepné druhy sú ním Karpaty ;

-charakter recentného šírenia na skúmanom území

-pravdepodobný spôsob šírenia. Pri veľkých druhoch postupným spontánnym rozširovaním

závislým od vlastnej lokomócie, pri malých druhoch možnosť prenosu vetrom alebo vtákmi

na malé vzdialenosti. Najmä pri málo pohyblivých druhoch, viazaných na substrát, akými sú

aj ulitníky, možno predpokladať, že súčastný areál mohol vzniknúť polycentricky ako

výsledok šírenia sa druhu viacerými cestami do toho istého priestoru.

Vzhľadom na reálne možnosti a dostupný materiál predkladám iba návrh predbežného

triedenia podľa záverečných úsekov migrácie pred vstupom na naše územie (Lisický, 1991).
2.7.1. Rozšírenie jednotlivých druhov na území SR (Lisický,1991)
Arion circumscriptus – oblasť severného Slovenska ( Žilina, Považská Bystrica, Martin,

Dolný Kubín, Vysoké Tatry, Kežmarok ), okolie Piešťan, a na východnom SR okolie

Spišskej Novej Vsi

Arion fasciatus – Štiavnické vrchy, Veľká Fatra a Nízke Tatry, okolie mesta Krupina

Arion hortensis – na severe Slovenska povodie rieky Váh ,na východe okolie Košíc

Arion rufus – oblasť Malých Karpát, povodie Hronu, okolie Lučenca

Arion silvaticus – okolie Malaciek a Ružomberku, Štiavnické vrchy

Arion subfuscus – rovnomerne rozšírený takmer na celom území Slovenska

Bielzia coreulans – okolie Malaciek, Košíc a Prešova, rovnomerne rozšírená na celom území

stredného Slovenska



Lehmania marginata – okolie Malaciek, Nízke Tatry, Vysoké Tatry, Malá Fatra, Veľká

Fatra, Slovenské Rudohorie, Štiavnické vrchy



Lehmania nyctelia – Štiavnické vrchy, Malé Karpaty

Limax cinereoniger – Malé Karpaty, rovnomerne rozšírený na území stredného a severného

Slovenska



Limax flavus – okolie Liptovského Mikuláša, Banskej Bystrice

Limax maximus – okolie Bratislavy, povodie Váhu, okolie Prievidze a Banskej Štiavnice

Limax tenellus – okolie Bratislavy, rovnomerne rozšírený na území stredného a severného

Slovenska


2.7.2. Dôvody šírenia škodlivých druhov slimákov (Bayer, 2003)
1.Osevné postupy

- rozširovanie pestovanie kultúr bohatých na listovú plochu ( repka , ďatelinoviny, ...)

- skoré termíny výsevu obilnín

- obsievanie predtým nepoľnohospodárskych plôch

2.Stav a príprava pôdy

- minimalizačné spracovanie pôdy s vynechaním orby

- priame výsevy

- nedostatočná príprava pôdy

- zaorávka slamy

- stredná a ťažká pôda s vysokým obsahom organickej hmoty

3.Počasie

- vysoká vlhkosť

- mierna jeseň a zima

  1   2   3


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©atelim.com 2016
rəhbərliyinə müraciət